ÚVAHA: Štúdium práva...

Napísať tento článok ma napadlo o pol druhej v noci, keď som s obrovským záujmom čítal konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únií a Zmluvy o fungovaní Európskej únie... Toto konsolidované znenie má aj spolu s protokolmi niečo okolo 400 strán. Ale aby som až tak veľmi nedramatizoval, nie všetko je pre potreby skúšky z Európskeho práva potrebné vedieť, iba väčšina. A k tejto večernej „beletrií" som sa uchýlil, len aby som na chvíľu unikol z pazúrov správneho práva, kde definície nepoznajú hranice ľudských schopností a možností. A zmysel tohto článku? Veľmi prozaický.

Keď komukoľvek odpoviem na otázku čo študujem, že študujem právo, nahodí dotyčný kyslý úsmev a buď odpovie, že to dnes študuje každý, alebo že právnici sa nemajú šancu uchytiť. Netvrdím, že to nie je celkom pravda. Ale sú dva druhy právnikov: právnici a právnici. Ja chcem patriť do tej druhej skupiny. Do skupiny tých, ktorí majú právo naozaj radi a sú ochotní preň niečo obetovať. Naozaj mám byť až taký pesimista, že načo študovať, veď aj tak si prácu bez známostí nenájdem? Tak s takýmto prístupom by som mohol rezignovať úplne na všetko... Alebo radšej študovať niečo čo ma absolútne nebaví, len aby som mal titul? Takýto ľudia sa mi naozaj protivia a myslím, že iba zaberajú miesto iným, nadaným osobám.

Študovať právo naozaj nie je až také jednoduché ako si väčšina ľudí myslí. Obrovské množstvo literatúry, či už povinnej, nepovinnej, odporúčanej a neviem akej ešte. Určite však nechcem právo vyzdvihovať na akýsi piedestál najnáročnejšej školy na svete. Väčšina vysokých škôl je naozaj veľmi náročná. Ale nechápem prečo väčšina ľudí o práve hovorí s akýmsi dešpektom.

Musím však priznať, že sa mi nie celkom páči, akým štýlom funguje výučba na právnických fakultách. Dôraz sa kladie na "namemorovaný" text, na rozdiel od zmyslu príslušných paragrafov. Čítať dokáže každý gramotný človek, aj právnický text, ale pochopiť jeho zmyslu je dosť náročnejšie. Na našej fakulte badám určitý pokrok, najmä čo sa týka niektorých pedagógov, ktorý majú skúsenosti s výučbou v zahraničí. Kladú dôraz hlavne na praktické využitie nadobudnutých vedomostí. Dôkazom je množstvo učebníc, vydaných našou fakultou, v ktorých ide o praktické štúdia, zamerané na precvičenie si vedomostí na reálnych, alebo fiktívnych prípadoch. Takáto práca na seminároch, aspoň mňa osobne, veľmi zaujala. Rozoberať prípady, o ktorých rozhodoval Medzinárodný súdny dvor v Haagu, "zastupovať" jednu zo sporových strán, snažiť sa presvedčiť na základe argumentov našich "sudcov" bolo pre mňa osobne veľmi prínosné a taktiež mi to pomohlo pri skúške z medzinárodného práva verejného. Rovnaký prístup sme mali aj pri občianskom práve hmotnom, jeho všeobecnej časti a časti týkajúcej sa rodinného práva, kde sme na seminárnych cvičeniach pracovali s prípadovými štúdiami z občianskeho práva hmotného. Hodiny boli vedené formou diskusie, vlastných názorov na problematiku a možných riešení, a nielen o tom, z čoho pozostávala prednáška. Napriek tomu, že semináre boli veľmi prínosné, na skúške sme opäť spadli do tvrdej reality slovenského školstva. Memorovanie, memorovanie a zase len memorovanie. Pokiaľ sa neposunieme ďalej, nie je možné, aby na Slovensku došlo ku skvalitneniu vysokoškolského štúdia. Nehovoriac o krásne "rozkvitnutom" byrokratickom aparáte v slovenskom školstve, ale to by bola téma na samostatnú úvahu.

K ďalším problémom môžeme zaradiť kvalitu a kvantitu vysokých škôl na Slovensku. Chyba nebude v práve samotnom, ale v nás. Právo tu bolo, je a ak chceme zachovať aspoň akési minimum právnej jednoty spoločnosti aj bude. Áno chyba je v nás. Ako je možné, že v tak malom štáte ako Slovensko je právnická fakulta pomaly za každým rohom? Nebolo by lepšie ponechať dve alebo tri naozaj najkvalitnejšie školy a len tí najlepší nech sa uchádzajú o štúdium tak prestížneho oboru, akým právo bezpochyby je? Tým by však mnohí papaláši, ktorí sedia vo vláde alebo tí, ktorí sú s nimi úzko spojení riskovali, že ich milované detičky nebudú právnici tak, ako si to oni vysnívali...

Takže nabudúce keď Vám niekto povie, že študuje právo, nezavrhnite ho hneď, ale skúste si predstaviť všetku tú námahu a úsilie, ktoré musí na štúdium vynaložiť... 

Pavol Jakubík
študent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave 

Príspevok autorskej súťaže Právnické eso