Nejako mi nesedia tie 4 € za deň ako náklady na trest domáceho väzenia. 27 miliónov € s DPH stál projekt platený z eurofondov. Ročná údržba projektu je 4,2 milióna € s DPH. Potom tu máme centrálny monitorovací systém asi z 10 ľuďmi, ktorí monitorujú vo dne v noci piatok sviatok. Aj na ich výplaty sú potrebné peniaze. Aj na režijné náklady tohto centra sú potrebné financie. Potom máme výjazdy technikov na zakladanie náramkov, ktoré sú tiež spoplatnené, služby probačných a mediačných úradníkov cez víkendy a sviatky taktiež spoplatnené. Zriadenie funkcie vedúcich probačných a mediačných úradníkov ako koordinátorov / čo vedú sklady s náramkami a majú byť k dispozícii pri zakladaní / pre každý kraj. Aj to sú zvýšené finančné prostriedky. A koľko je tých trestov domáceho väzenia ???? Keby za každým odsúdeným behal jeden policajt vodne aj v noci, tak náklady na jedného odsúdeného sú asi rovnaké ako za celý monitoring.
Cieľom tohto článku je priblíženie si úpravy trestu domáceho väzenia, obsah, podmienky jeho ukladania, spôsob, akým sa v praxi využíva a jeho prostriedky, prostredníctvom ktorých sa výkon kontroly realizuje.
Súčasný stav ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku je nepostačujúci a v niektorých mestách až kritický (ako napríklad v Bratislave). Práve to bolo dôvodom zo strany zákonodarcu, aby prišiel s novým riešením, ktorý odstráni danú situáciu. Jedným z riešení uvedeného stavu sú práve alternatívne tresty. Alternatívnymi trestami teda rozumieme tresty, ktoré bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody.[1] Účelom trestu sa v právnej rovine rozumie, podľa § 34 ods.1 Trestného zákona ,,Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.“[2].
Jedným z alternatívnych trestov, ktorý si priblížime, je trest domáceho väzenia. Tento druh trestu bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky dňa 01.01.2006. Pri uložení takéhoto druhu trestu sa nepretrhávajú sociálne väzby v takom kontexte ako pri treste odňatia slobody. V prípade dlhodobých trestov si odsúdený „zvykne“ na život v ústave na výkon trestu, a preto sa následne ťažšie začleňuje do „normálneho“ života. Odsúdený má problém nájsť si prácu, čo zvyšuje náklady štátu (dávky na sociálnu podporu) a tým aj riziko, že bude páchať ďalšiu trestnú činnosť. [3] Z pohľadu štátu je veľkou výhodou skutočnosť, že výkon predmetného trestu domáceho väzenia je spojený s podstatne nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody. Pričom jeden odsúdený na trest odňatia slobody stojí štát 40€/deň, v prípade odsúdeného na trest domáceho väzenia to vychádza 4€/deň. [4]
Právna úprava trestu domáceho väzenia sa nachádza v § 53 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a jeho výkon v § 435 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, pričom ide o primárnu úpravu. Dĺžka predmetného trestu nesmie presiahnuť dva roky, avšak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky plánuje túto hranicu navýšiť na desať rokov.[5] Tento krok ministerstva spravodlivosti by mal podľa jeho tvrdení zvýšiť efektívnosť a počet odsúdených na konkrétny druh trestu. Domnievam sa, že v praxi spočíva problém nielen v samotnej dĺžke trestu, ale najmä na súdoch, respektíve sudcoch, ktorí uloženie takéhoto trestu vzhľadom na väčšiu administratívnu záťaž spätú s týmto druhom trestu odmietnu skôr, ako by vyhodnotili, či sú splnené podmienky na jeho uloženie alebo nie. Druhým praktickým problémom je, že na niektorých miestach Slovenska nie je možné monitorovať odsúdených z dôvodu, že na danom území je slabý signál pokrývajúci monitoring, prípadne tam nie je žiadny. Od 01.01.2016 je možné uložiť mladistvému trest domáceho väzenia, podľa § 109 písm. g) TZ, čo predchádzajúca právna úprava neumožňovala.
Na uloženie trestu domáceho väzenia musia byť súčasne splnené nasledujúce podmienky:
- možno ho uložiť len páchateľovi prečinu
- vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery, je trest domáceho väzenia postačujúci
- páchateľ dal písomný sľub, ktorým potvrdzuje, že sa bude v určenom čase zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť
- sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami[6]
Obsah trestu domáceho väzenia môžeme rozdeliť na dve časti:
a) obligatórna časť- obsahom trestu domáceho väzenia je vždy povinnosť odsúdeného zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami,
b) fakultatívna časť-obsahom trestu domáceho väzenia môžu byť obmedzenia alebo povinnosti uvedené v §51 ods. 3 a 4, ktoré môže súd uložiť páchateľovi počas výkonu trestu domáceho väzenia a ktoré smerujú k tomu, aby páchateľ viedol počas výkonu trestu riadny život.[7]
Ako bolo vyššie uvedené, výkon trestu domáceho väzenia je upravený v Trestnom poriadku. Súd ho nariadi bez meškania po tom, ako sa rozsudok stal vykonateľným. Súčasne ho upozorní na obmedzenia alebo povinnosti, ktoré z uloženého trestu vyplývajú, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na trest odňatia slobody. [8] Inštitút premeny trestu súd uplatní v prípade, ak odsúdený neplní povinnosti alebo obmedzenia, ktoré mu boli uložené súdnym rozhodnutím. Predmetný inštitút spočíva v premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, kedy súd za jeden deň domáceho väzenia stanoví jeden deň odňatia slobody, pričom zároveň rozhodne aj o spôsobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, t. j. o vonkajšej diferenciácií.[9] Súd na verejnom zasadnutí rozhodne o premene trestu uznesením, pričom pred takýmto rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý. Tento inštitút sa uplatňuje aj v opačnom prípade, kde dochádza k premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, kedy súd za jeden deň odňatia slobody stanoví jeden deň domáceho väzenia. Na takúto premenu musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, upravené v § 65a ods. 1. [10]
Na druhej strane, ak odsúdený plní povinnosti uložené súdom a odpyká si polovicu trestu domáceho väzenia, môže požiadať o upustenie od výkonu zvyšku tohto trestu súd, ktorý najneskôr do 30 dní o tom rozhodne uznesením. Návrh môže podať aj probačný a mediačný úradník. Vymedzenie probačného a mediačného úradníka, respektíve jeho činnosti máme upravené v § 79a Vyhláška č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. novembra 2005 o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské sudy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy[11] a v § 2 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Elektronický systém monitorovania osôb (ESMO) je projekt, ktorý sa z vecného hľadiska zameriava na riešenie troch základných problémov:
- takmer úplná absencia elektronických služieb pre oblasť bezpečnosti obyvateľstva,
- veľmi nízka miera ukladania alternatívnych trestov,
- dlhodobý nedostatok ubytovacích kapacít vo väzenských zariadeniach.[12]
Hlavnými cieľmi projektu sú zavedenie pohodlných a plne sofistikovaných elektronických služieb MS SR slúžiacich používateľom, vybudovanie integrovaného informačného systému probačnej a mediačnej služby, ktorý umožňuje jej pracovníkom efektívnu prácu so spravovanými agendami, zákonne nariadený monitoring občanov, prácu s informáciami a ich výmenu s ostatnými spolupracujúcimi orgánmi (orgány činné v trestnom konaní, súdy, Zbor väzenskej a justičnej stráže atď.), publikovanie elektronických služieb určených na zvýšenie bezpečnosti občanov (notifikácie), zavedenie elektronického monitoringu osôb na vybrané zákonné účely pri ukladaní alternatívnych trestov alebo primeraných povinností a obmedzení či predbežných opatrení.[13] Oprávnenými používateľmi takejto služby sú súdy, probační a mediační úradníci, ZVJS, prokuratúra, PZ SR, občania, samosprávy a iné právnické osoby.
Monitorovanie osôb prostredníctvom kontroly technickými prostriedkami je upravené trestnými kódexami a zákonom č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štruktúra uvedeného zákona sa skladá zo štyroch častí. Prvá časť vymedzuje predmet úpravy a základné pojmy[14], druhá časť obsahuje výpočet technických prostriedkov, podmienky ich použitia, tretia časť upravuje technickú kontrolu (inštalácia, aktivácia, prerušenie, skončenie, deinštalácia, deaktivácia), monitoring, práva a povinnosti zúčastnených osôb, náklady kontroly, štvrtá časť sú spoločné ustanovenia (súčinnosť, pôsobnosť MS SR, spracovanie osobných údajov, vzťah k procesným predpisom).
Podstata zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov spočíva v tom, že k jeho uplatneniu prichádza len v prípadoch, ak súd alebo prokurátor vydá rozhodnutie, s ktorým zákon spája účinok v podobe možnosti, alebo povinnosti použitia kontroly technickými prostriedkami a súčasne, ak táto kontrola je nariadená (okrem prípadu, ak je kontrola povinná zo zákona).
Rozhodnutia, s ktorými sú späté účinky, možnosti alebo povinnosti použitia kontroly technickými prostriedkami sú nasledovné:
- rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia, alebo ktorým sa premieňa trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia,
- rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu,
- rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
- rozhodnutie,ktorým sa ukladá ochranný dohľad, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami a podobne.
V trestnom konaní je možná kontrola výkonu technickými prostriedkami v rámci uloženia nasledujúcich trestov: trest domáceho väzenia, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Ďalej v rámci kontroly dodržiavania obmedzení a povinností uložených súdom, ako napríklad ochranný dohľad, nahradenie väzby, podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečného zastavenia trestného stíhania, uloženého trestu (ak boli uložené popri treste).
Elektronický monitoring môžeme charakterizovať ako činnosť, ktorá s použitým technických prostriedkov slúži na kontrolu dodržiavania uložených zákazov, povinností alebo obmedzení. Rozlišujeme šesť typov elektronického monitoringu: monitoring trestu domáceho väzenia, monitoring zákazu pobytu, monitoring zákazu priblíženia, monitoring zákazu požívania alkoholu, hlasový monitoring, diskrétna kontrola.
Pri monitoringu trestu domáceho väzenia sa použijú nasledovné technické prostriedky:
- osobné identifikačné zariadenie, ktoré má podobu náramku, ktorý sa upevňuje spravidla na členok kontrolovanej osoby,
- telefonické overenie prítomnosti kontrolovanej osoby, na tento účel sa dá však len použiť pevná linka,
- zariadenie probačného a mediačného úradníka (kontrola ide o tzv. diskrétnu kontrolu priamo na mieste, kde si probačný a mediačný úradník môže overiť, či sa kontrolovaná osoba nachádza počas výkonu trestu domáceho väzenia vo svojom obydlí alebo naopak, nie je prítomná na futbalovom zápase v prípade trestu zákazu účasti na verejných podujatiach).[15]
Technické prostriedky sú majetkom štátu a sú napojené na tzv. centrálny monitorovací systém. Ide o informačný systém, ktorý prostredníctvom signálov vysielaných technickými prostriedkami umožňuje kontrolu dodržiavania režimu a tiež zaznamenáva bezpečnostné i prevádzkové incidenty. Obsluhujú ho zamestnanci operačného strediska, ktoré je v prevádzke nepretržite 24 hodín denne 7 dní v týždni. Na nich sa môžu v prípade potreby obrátiť kontrolované i chránené osoby. Zriaďovateľom operačného strediska a prevádzkovateľom centrálneho monitorovacieho systému je MS SR. [16]
Záver
Trest domáceho väzenia, z nášho pohľadu predstavuje správnu voľbu, ako vyriešiť kritickú situáciu ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku, avšak praktické využitie nenaplnilo predpokladané očakávania zákonodarcu z dôvodov, ako sme uviedli vyššie, to neznamená, že v budúcnosti nemôže nastať zmena, ktorá by naplnila očakávania zákonodarcu. Pozitívnou zmenou by bolo v tomto prípade zjednodušenie administratívnej záťaže súdov, respektíve sudcov, ktorých úlohou je po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom rozhodnúť o vine a treste, respektíve o oslobodení spod obžaloby.
Zoznam použitej literatúry:
Knižná publikácia:
IVOR, J. et al. 2010. Trestné právo procesné. 2010. Mesto : Vydavateľstvo, s. 361
MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. 161 s. ISBN 978-80-7380-618-7
MAŠĽANYOVÁ, Darina et al. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011. 155 s. ISBN 978-80-7380-338-4
Pramene:
§ 34 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
§ 53 ods.1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
§ 435 ods.2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
§ 65a Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia
§ 79a Výkon trestu domáceho väzenia
Internetové zdroje:
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/177854#916
https://www.justice.gov.sk/Dokumenty/ESMO/ESMO%20-%20brozura.pdf
[1] IVOR, J. et al. 2010. Trestné právo procesné. 2010. Mesto : Vydavateľstvo, s. 361
[2] §34 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
[3]http://82.119.102.197:8080/webisnt/fulltext/clanky/PTaP2014-1/Aplik%C3%A1cia%20trestu%20dom%C3%A1ceho%20v%C3%A4zenia%20na%20Slovensku_STR%C3%89MY,%20T..pdf
[6] §53 ods.1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
[7] MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. 161 s. ISBN 978-80-7380-618-7
[8] §435 ods.2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
[9] MAŠĽANYOVÁ, Darina et al. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011. 155 s. ISBN 978-80-7380-338-4.
[10] § 65a Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia
(1)Súd môže odsúdenému za prečin premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 1 a súčasne
a)odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,
b)odsúdený vykonal jednu tretinu uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody,
c)zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje tri roky,
d)nejde o výkon trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, o výkon zvyšku trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
e)odsúdenému nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody a
f)odsúdený nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
[11] § 79a Výkon trestu domáceho väzenia
(1)Probačný a mediačný úradník oznámi predsedovi senátu zistené porušenie podmienok trestu domáceho väzenia, ako aj zistené porušenie obmedzení a povinností uložených odsúdenému.
(2)Probačný a mediačný úradník pripravuje pre predsedu senátu podklady na rozhodnutie o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia a o upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia.
[14]kontrolou technickými prostriedkami činnosť, ktorou sa zisťuje dodržiavanie zákazov, povinností alebo obmedzení uložených rozhodnutím prostredníctvom technických prostriedkov a centrálneho monitorovacieho systému,
rozhodnutím vykonateľné rozhodnutie súdu alebo prokurátora, ktorým sa ukladá zákaz, obmedzenie alebo povinnosť alebo vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest domáceho väzenia,
technickými prostriedkami zariadenie alebo ich súbor umožňujúce za podmienok ustanovených týmto zákonom kontrolu výkonu rozhodnutia,
kontrolovanou osobou fyzická osoba, ktorá je na základe rozhodnutia povinná podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami,
chránenou osobou fyzická osoba, ku ktorej má kontrolovaná osoba rozhodnutím uložený zákaz priblíženia sa na určenú vzdialenosť,
operačným strediskom pracovisko, ktoré zabezpečuje nepretržitú prevádzku a obsluhu centrálneho monitorovacieho systému a vykonáva nepretržitý dohľad nad správnou činnosťou technických prostriedkov,
centrálnym monitorovacím systémom informačný systém, ktorý umožňuje výkon kontroly technickými prostriedkami najmä zaznamenávaním bezpečnostných incidentov a prevádzkových incidentov,
bezpečnostným incidentom porušenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uložených rozhodnutím,
prevádzkovým incidentom skutočnosť ovplyvňujúca nerušený priebeh kontroly technickými prostriedkami, ak nie je bezpečnostným incidentom,
obydlím byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov,
marením kontroly technickými prostriedkami opakované zavinené porušenie povinnosti podľa § 28, ktoré ovplyvňuje nerušený priebeh kontroly technickými prostriedkami.