Rozhodovací proces orgánov verejnej správy pri vydávaní správnych rozhodnutí má zmysel len vtedy, ak jeho výsledkom je rozhodnutie, ktoré je za splnenia istých podmienok právoplatné a vykonateľné. Právoplatnosť rozhodnutia je vlastnosť individuálneho správneho aktu, ktorá spôsobuje zmenu, vznik, alebo zánik práv a povinností v konkrétnom prípade. Právoplatnosť vyjadruje aj istotu účastníka konania o nemennosti rozhodnutia. Samozrejme táto nemennosť je relatívna, lebo v správnom práve poznáme celý rad mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby opravili zvyčajne nezákonné, ale aj právoplatné rozhodnutie. Tento materiálny rozmer právoplatnosti nevyvoláva ani v praxi, ani v teórií väčšiu polemiku. A to aj v prípadoch, kedy je možné aby zmenu, vznik a zánik práv a povinností sprevádzal iný moment ako právoplatnosť, teda situáciu, kedy je rozhodnutie vykonateľné, ale nie je právoplatné (§ 55 ods. 2 Správneho poriadku).
Problémom je formálny rozmer právoplatnosti správneho rozhodnutia. Napriek podľa mňa zrejmej vete v správnom poriadku orgány štátnej správy nemajú stále jasno v tejto otázke a čo je ešte horšie, vyznačujú právoplatnosť nesprávnym spôsobom. Poďme krok za krokom.
Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie proti ktorému nie je možné podať odvolanie je právoplatné. Dôvody prečo môže nastať tento stav sú viaceré. V praxi však najväčší problém, ktorý som naznačil už vyššie vyvoláva situácia, kedy márne uplynie lehota na podanie odvolania - zvyčajne 15 dňová (túto lehotu budem používať aj ako príklad pre celý článok). Účastník konania má právo (zvyčajne) v 15 dňovej lehote podať odvolanie. Ak tak neurobí žiaden účastník (ak ich je viacej), rozhodnutie sa stáva právoplatné.
Zhruba v roku 2001- 2003 bolo vydané usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a následne stanovisko konzultačného zboru Ministerstva vnútra z ktorých vznikol nesprávny záver, že rozhodnutie v správnom konaní je právoplatné (ak nebolo dané odvolanie) pätnástym dňom lehoty. Systém automatického spracúvania spisov v rámci Okresných úradov (Fabasoft, resp. iný systém) označuje stále ako právoplatné rozhodnutie v 15. deň a takto ho potvrdzuje aj na účely účastníka konania.
Bez akejkoľvek pochybnosti, takýto postup orgánov štátnej správy je nesprávny a nezákonný. Navyše je spôsobilý porušiť systém základných ľudských práv vo forme práva na spravodlivý proces a konkrétne právo na podanie odvolania a preskúmania rozhodnutia.
V čom je problém? Účastník konania má právo podať odvolanie aj pätnásty deň, minútu (teoreticky sekundu) pred polnocou, napr. formou elektronického podania etc..Teda 23:59:30 odoslaný mail s odvolaním, je za splnenie ostatných podmienok (§ 19 ods. 1 správneho poriadku) podaný včas. Pätnásty deň lehoty na odvolanie je plne v dispozícii účastníka konania rozhodnúť sa či dá, alebo nedá odvolanie. Ak však je rozhodnutie napadnuteľné odvolaním sa na pätnásty deň, nemôže byť zároveň právoplatné. Možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie, rozklad, odpor) a právoplatnosť sa navzájom vylučujú.
Teda označenie 15. dňa ako dňa právoplatnosti sa na jeden celý deň berie možnosť účastníka konania odvolať sa. Nehovoriac, že deklarovanie nesprávneho dátumu právoplatnosti môže mať kritické následky pre účastníka konania. Napríklad, ak systém Fabasoft vyznačí ako deň právoplatnosti 15. deň, a účastník s takouto informáciou pracuje, napríklad v žiadosti o hypotekárny úver, môže sa veľmi ľahko dostať do vážneho problému. Rozhodnutie totiž stále môže byť napadnuté, rovnako tak spustený proces odvolania, čoho následkom môže byť právoplatnosť aj s odstupom niekoľkých mesiacov od chybného vyznačenie.
Je zvláštne, že jedna veľmi jednoduchá veta v správnom poriadku vyvoláva skoro dvadsať rokov nejednotnosť interpretácie a je potencionálnou hrozbou pre právnu istotu účastníkov konania. Odborná literatúra, napríklad komentár k Správnemu poriadku od Potasha (C.H.Beck 2015), zrozumiteľne na strane 285 správne interpretuje toto ustanovenie. Napriek tomu je však prax stále iná.