TlačPoštaZväčšiZmenši

Trestný čin podielnictva a legalizácie príjmov z trestnej činnosti a ich aplikačné problémy

23.4. 2020, 21:29 |  Bc. Ivana Mokrá

Popri ochrane života a zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti či v neposlednom rade rodiny a mládeže patrí ochrana majetku a s ním spojeného vlastníckeho práva taktiež medzi jedno z popredných ľudských práv hodné ochrany, čo nepochybne dokazuje nielen poradie umiestnenia v štvrtej hlave osobitných trestných činov v Trestnom zákone, ale aj početné právne predpisy, ktoré im poskytujú ochranu, či už na úrovni medzinárodnej (Všeobecná deklarácia ľudských práv), európskej (Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd) alebo v neposlednom rade vnútroštátnej (Ústava Slovenskej republiky, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, či  Zákon o priestupkoch). Napriek, nášmu obrazne povedanému, štvrtému miestu patrí tejto oblasti nepochybne prvé miesto v oblasti páchania trestnej činnosti.[1] Avšak početnosť tejto trestnej činnosti prináša so sebou aj aplikačné problémy, s ktorými sa stretávame či už pri práci orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov. Aj preto, si dovolím, nasledovné riadky venovať azda najproblémovejším trestným činom na úseku majetku, a to podielnictvu a legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

1. Trestný čin podielnictva podľa §231-232 Trestného zákona               

Objektom tohto trestného činu je cudzia vec. Pričom podielnictvo možno spáchať ako úmyselnou aj nedbanlivostnou formou zavinenia. Nedbanlivostná forma je trestná od väčšej hodnoty veci a treba zdôrazniť, že v prípadoch dopustenia sa nedbanlivostnej formy podielnictva sa trestné konanie pomerne často končí tzv. odklonom, a to dohodou o vine a treste.[2] Forma objektívnej stránky spočíva v ukrytí takej veci, držaní, užívaní v jej prevedení na seba alebo iného, v prenájme takej veci, alebo v jej prijatí ako zálohu. Pod pojmom ,takej veci, máme na mysli vec získanú trestným činom(nie iným deliktom) ,aj vďaka tomu nesie tento trestný čin označenie ako predikatívny, spáchaným inou osobou, odlišnou od podielnika.  Preto páchateľom trestného činu podielnictva nebude páchateľ, spolupáchateľ alebo účastník súvisiaceho trestného činu či už krádeže, podvodu, alebo iného trestného činu.[3] Trestnú zodpovednosť podielnika by sme nemohli vyvodiť v prípade, ak by nebol možný trestný postih páchateľa hlavného trestného činu v dôsledku aplikácie §2 o časovej pôsobnosti Trestného zákona[4] inak platí, že uvedený trestný čin je samostatný a nepodlieha zásade akcesority k hlavnému trestnému činu. Skutočnosť, či predmetná vec bola získaná trestným činom, musí byť v konaní o trestnom čine podielnictva zistená vo forme tzv. predbežnej otázky s odkazom na §7 ods. 1 Trestného poriadku.[5]

Otázka posúdenia právnej kvalifikácie spáchaného trestného činu podielnictva býva pomerne často posudzovaná aj vo vzťahu k účastníctvu na trestnom čine krádeže, ktorých vzájomný súbeh je pre jednu a tú istú osobu vylúčený. Inými slovami, pokiaľ sa osoba dopustí krádeže, ako príklad možno uviesť automobil, nemôže sa potom jej užívaním dopustiť trestného činu podielnictva.[6] Taktiež vzájomný vzťah špeciality medzi jednotlivými trestnými činmi predstavuje určitý aplikačný problém, s ktorým sa súdy museli nejedenkrát vysporiadať, v tejto súvislosti sa neskôr zameriam na konkrétny judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Príklad trestného činu podielnictva:

V súvislosti s trestným stíhaním vedeným na Obvodnom oddelení PZ v Šali pod ČVS: ORP-226/SA-SA2013 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona (predstavuje hlavný trestný čin na základe ktorého, sa zistilo, že predmetná vec bola získaná trestným činom- vyriešenie predbežnej otázky trestného činu podielnictva ) vyšlo najavo, že menovaný O.S. v čase okolo 05,00 hod. presne nezisteného dňa v období mesiacov máj - jún r. 2013 v blízkosti autobusovej zastávky nachádzajúcej sa v centre obce W.T.P., kúpil za sumu 300,- Eur od dvoch jemu neznámych osôb osobné motorové vozidlo zn. F. U. kombi, čiernej metalízy s VIN číslom Z. v hodnote podľa odborného vyjadrenia vo výške najmenej 3.000,- Eur, a to aj napriek tomu, že vedel, že predmetné vozidlo pochádza z trestného činu krádeže spáchaného inou osobou (úmyselná forma zavinenia-subjektívna stránka skutkovej podstaty TČ), ku ktorému prišlo v čase od 20,00 hod. dňa 30.5.2013 do 06,00 hod. dňa 31.5.2013 pri rodinnom dome č. XX v obci A. M. F., následne zakúpené vozidlo zobral do miesta svojho vtedajšieho trvalého bydliska v obci W. Č.. XXX, kde ho rozobral, skelet z rozobraného vozidla odovzdal asi po týždni do zberne druhotných surovín v Pate, niektoré zo súčastí vozidla predal prostredníctvom internetovej inzercie www.bazos.sk a taktiež jednotlivé diely pochádzajúce z motorového vozidla previezol do garáže rodinného domu F. P. M. M. P. XX, kde mu boli dňa 12.9.2013 v rámci domovej prehliadky vykonanej príslušníkmi PZ zaistené, teda na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal pre seba väčší prospech, čím spáchal zločin podielnictva podľa § 231 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. (kvalifikovaná skutková podstata trestného činu podielnictva) [7]

Pri posudzovaní vzťahu medzi trestným činom krádeže, ako hlavným trestným činom a trestným činom podielnictva vychádzame z nasledovného:

1. Vec musí byť získaná trestným činom (nie priestupkom) vo vyššie uvedenom judikáte išlo o osobu O.S. t. j. inej osoby než podielnika, preto páchateľ, spolupáchateľ alebo účastník na trestnom čine, ktorý ukryje, na seba, alebo iného prevedie alebo užíva  vec týmto trestným činom získanú, nedopúšťa sa podielnictva. In aliis verbis pokiaľ by sa O. S. zúčastnil trestného činu krádeže predmetného automobilu či už vo forme spolupáchateľstva alebo účastníctva dopustil by sa trestného činu krádeže s prihliadnutím na predmetné ustanovenia Trestného zákona o spolupáchateľstve, alebo účastníctve.[8] Taktiež platí podľa §231 Trestného zákona, že podielnictvom možno označiť len takú činnosť, ktorej nepredchádzala dohoda či sľub medzi rozkrádačom a podielnikom pokiaľ by k takejto dohode došlo ide o pomoc k trestnému činu krádeže nie o podielnictvo.[9]

2. Medzi hlavným trestným činom v tomto prípade krádežou a trestným činom podielnictva nie je vzťah akcesority to znamená, že ak zanikla trestnosť hlavného činu alebo trestnoprávna zodpovednosť osoby nezaniká trestnosť podielnictva, alebo trestnoprávna zodpovednosť páchateľa.

3. Medzi škodou, ktorá vznikla z majetkového trestného činu v tomto prípade išlo o krádež,  a konaní podielnika, ktorý ukryje, na seba alebo iného prevedie vec, ktorá bola získaná majetkovým trestným činom inou osobou spravidla nebýva príčinný vzťah, a preto podielnik za túto škodu nezodpovedá.

VÝNIMKY

A) Môžu sa vyskytnúť prípady, kedy konanie podielnika bude mať vplyv i na spôsobenie škody. Ako príklad možno uviesť ukrývanie veci a znemožňovanie jej užívania vlastníkovi, čo môže mať vplyv na spôsobenie takzvanej inej škody.[10] Vo väčšine prípadov ide najmä o bezdôvodné obohatenie na úkor koho bolo získané.

B) Pokiaľ by ukrytie veci bolo v úmysle umožniť páchateľovi uniknúť trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu išlo by o trestný čin nadržovania podľa §339 obsiahnutého v časti trestných činov proti poriadku vo verejných veciach upravených v ôsmej hlave osobitnej časti Trestného zákona.[11] 

2. Trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa §233-234 Trestného zákona

S ohľadom na súčasnú právnu úpravu možno tvrdiť, že s trestným činom legalizácia príjmov z trestnej činnosti sa nestretávame tak často. Napriek tomu, treba zdôrazniť, že spomenutý trestný čin sa spája najmä s organizovaným trestným činom, ktorého financovanie sa uskutočňuje práve formou prania špinavých peňazí.  

Právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 233-234 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v podobe dvoch samostatných základných skutkových podstát. Objektom pri tomto trestnom čine je predovšetkým záujem na ochrane štátu a spoločnosti pred legalizáciou financií získaných nelegálnou cestou. Subjektívna stránka je vo forme úmyselného zavinenia, ku ktorej pristupuje motív uvedený vo viacerých alternatívach. Páchateľ s ohľadom na §233 je všeobecný subjekt pri §234 len ten, komu ohlasovacia povinnosť vyplýva zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie to znamená, že subjekt je špeciálny.[12]

Objektívnu stránku § 233 tvorí konanie, ktorého sa dopustí páchateľ v úmysle zatajiť existenciu príjmu alebo veci pochádzajúcej z trestnej činnosti, a to konaním vo forme: zakrytia pôvodu v trestnej činnosti, ich určenia či použitia na spáchanie trestného činu, zmarenia ich zaistenia na účely trestného konania alebo ich prepadnutia alebo zhabania, a to buď tak, že dotknutú vec, alebo príjem:

 - prevedie na seba či iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme či inak sebe alebo inému zadováži, alebo

- drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí

Podľa §234 ide o konanie, ktoré spočíva v tom, že páchateľ neoznámi alebo neohlási, napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie:

- skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, alebo

- neobvyklú obchodnú operáciu (§ 234)

V súvislosti s týmto trestným činom treba poukázať aj na zákon č. 297/2008 Z. z. o legalizácií príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaní terorizmu v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinnosť ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Podľa § 4 tohto zákona sa neobvyklou obchodnou operáciou rozumie právny úkon alebo iný úkon ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácií príjmu z trestnej činnosti alebo, financovaniu terorizmu. Vylúčenie trestnoprávneho postihu za neohlásenie takéhoto konania je v prípade ak by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.

Proces spáchania trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti sa dá uskutočniť za pomoci rôznych metód. Spôsob, ktorý si páchateľ zvolí je priamo úmerný dvom faktorom, ktorým trestný čin podlieha, a to:

A)   Zdrojová kriminalita à z akého činu bol získaný majetok, príjem. Či bol zdrojový trestný čin spáchaný jednotlivcom, organizovanou skupinou alebo či súvisel s drogovou trestnou činnosťou prípadne iným druhom.

B)   Podoba majetku (príjmu)à iným spôsobom sa legalizujú peniaze, iným hnuteľnosť, nehnuteľnosť či iný typ.[13]

Príklad trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti:

Obvinený Z. K. nar. XX. v S. C., trvale bytom S., D. E., R. XXX/XX, je vinný, že

2/ v presne nezistenom čase od 11. apríla 2011 do 8. mája 2011 odcudzené osobné motorové vozidlo značky N. X. L. X,X R., evidenčného čísla XZX XXXX, výrobného čísla VIN:R v hodnote 4.780,- Eur, previezol do obce Z., okres S. C., kde v garáži vyrezal identifikačné číslo a odstránil výrobný štítok s identifikačným číslom vozidla VIN:R a z karosérie havarovaného osobného motorového vozidla značky N. X., evidenčného čísla O.XXX C. ktoré zakúpil prostredníctvom inzerátu, vyrezal identifikačné číslo VIN:R a výrobný štítok, ktoré identifikačné znaky zváraním pripevnil do karosérie odcudzeného motorového vozidla N. X. L. X,X R., takto upravené osobné motorové vozidlo dňa 9. mája 2011 prihlásil na svoje meno do evidencie motorových vozidiel na Okresnom riaditeľstve PZ, Okresnom dopravnom inšpektoráte S., kde mu bolo pridelené evidenčné číslo S.-XXX C. a takto získal pre seba vozidlo v hodnote 4.780,- Eur, pričom toto vozidlo bolo zaistené dňa 29.6.2011 policajtmi Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Považská Bystrica, a tým spáchal prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., a zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. [14]

Hlavným odlišujúcim znakom legalizácie príjmov z trestnej činnosti od trestného činu podielnictva je úmysel páchateľa zatajiť existenciu príjmu alebo veci a zakryť ich pôvod v trestnom čine (vo vyššie uvedenom prípade ide o prihlásenie takto zmeneného vozidla). Inými slovami dopustiť sa takého konania, ktoré by zamedzilo odhalenie, že dotknutá vec pochádza z trestnej činnosti. Tento úmysel musí byť páchateľovi dokázaný prioritne.[15] Ako to správne definoval Najvyšší súd Slovenskej republiky:

,,pre naplnenie všetkých znakov predmetnej skutkovej podstaty nepostačuje, aby páchateľ konal spôsobom podľa písm. a/ alternatívne podľa písm. b/ citovaného ustanovenia, ale toto jeho konanie musí byť motivované zatajením existencie príjmu alebo inej veci, ktorá pochádza z trestnej činnosti, zakrytím ich pôvodu v trestnom čine, ich určením / použitím na spáchanie trestného činu, príp. zmarením ich zaistenia, prepadnutia alebo zhabania.“[16]

Vo vyššie uvedenom rozhodnutí o vyslovení viny si možno všimnúť niekoľko podobností a tiež odlišností od trestného činu podielnictva. Zatiaľ čo pri podielnictve nemožno hovoriť o totožnosti osoby, ktorá sa dopustí ako hlavného trestného činu (väčšinou krádeže) tak, aj podielnictva, pri trestnom čine legalizácii príjmov z trestnej činnosti je viac než pravdepodobné, že sa osoba dopustí ako hlavného trestného činu či už ako páchateľ, spolupáchateľ alebo účastník tak aj dotknutého trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Typickým problémom v aplikačnej praxi je veľmi tenká hranica medzi jednotlivými znakmi skutkových podstát trestných činov a tým aj následná odlišnosť právnych kvalifikácií skutkov v rozsudkoch súdov. Dovolím si tvrdiť, že práve túto oblasť možno považovať za nejednotnú. Kým vo vyššie uvedenom prípade, bolo konanie páchateľa posúdené ako §233 TZ použité v spojitosti so znakom ,prevedie na seba,  a ako §220 TZ, a teda falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajom motorového vozidla, v inom rozhodnutí je obdobné konanie označené vyššie ako §220 TZ posúdené ako §233 TZ, a to nasledovne:

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 6. decembra 2010, sp. zn. 1T 111/2010, bol obvinený R. A.. uznaný za vinného zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a /, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenú dobu od 22. januára 2009 do 4. marca 2009 si zadovážil osobné motorové vozidlo AUDI A6 S6 s VIN: W. , rok výroby 2002, farby čierna metalíza, ktoré je evidované ako odcudzené dňa 12. novembra 2008 na území Rakúska v SIS evidované pod číslom A. v hodnote podľa odborného vyjadrenia vo výške 17 000 €, na ktorom bol vykonaný zásah do celistvosti karosérie v bezprostrednej blízkosti vyhotovenia VIN na predmetnom osobnom motorovom vozidle AUDI A6 S6 s VIN: W. , a to tým spôsobom,
že karosársky diel, ktorý je nositeľom VIN čísla W. , z 
osobného motorového vozidla AUDI A6, ev. č. Z. , rok výroby 1999, farby čierna metalíza, bol dodatočne zváraním pripevnený do otvoru, ktorý vznikol v karosérii vozidla AUDI A6 S6 s VIN : W. , vyrezaním pôvodného VIN čísla a následne takéto vozidlo držal a užíval do 4. marca 2009.[17]

Vo vyššie uvedenej veci sa obžalovaný odvolal na základe nesprávne posúdenej právnej kvalifikácie skutku, avšak neuspel. Následne z rovnakého dôvodu podal dovolanie. Zaujímavosťou na následnom rozhodnutí Najvyššieho súdu je však vyjadrenie názoru, že jedným zo skutkových znakov trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti je tiež znak ,zmení, ktorým sa rozumie vykonanie zmeny na veci tak, ako k nej došlo v tomto prípade s odkazom na VIN číslo vozidla.

Tento názor je tiež jedným z príkladov nestabilnej rozhodovacej praxe súdov a samotných právnych kvalifikácií trestných činov. Najväčším rozdielom a problémom pri týchto trestných činoch je najmä výška trestnej sadzby, ktorá sa, ako pri podielnictve, legalizácii príjmov z trestnej činnosti či  falšovaní a pozmeňovaní identifikačných údajov motorového vozidla odlišuje. Vyššie uvedené rozsudky sú len príkladmi rozhodovacej praxi súdov. Takýchto rozhodnutí je pomerne dosť a ťažko vysvetliť nejednotné právne kvalifikácie v oblasti páchania kriminality tretej kategórie majetkových trestných činov.  Správna právna kvalifikácia trestného činu má význam predovšetkým, preto, že nesprávne právne posúdenie skutku je okrem iného aj jedným z dovolacích dôvodov podľa §371 ods.1 písm. i) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.

3. Konzumpcia trestného činu podielnictva a legalizácie príjmov z trestnej činnosti trestným činom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

Napriek tomu, že je pomerne zložité vymedziť vzťah medzi jednotlivými trestnými činmi na úseku majetku či už možno hovoriť o vzťahu špeciality alebo ich vzájomnom súbehu, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,NS SR“) v jednom zo svojich rozhodnutí menovaný vzťah vymedzil s ohľadom na štruktúru fungovania a postavenia členov zločineckej skupiny. Vzhľadom na rozsiahlosť rozhodnutia sa v nasledovných vetách zameriam na jeho obsah vo vzťahu k uvedeným trestným činom podielnictvu a legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Obsahom rozhodnutia bolo hierarchicky usporiadané fungovanie osôb ako zločineckej skupiny, kde každému z členov vzhľadom na postavenie, prináležala určitá funkcia. Niekomu prináležala úloha v podobe predaja omamných , psychotropných látok a iných prekurzorov, ďalší sa venoval zbieraniu ,výpalného,. Dôležitým v tomto prípade bolo, že výsledkom týchto aktivít bol finančný zisk ktorý, ako podriadení, odovzdávali vyššie postaveným v skupine. Pri dvoch obžalovaných (vyššie postavených v skupine, ktorým sa tento zisk odovzdával) prokurátor uplatnil námietku, že u týchto osôb mal byť čin vzhľadom k jeho podobe, zistenej ŠTS[18], kvalifikovaný aj ako obzvlášť závažný zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák., a to vzhľadom k prijímaniu vecí (finančnej hotovosti) od iných osôb, pričom išlo o finančné prostriedky získané trestnou činnosťou týchto (iných) osôb, ktoré boli takto prevedené na obžalovaného, aj na iné osoby. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na kvalifikačný znak spočívajúci v tom, že páchateľ spáchal taký čin ako člen nebezpečného zoskupenia, uvedený v § 231 ods. 4 písm. b) Tr. zák. Tomu zodpovedajúca kvalifikácia bola uvedená aj v obžalobe a zákon s ňou spája prísnejšiu trestnú sadzbu (12 až 20 rokov trestu odňatia slobody).

 Najvyšší súd dodal, že vzhľadom k účelu založenia zločineckej skupiny, ktorým bolo získavanie (prostredníctvom trestnej činnosti) finančnej výhody, s čím Trestný zákon definične (§ 129 ods. 4 Tr. Zák.) výslovne (aj keď nie výlučne) počíta, je touto legislatívnou konštrukciou v popísanej situácii predznamenaný vzťah špeciality kvalifikácie podľa § 296 Tr. zák., a teda vylúčenie jednočinného súbehu vo vzťahu k ustanoveniu § 231 Tr. Zák. (bez ohľadu na výšku trestnej sadzby).

Preberanie časti výnosu z trestnej činnosti páchanej inými osobami alebo disponovanie s takým výnosom z dôvodu určitého postavenia v zločineckej skupine alebo činnosti pre takú skupinu je obsiahnuté v právnej kvalifikácii podľa § 296 Tr. zák. a nejde o jednočinný súbeh s trestným činom podielnictva podľa § 231 Tr. Zák.

Vzťah špeciality, platí aj vo vzťahu k trestnému činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Tr. zák., ak pri prevzatí majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti spáchanej inou osobou páchateľom zločinu podľa § 296 Tr. zák. (alebo pri jeho rozhodovaní o poskytnutí takého majetku tretej osobe) je prítomný legalizačný motív.[19]

Inými slovami, Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozsudku explicitne vymedzil vzťah špeciality trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny ku trestným činom podielnictva a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Možno povedať, že v oblasti problematiky týchto trestných činov je to jeden z prvých krokov vedúcich k zjednoteniu aplikačnej praxe súdov a tiež činnosti orgánov činných v trestnom konaní.  V závere možno uviesť, že  správna kvalifikácia skutku je zásadnou otázkou nielen v súvislosti s odlišnou výškou trestnej sadzby, ale aj následným dôvodom pre využitie mimoriadneho opravného prostriedku v podobe dovolania. Dovolím si vyjadriť konštatovanie, že páchanie týchto dvoch trestných činov síce patrí k menej častým, no o to problémovejším aj preto, by bolo dobré, de lege ferenda zaviesť ustálenú súdnu prax rozhodnutí, ktoré by nepodliehali vzájomným odlišnostiam v tak zásadnej časti rozsudku ako je skutková veta výrokovej časti rozhodnutia a tiež vymedzili ne/možnosť vzájomných súbehov s inými trestnými činmi.   

Autor:

Ivana Mokrá
študent,
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

 


 

Použité zdroje

Monografie:

1.Mašlanyová D. a kol. Trestné právo hmotné. 3.aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň. Aleš Čenek, s.r.o.   2019. 417 s. ISBN 978-80-7380-772-6.

2. Stieranka J. a kolektív. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu.  Bratislava. Wolters  Kluwer s.r.o. 2018. 196 s. ISBN 9788081689123

Právne predpisy:

1.Zákon č. 86/1950 Sb Trestný zákon

2.Zákon č. 140/1961 Zb Trestný zákon

3.Zákon č. 174/2015 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4.Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

5.Zákon č. 294/1994 Z. z.  o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných  foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov

6.Vyhláška Ministerstva vnútra č.181/1997 Z. z.

Rozhodnutia :

1.Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15.11.2012 6T/132/2012

2.Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 25.09.2014 1T/149/2014

3.Rozsudok Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 02.11.1970 1 Tz 22/70 

4.Rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 27. 3. 1992, sp. zn. 7 Tz 31/92 č. 5/1993 Sb. rozh. tr.

5.Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. júna 2019. Trestné konanie proti Gianluca Moro. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:620 17CJ064 6

6.Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. 6. 2018  KSTN/2To/23/2018

7.Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 17. 11. 1977 sp. zn. 4 Tz 73/77 č. 29/1979 Sb. rozh. tr.

8.Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 04. 2012 3 Tdo 7/2012

9.Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp. zn. 2 To 9/2014 – (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2018)

10. Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa. 07.07.2014 29T/83/2014

11. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.06.2013 2T/105/2013

12. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 08. 2016 5 Tdo 55/2016

Elektronické odborné články a ostatné internetové zdroje:

1.https://www.gjar-po.sk/~gajdos/treti_rocnik/nos/trestny_zakon_s_komentarom.pdf

2.https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-roku-2019-policia-riesila-vyse-58-tisic-trestnych-cinov

3.http://www.pravnelisty.sk/clanky/a782-legalizacia-prijmu-z-trestnej-cinnosti-a-ulozenie-financnych- prostriedkov-na-bankovom-ucte-aplikacne-problemy

 

Citácie a odkazy:



[1] Za rok 2019 dosiahla prvé miesto medzi jednotlivými druhmi kriminality v počte 19 583 spáchaných trestných činov na úseku majetku. Vyhodnotenie štatistických ukazovateľov kriminality za rok 2019 dostupné na: https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-roku-2019-policia-riesila-vyse-58-tisic-trestnych-cinov

[2] Ako príklad možno uviesť: Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15.11.2012 6T/132/2012;  Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 25.09.2014 1T/149/2014

[3]Trestného činu podílnictví se nemůže dopustit ten, kdo se podílel jako spolupachatel nebo účastník na trestném činu, jímž byla získána věc, kterou na sebe převedl. Rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 27. 3. 1992, sp. zn. 7 Tz 31/92 č. 5 /1993 Sb. rozh. Tr.

[4]§ 2 (1): Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Zákon č. 300/2005 Z. z.

[5] Rozsudok Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 02.11.1970 1 Tz 22/70 

[6]Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. júna 2019. Trestné konanie proti Gianluca Moro.  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:62017CJ0646 - prekvalifikovanie trestného činu podielnictva na trestný čin krádeže

[7] Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa. 07.07.2014 29T/83/2014

[9] Tamže

[10] Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. 6. 2018  KSTN/2To/23/2018

[11] Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 17. 11. 1977 sp. zn. 4 Tz 73/77 č. 29/1979 Sb. rozh. Tr.

[12] Mašlanyová D. a kol. Trestné právo hmotné. 3.aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň. Aleš Čenek, s.r.o.   2019. s. 354-355 ISBN 978-80-7380-772-6.

[13] Stieranka J. a kolektív. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Bratislava. Wolters Kluwer s.r.o. 2018. s. 27. ISBN 9788081689123

[14] Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.06.2013 2T/105/2013

[16] Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 08. 2016 5 Tdo 55/2016

[17] Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 04. 2012 3 Tdo 7/2012

[18] Špecializovaný trestný súd

[19] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp. zn. 2 To 9/2014 – (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2018

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 53
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Odmietnutie súdu vymenovať určitú osobu za poručníka len z dôvodu jej zadlženia

Prekážkou pre ustanovenie fyzickej osoby za poručníka maloletého dieťaťa nemôže byť samotné zadlženie tejto osoby bez zohľadnenia ...

Rozhodnutie sudcu v prípade, ak zákon zveruje rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi

Iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, keď zákon ukladá rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi, nemôže ...

Nárok na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, kumulácia s úrokom z omeškania

V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník ...

Nekalá súťaž, neopodstatnené oznámenie prevádzkovateľovi sociálnej siete

Ak súťažiteľ neopodstatnene oznámi prevádzkovateľovi komunikačného kanálu na internete (prevádzkovateľovi siete Facebook), že iný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Súdna rada pri prvom zasadnutí zhodnotila zlý stav Najvyššieho súduhttps://www.teraz.sk/slovensko/bez-funkcneho-ns-nemozno-hovorit-o-p/479544-clanok.html

Predseda súdnej rady na stretnutí prisľúbil, že bude podporovať všetky kroky, ktoré budú ...

Školy budú môcť viesť verejný zoznam plagiátorov, hovorí Kolíkováhttps://www.teraz.sk/slovensko/skoly-budu-moct-viest-verejny-zozn/479502-clanok.html

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR po vzore Česka pripravilo zákon, ktorý už je ...

Návrh koalície podľa Via Iuris otvára priestor na politické zasahovanie do funkcie generálneho prokurátorahttps://www.webnoviny.sk/navrh-koalicie-podla-via-iuris-otvara-priestor-na-politicke-zasahovanie-do-funkcie-generalneho-prokuratora/

Rozhodovať o prípadnom porušení povinností generálneho prokurátora (GP) by mal naďalej len ...

Ministerka Kolíková predstavila reformu justície, plánuje vytvoriť aj najvyšší správny súdhttps://www.webnoviny.sk/ministerka-kolikova-predstavila-reformu-justicie-planuje-vytvorit-aj-najvyssi-spravny-sud/

Národná rada Slovenskej republiky, prezidentka a vláda budú môcť do Súdnej rady SR nominovať ...

Len za december podali na OS BA I 39.000 návrhov na obchodný registerhttps://www.teraz.sk/slovensko/jgolian-len-za-december-podali-na-os-b/479175-clanok.html

Na obchodnom úseku Okresného súdu (OS) Bratislava I je aktuálne priemerná nevybavenosť na ...

Ústavný súd nebude môcť zamietať podnety z procesných dôvodov, docieli to reforma justíciehttps://www.webnoviny.sk/ustavny-sud-nebude-moct-zamietat-podnety-z-procesnych-dovodov-docieli-to-reforma-justicie/

Pripravovaná reforma justície má za cieľ zmeniť pravidlá konania pred ústavným súdom a ...

Nové časopisy

Justičná revue 5/2020

Justičná revue 5/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Právny obzor 3/2020

Právny obzor 3/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 3/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 3/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

PoUtStŠtPiSoNe
: