Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

Stáčanie kilometrov na aute je na Slovensku trestný čin

16.3. 2015, 17:48 |  JUDr. Adam Puškár

Úmyselné znižovanie stavu najazdených kilometrov na počítadle kilometrov motorového vozidla tzv. „stáčanie“ je v SR rozšírený jav. Stáčanie kilometrov dosiahlo u nás obludné rozmery, najmä v súvislosti s množstvom často pochybných autobazárov. Podľa informácií z roku 2014 má na Slovensku stočené kilometre takmer polovica jazdených vozidiel. Dávno však už neplatí presvedčenie, že autá zo západu, najmä z Nemecka, sú istejšou kúpou nakoľko v Nemecku je stáčanie kilometrov osobitný trestný čin a preto je stáčanie v Nemecku ojedinelý úkaz. Naopak, posledné údaje priamo z Nemecka hovoria, že tretina jazdených áut v Nemecku má stočené kilometre.

Podľa § 22b, nemeckého Cestného zákona sa trestom odňatia slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom potrestá páchateľ, ktorý podľa:

  • ods. 1 falšuje merania počítadla kilometrov, ktoré je zabudované v motorovom vozidle tým, že pôsobením na prístroj alebo priebeh merania ovplyvní výsledok merania,
  • ods. 2 pozmenení alebo odstráni funkciu obmedzovača rýchlosti, ktorý je zabudovaný v motorovom vozidle tým, že na prístroj akokoľvek pôsobí,
  • ods. 3 pripravuje trestný čin podľa ods. 1 a 2 tým, že vyrába počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takého trestného činu, takéto programy sa snaží pre seba alebo iných získať, alebo ich iným prenechá.

Kúpe vozidla so stočenými kilometrami je najlepšie sa vyhnúť, nakoľko v opačnom prípade kupujúci riskuje technické a následne i právne komplikácie. Stav najazdených kilometrov si môžete pred kúpou overiť on-line napr. na:

  • www.stkonline.sk
  • www.ko.sk
  • www.seka.sk
  • tkcheck.assecosolutions.sk/ovoz/home.htm

Okrem Nemecka je aj v iných krajinách stáčanie kilometrov trestný čin, pričom ide o konkrétny, samostatný trestný čin. U nás takéto konanie nie je v Trestnom zákone špecifikované ako osobitný trestný čin, čo však neznamená, že stáčanie nie je trestným. V odbornej verejnosti panovala značná nejednotnosť ohľadne stáčania kilometrov, pričom logicky bolo možné zastať názor, že stočenie kilometrov je trestným činom podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko Trestný zákon definuje podvod nasledovne:

Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.  

Pravda, trestným nie je každé stočenie kilometrov, ale len také, ktoré predávajúci vykoná alebo o ktorom predávajúci aspoň vie a súčasne tým na cudzom majetku spôsobí malú škodu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. V prípade stáčania kilometrov však spôsobenie škody nebude zrejme problematické, nakoľko cena vozidla sa odvíja zásadným spôsobom práve od počtu najazdených kilometrov. Definitívny koniec právnym diskusiám o trestnosti stáčania kilometrov u nás, bez zavedenia konkrétneho nového trestného činu, urobil Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 2.7.2014 sp. zn. 8 Tdo 728/2014. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd ČR potvrdil správnosť odsúdenia predávajúceho motorového vozidla, ktoré malo stočené kilometre (z 340.000 km v roku 2009 na  171.000 km v roku 2010, čím kupujúcemu spôsobil škodu vyše 5.700,- eur).

Právne vety z uvedeného uznesenia NS ČR osvetľujú problematiku trestnosti stáčania kilometrov zásadným spôsobom:

  1. Preukázaná manipulácia s tachometrom motorového vozidla pri jeho predaji predstavuje naplnenie znaku uvedie do omylu predpokladaného pri trestnom čine podvodu, pretože počet najazdených kilometrov je pri predaji motorového vozidla jednou z podstatných skutočností určujúcich výšku jeho predajnej ceny. Cenu a atraktívnosť ojazdeného motorového vozidla určuje predovšetkým jeho technický stav, rok výroby a intenzita s akou bolo používané predchádzajúcim majiteľom. Ak príde k pretáčaniu tachometru na stav vykazujúci nižší počet kilometrov je tým predstierané, že vozidlo je v lepšom stave, než aký zodpovedá skutočne najazdeným kilometrom, čo má následne odraz vo výške kúpnej ceny.
  2. Ak teda obvinený zaistí, aby motorové vozidlo vykazovalo v čase svojho predaja stav tachometru s takmer polovičným počtom najazdených kilometrov a získal v dôsledku toho od poškodeného vyššiu kúpnu cenu, než by mu inak náležala, naplnil v priamom úmysle znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu.
  3. Ak je za účelom navýšenia kúpnej ceny motorového vozidla pretáčaný stav tachometru, ide o typické podvodné konanie a preto nie je potrebným vytváranie akejkoľvek novej skutkovej podstaty v tomto smere, pretože dôvod prečo k pretáčaniu tachometra dochádza je práve protiprávne navyšovanie kúpnej ceny.

Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR je zrejmé, že stáčanie kilometrov a z neho plynúce spôsobenie škody kupujúcemu je trestným činom podvodu a na odsúdenie páchateľa sa nevyžaduje zavedenie nového trestného činu. Definícia podvodu v našom Trestnom zákone je pritom veľmi podobná tej českej. Napriek tomu by zavedenie nového trestného činu bolo prospešné, nakoľko pri súčasnej právnej úprave je trestným len také stočenie kilometrov, ktorým bola spôsobená škoda, resp. bol spáchaný pokus o spôsobenie takejto škody. Vhodnejšie by bolo trestnoprávne postihovať akýkoľvek zásah do stavu počítadla najazdených kilometrov na motorovom vozidle, ako je tomu pri trestnom čine falšovania a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 Trestného zákona:

Kto falšuje alebo pozmení identifikačné číslo motorového vozidla, výrobné číslo motora motorového vozidla, výrobný štítok motorového vozidla alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla alebo použije ako pravé identifikačné číslo, výrobné číslo motora motorového vozidla, výrobný štítok alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla iného motorového vozidla, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Uvedenú skutkovú podstatu trestného činu by stačilo doplniť napr. o dikciu „kto falšuje stav údajov na počítadle najazdených kilometrov motorového vozidla, ktoré je zabudované v motorovom vozidle tým, že pôsobením na prístroj alebo priebeh merania ovplyvní výsledok merania.

Vždy je však istejšie sa pred kúpou motorového vozidla obrátiť na advokáta, ktorý vám odborne poradí. Naša advokátska kancelária Vám zabezpečí vypracovanie či pripomienkovanie kúpnej zmluvy, zistíme informácie o možnom exekučnom konaní na motorové vozidlo priamo od polície, atď.

Autor: JUDr. Adam Puškár
advokát
Karpatská 5
811 05 Bratislava I

Ilustračné foto: najprávo.sk


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť