TlačPoštaZväčšiZmenši

Referendum v podmienkach Slovenskej republiky. Záväznosť či odporúčanie?

4.11. 2012, 21:33 |  Marek Maslák

V piatej hlave Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava[1]") s názvom „Zákonodarná moc" nájdeme články, ktoré upravujú otázky týkajúce sa Národnej rady SR (prvý oddiel) a otázky týkajúce sa inštitútu referenda (druhý oddiel). Referendum ako prostriedok priamej demokracie v rámci systematiky Ústavy je tu vhodne zaradený. Ako vyplýva z čl. 2 ods.1 Ústavy SR: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov (poslanci Národnej rady- pozn. autora) alebo priamo (referendum- pozn. autora)." Základom, fundamentom alebo prameňom, z ktorého vyviera moc v štáte sú občania. Sme to my, ktorí máme právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (politické právo formulované v čl. 30 Ústavy). Veď napokon my tvoríme štát. Prof. Prusák parafrázuje významného nemeckého filozofa G. W. F. Hegela, ktorý zastáva myšlienku: „najvyššou povinnosťou jednotlivcov je byť členom štátu."[2] Hegel vníma štát ako inštitúciu, ktorá zmieruje egoistické záujmy, usmerňuje ich k všeobecnému záujmu. Vládne v ňom všeobecný altruizmus, resp. politická solidarita. Štát je veľká rodina s altruistickým duchom, ktorý už nepramení v biologických inštinktoch, ale v slobodnom rozhodovaní a patriotizme."[3] Každá rodina má svojich členov. Aj štát má svojich občanov. A tak ako členovia rodiny majú prirodzené právo ovplyvňovať ako bude rodina vyzerať, tak aj občania majú prirodzené právo vytvárať podobu štátu. Veď napokon aj na základnom zákone, Ústave, sme sa uzniesli „my, občania Slovenskej republiky" tak ako to uvádza Preambula. My sme stáli pri vzniku štátu, my ho vytvárame, my ho modelujeme, my ho završujeme.

Ergo, občania vykonávajú štátnu moc. Možnosti jej vykonávania sú dve - buď prostredníctvom zástupcov v parlamente, ktorých si občania vybrali slobodne alebo priamo. Najvýznamnejším prostriedkom priameho výkonu štátnej moci je referendum. Preto považovať výsledok referenda za odporúčanie, ktoré adresujeme našim slobodne zvoleným zástupcom by bolo nelogické až absurdné. V takom prípade by sme totiž poslancov ako našich zástupcov postavili vysoko hierarchicky pred nás samotných. Rozhodnutie občanov prijaté v referende by nemuselo nastať. Odvodenina (zástupcovia) by bola prednejšia ako základ (občania), z ktorého vzišla.

Navyše z ustanovení Ústavy nevyplýva, že by referendum malo mať odporúčací charakter voči poslancom. Veď posúďte sami. Čl. 98 ods. 1: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda." Ods.2: „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky ako zákon." Nasledujúci čl. 99 ods. 1: „Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti." Pozrime sa na to z hľadiska zástancov odporúčacieho charakteru výsledku referenda. Išlo by o osobitné odporúčanie vyhlásené v Zbierke zákonov. Keďže však ide len o odporúčanie, nemusíme sa podľa neho riadiť, nie je právne záväzné. Toto odporúčanie by naši zástupcovia mohli zmeniť v prípade, že by sa im nepáčilo avšak len po troch rokov jeho účinnosti (resp. po troch rokoch trvania účinného odporúčania), ba čo viac - museli by tak urobiť ústavným zákonom. V takom prípade nemožno použiť ani definíciu účinnosti právnej normy prof. Prusáka „až vznikom účinnosti vyplývajú z právnych noriem záväzné práva a povinnosti a nastupuje aj možnosť aplikácie štátneho donútenia."[4] Vlastne odporúčanie ani nie je právne účinné, tak potom prečo Ústava poskytuje taký namáhavý proces jeho zmeny alebo zrušenia? Či inak povedané, prečo je ho potrebné meniť či rušiť takým závažným spôsobom, keď ide iba o odporúčanie? Alebo napokon čl. 99 ods. 1 myslí pod pojmom „výsledok referenda" iba tie odporúčania, ktoré si aj parlament osvojil a prijal ich vo forme zákona? Mal by v takom prípade inštitút referenda takú váhu, aby bol charakterizovaný v Ústave ôsmimi článkami?

Dokonca aj ochranca Ústavy, orgán, ktorý je poverený dohliadať na ústavnosť ako i vykladať Ústavu sa vyjadril k záväznosti referenda: „Referendum je ústavnoprávny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť občanom štátu, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle. Občania v referende uplatňujú toto svoje oprávnenie hlasovaním, ktoré má právne účinky."[5] Ústavný súd v danom rozhodnutí hovorí o právnych účinkoch referenda. Ako môžu občania bezprostredne spolupôsobiť pri tvorbe štátnej vôle, ako môžu vykonávať štátnu moc priamo bez právnych účinkov svojich rozhodnutí?

Poďme sa skúsiť vysporiadať s ďalšími argumentmi, ktoré hovoria v prospech odporúčacieho výsledku referenda. Čl. 73 ods. 2 Ústavy: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Tu je vyslovený zákaz tzv. imperatívneho mandátu, ktorý bol charakteristický aj u nás v minulosti, v čase socializmu. Poslanci teda nie sú viazaní príkazmi. V tomto prípade ale nejde o rozhodovanie poslancov. Ide tu o tvorbu štátnej vôle, ktorú na seba preberajú priamo občania bez toho, aby museli odovzdávať svoj výkon štátnej moci do rúk poslancov. V tomto prípade sa ľud rozhodol konať bez zastúpenia. Ako tvrdí J.Drgonec: „Návrhy prijaté v referende sa vyhlásia rovnako ako zákon...NR SR nemá vôbec právomoc o návrhu prijatom v referende rozhodovať...Tie (návrhy - pozn. autora) sa vyhlásia v Zbierke zákonov a nepodliehajú podpisovaniu predsedu parlamentu ani prezidenta a nerozhodujú o ňom ani poslanci."

Ďalším argumentom je neexistencia žiadnej sankcie v prípade nevyhlásenia návrhov prijatých v referende Národnou radou. Ako tvrdí J. Vozár: „ja by som hovoril o odporučení, ktoré, samozrejme, má svoju váhu, ale keď poslanec na základe tohto odporúčania nebude konať, nie je za to žiadna sankcia."[6] Na uvedené možno oponovať tou najvyššou sankciou, ktorú môžu občania adresovať svojim zástupcom – a to ich neopätovným zvolením v ďalších voľbách. Proti neexistencii sankcie argumentuje opäť aj J. Drgonec, ktorý tvrdí, že: „ak by parlament výsledky referenda nevyhlásil ako zákon, občania, resp. petičný výbor by mali mať právo obrátiť sa na Ústavný súd SR. Ten by následne NR SR uložil prijatie takejto právnej úpravy v istom čase."[7] Ústava v súčasnej podobe dáva Ústavnému súdu právomoc podávať výklad Ústavy, ak je vec sporná a taktiež rozhodovať o sťažnostiach proti výsledku referenda (čl. 128 a 129 ods. 3). Návrh na konanie pred Ústavným súdom môžu podať osoby vymenované v čl. 130 ods. 1 písm. a) až h). V prípade sťažnosti proti výsledku referenda zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom (čl. 130 ods. 2). V podmienkach SR existuje zákon č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov. V tomto zákone však nenájdeme ustanovenia o tom, kto môže takýto návrh podať. Takže nám ostáva jediný spôsob ako by bolo možné donútiť Národnú radu vyhlásiť výsledok referenda rovnako ako zákon. Osoby uvedené v čl. 130 ods. 1 písm. a) až h), čiže napr. vláda, generálny prokurátor, verejný ochranca práv a ďalší môžu podať návrh na Ústavný súd, aby interpretoval ustanovenia týkajúce sa záväznosti referenda. A ten by mohol následne uložiť vyhlásenie výsledku referenda.

Otázkou však je akú silu priznáva výsledkom referenda Ústava. Ide o výsledok referenda so silou zákona alebo aj so silou ústavného zákona? O sile referenda svedčí možnosť zmeniť či zrušiť výsledok referenda iba ústavným zákonom, a to najskôr po uplynutí troch rokov od účinnosti výsledku (viď vyššie). Ústavný súd na to reaguje takto: „V referende podľa druhého oddielu piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky nemožno priamo na základe výsledku hlasovania zmeniť ústavu. Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že občania zúčastnení na hlasovaní ním Národnej rade Slovenskej republiky prejavujú svoju vôľu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky tak, ako bola prejavená výsledkami tohto referenda."[8] Inak povedané, občania môžu priamo spolupôsobiť pri vytváraní štátnej vôle čo sa týka zákonov avšak čo sa týka zmeny Ústavy jej priama zmena je vylúčená. Na začiatku sme hovorili o štáte v porovnaní s rodinou. Je pravdou, že rodina má aj nedospelých, menej vzdelaných členov. Za dôležité rozhodnutia rodiny je zodpovedný múdrejší či skúsenejší člen. Tak aj v tomto prípade by sme mohli povedať, že Ústavný súd svojím výkladom povedal – referendum má právne účinky, občania sa majú právo bezprostredne podieľať na tvorbe štátnej vôle, ale tie najdôležitejšie rozhodnutia občania nechali na pleciach tých, ktorí sú z nich najmúdrejší, a to by mali byť ich zástupcovia v parlamente. Aj s ohľadom na čl. 95 ods. 2 Ústavy, v ktorom je upravená možnosť prezidenta SR podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré má vyhlásiť je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, môžeme s týmto výkladom súhlasiť. No na druhej strane v rovnakom rozhodnutí Ústavného súdu, ktorým sme podporili argumentáciu v prospech referenda so silou zákona na inom mieste nájdeme: „Ústava výslovne nevylučuje možnosť prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení takého referenda, v ktorom občania odpovedia na otázku, či sú za alebo proti zmene niektorého článku ústavy."[9] A čo v prípade pozitívneho výsledku takéhoto referenda? Je záväzné? Ak áno, potom mu priznávame silu ústavného zákona.

Občania Slovenskej republiky nie sú až takí uvedomelí čo sa týka prebratia zodpovednosti za celospoločenské otázky. Spochybňovanie inštitútu referenda určite neprispieva k zlepšeniu situácie. Možno by bolo namieste prijať novú základnú normu štátu, resp. doplniť ju, pretože aj z predchádzajúceho textu vidieť jej medzery. No niekedy možno len zbytočne komplikujeme zmysel jej jednotlivých ustanovení a vynechávame občanov z riadenia vecí verejných. A tak prispievame k apatii ľudu voči riadeniu štátu.

Marek Maslák

Autor je študentom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti navštevuje 1. ročník magisterského študijného programu.

Citácie:

[1] Ústava č. 460/1992 Zb. In http://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460

[2] Prusák, J.: Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1995, s.68

[3] Krsková, A.: Dejiny politickej a právnej filozofie. Bratislava: IURA EDITION, 2011, s. 469

[4] Prusák, J.: Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1995, s.224-227

[5] II. ÚS 31/97 In http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/26_97s.pdf

[6] http://hnonline.sk/slovensko/c1-44946420-vysledok-sulikovho-referenda-len-odporucanie-pre-poslanca

[7] http://www.sme.sk/c/5467484/sas-vysledky-referenda-su-zavazne-prezident-poskytol-mylnu-informaciu.html

[8] II. ÚS 31/97 In http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/26_97s.pdf

[9] II. ÚS 31/97 In http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/26_97s.pdf 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 810
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Náhrada škody v trestnom konaní

V rámci trestného konania sa o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom rozhoduje v tzv. adhéznom konaní, ktoré sa ...

Dovolanie: Majetkový cenzus v spotrebiteľskom spore (§ 422 ods. 1 CSP)

Podmienky prístupu k dovolaniu, konkrétne podmienky prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie, sú v kontexte stanoveného ...

Bezdôvodne oneskorené podanie odporovacej žaloby, dobré mravy

Ak právny poriadok poskytoval sťažovateľke priestor na odvrátenie neželaného stavu (§42a Občianskeho zákonníka) a sťažovateľka z ...

Neodkladné opatrenie – obava z ohrozenia exekúcie na potenciálnu náhradu trov konania

Preukázanie bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Vláda schválila zákon o mimoriadnych opatreniach v zdravotníctvehttps://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-zakon-o-mimoriadnych/457651-clanok.html

Po novom sa zakazuje počas krízovej situácie predávať osobný ochranný prostriedok FFP2, FFP3 ...

Slovenskí väzni začali okrem rúšok šiť už aj ochranné overalyhttps://www.teraz.sk/slovensko/zvjsslovenski-vazni-zacali-okrem-ru/457873-clanok.html

Zbor väzenskej a justičnej stráže sa rozhodol okrem výroby rúšok a montovania ochranných ...

Parlament schválil novelu Zákonníka práce a finančné opatreniahttps://www.teraz.sk/slovensko/parlament-schvalil-novelu-zakonnika-p/457663-clanok.html

Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa budú posúvať, malým a stredným ...

Slovenskí advokáti sa spojili pre dobrú vec, bezplatne sprístupnili odporúčania a rady v čase koronakrízyhttps://www.webnoviny.sk/slovenski-advokati-sa-spojili-pre-dobru-vec-bezplatne-spristupnili-pravne-odporucania-v-case-koronakrizy/

Advokáti pripravili projekt s názvom Právo v rúškach, ktorého cieľom je sprístupniť ...

Súdna rada by sa mohla poponáhľať s voľbou šéfa najvyššieho súdu, myslí si jeho dočasný predsedahttps://www.webnoviny.sk/sudna-rada-by-sa-mohla-poponahlat-s-volbou-sefa-najvyssieho-sudu-mysli-si-jeho-docasny-predseda/

Dočasný šéf Najvyššieho súdu SR Peter Szabo dúfa, že Súdna rada SR sa s voľbou jeho ...

V programovom vyhlásení je zmena pri voľbe generálneho prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/mkolikovav-programovom-vyhlaseni-j/457562-clanok.html

Otázkou zostáva, či sa legislatívne zmeny stihnú do skončenia funkčného obdobia generálneho ...

Nové časopisy

Justičná revue 2/2020

Justičná revue 2/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 1/2020

Súkromné právo 1/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Súkromné právo 6/2019

Súkromné právo 6/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 1/2020

Justičná revue 1/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: