Rozvod bez pojednávania na súde? Niekde bez problémov

Samotný rozvrat vzťahov medzi manželmi je vo väčšine prípadov strastiplným zážitkom pre manželov, ktorí však musia absolvovať ešte jednu z posledných vzájomných konfrontácií, a to na rozvodovom pojednávaní (ak nevedia nájsť vzájomnú reč ohľadom spoločného majetku, tak tých konfrontácií ich čaká ešte viacero).

Je však toto pojednávanie nevyhnutné, ak maloleté deti z manželstva nepochádzajú resp. sú už plnoleté, manželia s rozvodom súhlasia a zároveň má súd od nich k dispozícii odpovede na všetky zásadné otázky nevyhnutné k rozhodnutiu o rozvode, avšak v písomnej forme? Niektoré súdy sú toho názoru, že takéto pojednávanie, kde by sa len znovu zopakovali tie isté skutočnosti, na ktorých sa už zhodli manželia v písomnej forme, nie je potrebné.  

Nehovoríme o postupe contra legem (protizákonnom), hovoríme o platnom práve, keďže aj súčasný platný a účinný Občiansky súdny poriadok umožňuje rozhodnúť o rozvode manželstva bez nariadenia pojednávania. Ide len o otázku výkladu platného a účinného práva.

Zjednodušene povedané to znamená, že:

1. po podaní návrhu na rozvod manželstva jedným z manželov, ktorý má všetky náležitosti a prípadnom zaplatení súdneho poplatku (o „prípadnom“ zaplatení hovoríme z dôvodu, že súd môže navrhovateľovi priznať aj oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. mohol byť manželovi priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci Centrom právnej pomoci)

2. súd písomne vyzve druhého z manželov na vyjadrenie sa k návrhu a k otázke súhlasu s rozhodnutím bez pojednávania a 

3. v prípade súhlasu druhého manžela s tvrdeniami navrhovateľa ako aj súhlasu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania následne už súd manželom zašle len rozvodový rozsudok.

Treba však dodať, že aj keď súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania, rozsudok musí verejne vyhlásiť, avšak upovedomenie o verejnom vyhlásení rozsudku sa oznamuje len na úradnej tabuli súdu a účastníci naň nie sú predvolávaní (viď § 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku). Ide o formálny úkon, ktorého sa spravidla nikto z účastníkov nezúčastňuje.

Legislatívny rámec

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.

Rozoberme si predmetné ustanovenie podrobnejšie. Uvedené ustanovenie zakotvuje možnosť pre konajúci súd rozhodnúť vec aj bez toho, aby muselo byť nariadené pojednávanie, avšak len za súčasného splnenia troch podmienok:

1. neexistencia rozporu s požiadavkou verejného záujmu

Ako uvádza právna teória (Cirák a spol: Občianske právo s vysvetlivkami, Wolters Kluwer, 2009, aktualizovaná lístkovnica) „definovanie verejného záujmu sa bude odvíjať od posúdenia konkrétnej veci, od účastníkov, ich záujmov a vzťahov k iným subjektom, prípadne aj od povahy predmetu konania. Rozhodnutie o tom, či verejný záujem na vykonaní pojednávania je, alebo nie je daný, závisí od súdu a nemôže ho ovplyvniť súhlas účastníkov alebo výslovné vzdanie sa tohto práva“.

Či je nevykonanie ústneho pojednávania vo veci rozvodu manželstva pri zhodnom postoji účastníkov a preukázaní hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva, v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, to už je na posúdení sudcu. Pri bezdetnom a trvale rozvrátenom manželstve však rozpor s požiadavkou verejného záujmu nevidíme.

Je síce pravdou, že podľa článku 1 Zákona o rodine spoločnosť manželstvo ako jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro a z tohto dôvodu podľa § 100 ods. 2 O. s. p. má súd viesť manželov v konaní o rozvod k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie, pričom pri konaní bez pojednávania súd určite nemá priestor na aplikáciu tohto ustanovenia, no z predložených listinných dôkazov môže mať súd preukázané (dlhodobé odlúčené žitie, mimomanželské vzťahy), že tu neexistuje perspektíva zmierenia účastníkov.

2. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi

Z listín má mať súd preukázanú v prvom rade existenciu manželstva, teda je potrebné predložiť sobášny list. Netreba opomínať ustanovenie § 120 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého si súd aj v konaní o rozvod manželstva môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Ak teda návrh jedného z manželov spolu s vyjadrením druhého poskytuje odpovede na všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o rozvode manželstva (hlavne vyplývajúce z § 23 ods. 1, 2 a 3 a § 18 a 19 Zákona o rodine), t. j. pomenovanie príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi, otázky vzájomného spolužitia, doba oddeleného žitia, spoločné hospodárenie, postoj manželov k ďalšiemu trvaniu manželstva a pod., a vo vyjadreniach manželov nie sú zásadné rozpory, v zásade možno skonštatovať, že vo veci možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré môžu byť predložené v konkrétnom prípade, môžu byť napríklad lekárske správy, správy úradov.

3. Účastníci s rozhodnutím bez pojednávania súhlasia alebo sa tohto práva výslovne vzdali

Návrh navrhovateľa ako aj vyjadrenie odporcu musia obsahovať vyjadrenie, že navrhovateľ (odporca) súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania resp. vyjadrenie, že sa výslovne vzdávajú práva na verejné prejednanie veci na pojednávaní.

Kedy nie je možné rozhodnutie v konaní o rozvod manželstva bez pojednávania?

• Ak z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti alebo majú manželia zverené deti v spoločnej náhradnej starostlivosti alebo sú poručníkmi maloletého dieťaťa
• Ak jeden z manželov nesúhlasí s rozvodom manželstva
• Ak sú vo vyjadreniach manželov zásadné rozpory
• Ak na základe listín predložených účastníkmi nie je možné rozhodnúť
• Ak súd nedisponuje výslovným súhlasom obidvoch manželov s rozhodnutím bez pojednávania
• Ak konanie vyžaduje osobitný prístup (manžel s obmedzenou spôsobilosťou, alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony, použitie cudzieho právneho poriadku a i.)

Aj rozvodové konanie s pojednávaním môže byť rýchlejšie

Ak by konajúci sudca bol zástancom konanie o rozvod s ústnym pojednávaním, môže sa po vyhlásení rozsudku opýtať účastníkov, či sa vzdávajú práva na podanie odvolania. Ak by boli účastníci s rozhodnutím súdu spokojní, môžu sa do zápisnice svojho práva podať odvolanie vzdať a rozsudok o rozvode bude právoplatný už jeho doručením.

V takýchto prípadoch niektorí sudcovia zvyknú pripraviť písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré odovzdajú účastníkom ihneď po jeho vyhlásení a zároveň ho opatria právoplatnosťou. Manželia tak odchádzajú z budovy súdu právoplatne rozvedení bez potreby ďalšej návštevy súdu v ich rozvodovej veci. Bohužiaľ, s takýmto progresívnym prístupom sa dá stretnúť len výnimočne. Účastníci však takýto postup môžu sudcovi navrhnúť. Vypracovanie tzv.  rozsudku bez odôvodnenia podľa § 157 ods. 3 O. s. p. nemôže trvať dlhšie ako 15 minút.

Použité zákonné ustanovenia:

• § 100 Občianskeho súdneho poriadku

(2) V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

• § 115a Občianskeho súdneho poriadku

 (1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

 (2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

 (3) Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.

• § 120 Občianskeho súdneho poriadku

(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

• § 156 Občianskeho súdneho poriadku

(1) Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

• § 157 Občianskeho súdneho poriadku

(3) Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

• § 18 Zákona o rodine

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

• § 19 Zákona o rodine

(1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

• § 23 Zákona o rodine

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Citácie právnych predpisov: ASPI - Automatizovaný systém právnych informácií
Ilustračné foto: najprávo.sk