Po tom, ako prezident odvolá vládu, musí menovať novú vládu. To, či budú niektorí z politických lídrov schopní zostaviť vládu, závisí od ich vzájomného konsenzu. Politickí lídri sa môžu dohodnúť na vláde:

• väčšinovej, teda vláde, ktorá bude mať v parlamente nadpolovičnú väčšinu poslancov alebo
• menšinovej, teda takej, ktorá nebude disponovať v parlamente väčšinou poslancov, avšak ak konsenzus nenájdu, zostaví prezident
• tzv. úradnícku vládu, teda vládu rešpektovaných a skúsených odborníkov v konkrétnych oblastiach.

O tom, aké možnosti má prezident pri páde vlády (alebo jej odvolaní) si podrobnejšie môžete prečítať v nasledujúcom článku.

Väčšinová, menšinová a úradnícka vláda – aký je rozdiel?

Pod pojmom väčšinová vláda rozumieme takú vládu, ktorá má v parlamente nadpolovičnú väčšinu poslancov. Takáto vláda je spravidla tvorená koaličnými stranami, ktoré disponujú v parlamente aspoň 76-timi hlasmi poslancov z celkového počtu 150. V praxi to znamená, že takáto vláda má väčšinovú podporu parlamentu a preto dokáže efektívnejšie fungovať a presadzovať svoj program.

Na rozdiel od väčšinovej vlády, menšinová vláda nedisponuje v parlamente podporou nadpolovičnej väčšiny, teda nemá podporu aspoň 76-tich poslancov. Menšinová vláda z toho dôvodu omnoho ťažšie presadzuje reformy a musí pre svoje návrhy zákonov hľadať podporu aj v opozičných stranách.

Tak väčšinová, ako aj menšinová vláda, majú spoločné to, že sú tvorené nominantmi politických strán. Naproti tomu, úradnícka vláda nie je tvorená nominantmi politických strán. Úradnícka vláda je vláda zostavená bez ohľadu na politickú príslušnosť členov vlády s cieľom prekonať len prechodné obdobie, v ktorom nie je možná dohoda medzi parlamentnými stranami na personálnom zložení vlády, až po najbližšie voľby.

Úradnícka vláda je tak len dočasným riešením, zatiaľ čo menšinová a väčšinová vláda môže fungovať celé volebné obdobie (pokiaľ nejde len o „dočasnú vládu“).

Ústava síce samotný pojem „úradnícka vláda“ nepozná, no vytvorenie takejto vlády umožňuje. Pri úvahách o kreácii tzv. úradníckej vlády je potrebné si v prvom rade uvedomiť základnú skutočnosť, a to, že Ústava expressis verbis nepredpokladá, že členom vlády, či už jej predsedom, podpredsedom alebo ministrom, by musela byť osoba nominovaná niektorou z politických strán, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rady. Jedinými Ústavou predpokladanými podmienkami na vymenovanie za člena vlády je štátne občianstvo SR a voliteľnosť do Národnej rady.

Postup pri menovaní úradníckej vlády

Postup pri kreácii tzv. úradníckej vlády by v praxi mal byť taký, že poslanci Národnej rady, no v praxi skôr čelní reprezentanti politických strán zastúpených v Národnej rade, by sa mali najskôr zhodnúť na osobe, ktorá by síce nebola politickým nominantom v pravom slovami zmysle, no pre všetkých, resp. prinajmenšom pre nadpolovičnú väčšinu poslancov Národnej rady, by bola politicky akceptovateľná. Nevyhnutným predpokladom pre úspešné kreovanie úradníckej vlády je však aj konzultácia s prezidentom. Je to totiž prezident, ktorý v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. g) v spojení s čl. 110 ods. 1. Ústavy vymenúva predsedu vlády. Následne, po konsenze aj na ďalších členoch vlády, by prezident na návrh predsedu vlády v zmysle čl. 111 vymenoval aj ďalších členov vlády.

Netreba však zabúdať, že aj vláde (nielen väčšinovej, ale aj menšinovej či úradníckej), ktorá bude vládnuť len do nasledujúcich volieb, by musela byť vyslovená parlamentom dôvera. Podľa Článku 113 Ústavy SR je totiž vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Riadna vs. dočasná vláda

Pod pojmom „riadna“ vláda t.j. taká, ktorá svoju legitimitu odvodzuje od parlamentu, ktorý jej vyslovil hlasovaním dôveru (o ktorú musí "riadna" vláda požiadať do 30 dní od jej vymenovania), normuje primárne čl. 119 Ústavy a sekundárne v rôzne podústavné právne predpisy, najmä zákony.

V prípade, že je "riadnej" vláde vyslovená parlamentnom nedôvera, prezident musí takúto "riadnu" vládu odvolať a súčasne ju musí poveriť výkonom jej funkcie až do vymenovania novej vlády (či už dočasnej alebo riadnej). Takto sa z riadnej vlády stáva vláda dočasná.

Hoci  "riadna" a "dočasná" vláda môžu byť personálne úplne identické, ich úlohy sú úplne odlišné, nakoľko dočasná vláda už nenapĺňa programové vyhlásenie vlády (parlament jej žiadne neschválil).

V súvislosti s dočasnou vládou je však nutné spomenúť, že „dočasná“ vláda má rozdielne kompetencie, než „riadna“ vláda. To, aké kompetencie má „dočasná“ vláda, sa môžete dočítať v článku o kompetenciách dočasnej vlády.

Zdroj: www.prezident.sk

Ilustračné foto: www.nrsr.sk