REKODIFIKÁCIA: Ministerstvo upozorňuje na zmeny, ktoré nastanú od 1. júla 2016

Od 1. júla 2016 nadobúdajú účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy prinášajú do súdnej praxe množstvo zmien. Vzhľadom na ich rozsah sa Ministerstvo spravodlivosti rozhodlo ich postupne predstaviť a pripravilo výber tých najdôležitejších. Výklad Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý bol zverejnený k dnešnému dňu vám prinášame v plnom znení, podotýkame, že ide o tlačové správy Ministerstva spravodlivosti SR a nejde o názory redakcie portálu najprávo.sk. Nech sa páči:

Civilný sporový poriadok

​Civilný sporový poriadok sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v „spore“. Z najvýznamnejších zmien, ktoré oproti doteraz platnej legislatíve Civilný sporový poriadok prináša vyberáme:

Doručovanie

K zásadnejším zmenám dochádza v celkovej koncepcii doručovania súdnych písomností. Zavádzajú sa nové moderné prvky elektronickej komunikácie s procesnými stranami. Civilný sporový poriadok už v nadväznosti na projekt elektronizácie justície predpokladá o. i. doručovanie písomností do elektronickej schránky. Ten, komu sa má doručovať písomnosť, môže požiadať, aby sa mu táto doručovala na jeho elektronickú adresu (e-mail).

Zavádza sa princíp prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a s tým spojená prísna fikcia doručovania. Súd doručuje písomnosti v prípade fyzickej osoby na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území SR a v prípade právnickej osoby na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Ak sa súdu nepodarí doručiť písomnosť na tieto evidované adresy fyzických či právnických osôb, súd nie je povinný zisťovať, kam by mohol písomnosť ešte doručovať. Jedinou výnimkou, kedy súd musí robiť aj ďalšie šetrenia na zistenie skutočného pobytu žalovaného, je doručovanie žaloby a platobného rozkazu.

Príprava žaloby a koncentrácia konania

Ďalším prostriedkom spružnenia a zefektívnenia súdneho konania je zabezpečenie koncentrácie súdneho procesu prostredníctvom sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania. Zákon kladie zvýšené požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán, resp. účastníkov konania a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Súd môže určiť lehotu, v ktorej musia strany pod hrozbou sankcie predložiť všetky tvrdenia. Sankciou v tomto prípade bude, že na ďalšie tvrdenia súd nemusí prihliadať.

Predbežné prejednanie sporu

Zavádza sa nový inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý má slúžiť na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností. Súd v rámci predbežného prejednania sporu zistí splnenie procesných podmienok, prípadne príjme opatrenia na odstránenie nedostatkov a pokúsi sa o zmier. Ak sa spor nepodarí vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti súvisiace s prípravou pojednávania, určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Zároveň uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a uvedie predpokladaný termín pojednávania.

Pri správnej a uvážlivej aplikácii má tento inštitút potenciál výrazne zrýchliť konanie a zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam.

Spory s ochranou slabšej strany

Budú platiť osobitné procesné postupy, ktoré poskytnú určitej skupine subjektov zvýšenú ochranu oproti všeobecnej právnej úprave. Civilný sporový poriadok za subjekt hodný takejto procesnej ochrany ustanovuje spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, zamestnanca v pracovnoprávnych sporoch a subjekt domáhajúci sa ochrany z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Súdy budú tieto slabšie strany viac poučovať, a to nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti. Nebudú sa môcť spoliehať na to, že slabšia strana v konaní predloží všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a môžu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Osobitosťou je aj režim procesného zastúpenia. Spotrebiteľ sa môže nechať zastúpiť napr. niektorým spotrebiteľským združením, zamestnanec odborovou organizáciou a osoba v antidiskriminačnom spore Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. V sporoch s ochranou slabšej strany sa zároveň zavádza odlišný režim napr. pri spojení vecí, zmene žaloby, rozsudku pre zmeškanie.

Skrátené konania a skrátené rozhodnutia

Skrátené konanie sa využije pri klasickom platobnom rozkaze a európskom platobnom rozkaze. Žalovaný bude musieť svoj odpor vecne odôvodniť, nebude postačovať vyjadrenie, že s platobným rozkazom nesúhlasí. Podľa novej právnej úpravy už nebude možné vydať zmenkový a šekový platobný rozkaz a takisto ani rozkaz na plnenie.

Súdy budú môcť vydať nielen rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ale aj rozsudok pre zmeškanie na strane žalobcu, čím jeho žalobu zamietnu. Súdy budú môcť takisto vydať rozsudok pre uznanie nároku.

Zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania

• Zavádzajú sa nové typy pokút, ktoré majú ambíciu zabrániť prieťahom v konaní (napr. pokuta za podanie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietky zaujatosti sudcu alebo pokuta advokátovi za podanie neprípustného alebo nedôvodného dovolania).
• Sprísňujú na podmienky na odročenie pojednávania, najmä zavedením zásady koncentrácie konania, ale aj obmedzením dôvodov, pre ktoré sa môže pojednávanie odročiť.
• Zavádza sa možnosť písomných odpovedí na súdom položené otázky.
• Zjednodušuje sa úprava trov konania. Opätovne sa zavádza rozhodovanie o náhrade trov konania bez návrhu, nakoľko návrhovosť tohto konania spôsobovala v praxi zbytočné aplikačné problémy a viedla k neúmernému predlžovaniu súdneho konania v dôsledku podávania opravných prostriedkov.
• Zákaz tzv. „pinpongovania“ – ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a následne bude po opätovnom rozhodnutí súdu prvej inštancie voči tomuto rozhodnutiu podané odvolanie, nesmie už odvolací súd rozhodnúť tak, že vec opätovne zruší a vráti súdu prvej inštancie, ale musí rozhodnutie potvrdiť alebo zmeniť, teda vo veci rozhodnúť. Uvedenou úpravou sa má zamedziť opakovanému zrušovaniu rozhodnutí súdu prvého stupňa a k neúmernému predlžovaniu konania.

Civilný mimosporový poriadok

Na rozdiel od konania sporového, Civilný mimosporový poriadok vychádza z toho, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V týchto právnych otázkach je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Hovoríme napr. o dedičských konaniach, konaniach o spôsobilosti na právne úkony, či konaniach o zverení maloletého do starostlivosti.

Osobitosti mimosporového konania

Účastníci konania nie sú obmedzení tzv. princípom koncentrácie, t. z. že môžu uvádzať nové tvrdenia a predkladať nové dôkazy počas celého konania (až do skončenia dokazovania súdom).

Súd musí z úradnej moci zisťovať skutočný stav veci, teda nie len skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci. Pri dokazovaní musí byť aktívny samotný súd a môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli.

Nakoľko si konanie v mimosporových veciach vyžaduje záujem spoločnosti, je posilnená aj ingerencia prokurátora. Prokurátor má právo podať návrh na začatie konania a právo vstúpiť do konania vo veciach, ktoré ustanoví zákon. 

Nové typy mimosporových konaní

1.     konanie o návrat maloletého do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, ktoré je reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.

2.    konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti.

3.    konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, ktoré slúži na odstránenie nesprávnych zápisov spravidla po stránke materiálnej (po formálnej stránke môže byť zápis správny). Takýto zápis je za určitých okolností potrebné z obchodného registra odstrániť, pričom iné konanie neumožňuje zápis odstrániť, najmä, ak išlo o zápis konštitutívny (ako príklad možno uviesť zápis na základe listiny so sfalšovaným podpisom).

Najzásadnejšie zmeny v jednotlivých mimosporových konaniach

1.     konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb:

Civilný mimosporový poriadok komplexne upravuje konanie o rozvod manželstva. Zavádza sa sankcia vo forme zastavenia konania za pasivitu toho z manželov, ktorý návrh na rozvod podal, ak sa tento nedostaví na pojednávanie a neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Spor medzi manželmi možno vyriešiť formou mediácie.

2.    konanie o dedičstve, konanie o umorenie listiny, konanie vo veciach notárskych úschov:

Notári ako súdni komisári prevezmú od súdov časť tzv. mimosporovej agendy, čo zefektívni a zrýchli súdne konanie. Okrem tradičnej dedičskej agendy bude súd notára poverovať aj v konaní o umorení listín a v kompetencii notára bude aj konanie vo veciach solučných úschov.

V konaní o dedičstve budú môcť notári vydávať rozhodnutia počas celého priebehu dedičského konania. Dedičské konanie prebehne v podstate celé u notára. Vypúšťa sa osvedčenie o dedičstve, ktoré je nahradené uznesením, vydaným notárom. Ak počas konania o dedičstve zomrie poručiteľ dedič, dedičstvo prechádza priamo na dedičov zomrelého dediča, čím sa zrýchli konanie a bude lacnejšie. Ak bude potrebné v súvislosti s konaním o dedičstve schváliť právny úkon maloletého dieťaťa, o tom bude taktiež rozhodovať notár. Novým spôsobom sa upravil procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva tak, aby sa odstránili doterajšie výkladové problémy a nejednoznačná výkladová prax.

3.    konania v niektorých statusových veciach:

Zásadnou zmenou prešlo konanie o spôsobilosti na právne úkony. Podľa novej právnej úpravy už nebude možné spôsobilosť na právne úkony odňať úplne, ale len obmedziť. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje, má v tomto súdnom konaní plnú procesnú spôsobilosť, aj keď jej bola skorším rozhodnutím obmedzená. Na ochranu jej práv koná zákonný zástupca, prípadne procesný opatrovník a v prípade, ak sú ich procesné úkony v rozpore, posúdi súd, ktorý úkon je v záujme tejto osoby. Rozhodnutie v samotnej veci bude súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručovať aj danej osobe, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje. Ak o to požiada, súd jej bude doručovať všetky písomnosti z tohto procesu. Pri rozhodovaní o spôsobilosti súd vždy vypočuje osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Ak by bol však takýto „výsluch“ na ujmu jej zdravotného stavu, súd takúto osobu vzhliadne. Inštitút vzhliadnutia slúži na to, aby sa súd reálne oboznámil s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony práve rozhoduje, to znamená, že si takúto osobu pozve, prípadne ju sudca sám navštívi. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. Dôverník je osoba, ktorej dôveruje, ktorá je mu známa, pozná jeho návyky a s ktorou sa môže poradiť.

Zmeny sa týkajú aj konania o prípustnosti prevzatia a držania osôb v zdravotníckom zariadení, najmä pokiaľ ide o špeciálnu poučovaciu povinnosť súdu vo vzťahu k umiestnenej osobe, pričom súd musí zvoliť vhodný postup so zreteľom na zdravotný stav umiestneného človeka.

Správny súdny poriadok

Špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že prejednávané sú veci, ktorými sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania správneho orgánu. Správny súd preskúmava v správnom konaní (má sa na mysli správne konanie vo všeobecnosti zahŕňajúce aj ostatné druhy konania, ako napr. daňové, priestupkové) zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti, resp. či jeho zásah je takej intenzity, že ho možno označiť za nezákonný.

Správna žaloba

Podmienkou domáhania sa ochrany v správnom súdnictve, pokiaľ zákon neustanoví inak, bude podanie žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. Lehota na podanie správnej žaloby je 2 mesiace, osobitný predpis však môže ustanoviť kratšiu lehotu. Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Nové inštitúty a nové typy konaní

Správny súdny poriadok zavádza niekoľko typov konaní pred správnym súdom (napr. konania v správnom trestaní, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, vo veciach zániku mandátu poslanca zastupiteľstva, starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra, konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany, osobitné konanie vo veciach iných politických práv).

Novým typom konania je konanie o kompetenčnej žalobe, ktorého predmetom je rozhodnutie kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu. Tieto kompetenčné konflikty môžu pritom vzniknúť buď medzi orgánmi verejnej správy navzájom alebo medzi orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom. Správny súdny poriadok zavádza takisto konanie o správnych žalobách vo veciach správneho trestania, ktorým sa rozumie rozhodovanie orgánov štátu o priestupku, o správnom delikte alebo o sankcii a takisto konanie v sociálnych veciach, ktoré zahŕňajú okruh konaní, ktoré sa týkajú sociálneho a zdravotného poistenia.

Novým inštitútom v správnom súdnictve je uspokojenie žalobcu, v zmysle ktorého môže žalovaný orgán verejnej správy podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.

Správny súdny poriadok priznáva široké oprávnenia zainteresovanej verejnosti. Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu.

Opravné prostriedky v správnom súdnictve

Správny súdny poriadok upúšťa od inštitútu odvolania, ktorý sa v súdnej praxi správnych súdov ukázal ako nevhodný, nakoľko správny súd nie je súdom skutkovým, ale účelom a cieľom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, teda posudzovanie otázok právnych.

Zavádza sa nový inštitút kasačnej sťažnosti, ktorý má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Kasačnú sťažnosť možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ale len vo vymedzených prípadoch a v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Občan musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a takisto aj samotná kasačná sťažnosť a iné podania toho, kto podáva sťažnosť, musia byť spísané advokátom. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Správny súdny poriadok vypúšťa opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Posilňuje sa tým pravidlo, že v správnom súdnictve majú súdy rozhodovať iba o „zákonnosti“ už právoplatných rozhodnutí správnych orgánov.

Zavádza sa žaloba na obnovu konania i v správnom súdnictve, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.​

Zdroj: Tlačové správy MS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk