Najprávo.sk - najlepší právny poradca

PETER STRAKA: „Ešte jedno upozornenie a končíte!"

13.11. 2012, 20:36 |  Edmund Horváth

JUDr. Peter Straka, predseda senátu Krajského súdu v Prešove, bývalý riaditeľ sekcie legislatívy civilného práva na Ministerstve spravodlivosti SR, zanedlho nový člen Súdnej rady SR a zároveň osobnosť, ktorú vníma široká verejnosť ako sudcu, ktorý sa v záujme spravodlivosti a rešpektovania ochrany slabších nebojí vysloviť v talári aj zásadné právne závery. So sudcom JUDr. Petrom Strakom sa rozprával Edmund Horváth.

Pán doktor, počas vášho pôsobenia na Ministerstve spravodlivosti ste sa zaslúžili o viacero legislatívnych zmien, hlavne s dôrazom na spotrebiteľskú ochranu. Ako sa tieto zmeny podľa vašich vedomostí uchytili v praxi? Existuje niečo, čo by ste s odstupom času urobili inak?

Stáž na ministerstve som začal vykonávať v období rozmachu až mafiánskych spôsobov výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Bez akéhokoľvek súhlasu sudcu sa predávali s extrémnymi ziskami byty a domy spotrebiteľov finančných služieb a deložovali sa z obydlí bezcitnými spôsobmi ženy, deti, starí, chorí, to všetko navyše mnohokrát za asistencie polície, ktorá akceptovala nedovolenú útočnú svojpomoc. V niektorých prípadoch hliadky polície boli odvolané nadriadenými. Ťažko sa dá zabudnúť na prípad dôchodkyne, ktorá sa držala radiátora a policajti jej "dovolenými hmatmi a chvatmi" násilím otvorili päste a šmykom ťahali z bytu von. Na ulicu. Bez sudcu, bez exekútora, žiadne princípy slušnosti a práva. Rozhodovali súkromníci.

Existuje neuveriteľný list ministra spravodlivosti ministrovi vnútra, aby policajti neasistovali pri týchto praktikách. Na základe zjavne nečestných scenárov obchodné spoločnosti s ručením obmedzeným predávali byty a domy neskúsených a slabých ľudí rýchlo ďalej. Bežne tieto neprimeranosti prechádzali po posúdeniach právnikov, ktorí neraz pripravovali veľmi sofistikované zmluvy proti jednoduchým spotrebiteľom, ktorí sa nevedeli brániť.

Pred legislatívnou ofenzívou sme viedli zložité rokovania s trestnou zložkou prokuratúry o princípoch súkromného práva. Nemáme ani jeden judikát na úžeru a pritom na trhu nájdete tisíce úverových zmlúv s cenou úveru cca 100 % a tieseň dlžníkov nie je ničím výnimočným. Nejakú extra podporu na dosiahnutie cieľov sme v právnických stavoch a prekomercionalizovanej právnej vede nemali. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že viacerí učitelia práva ako keby skôr podporovali svoj advokátsky, exekútorský alebo rozhodcovský stav. Tak sa - ako odpoveď na túto prax - začala rodiť tzv. "bezbrehá ochrana spotrebiteľa". Proti neuveriteľnej mašinérii lobistov, finančných skupín, rozhodcov, dražobníkov a bez konštruktívnej pomoci hodnotovo orientovaných teoretikov práva. Nezaznamenal som ani jednu legislatívnu pripomienku zo strany právnických fakúlt. Pripúšťam, že v štandardných podmienkach pri náležitom výklade a aplikácii práva sa zákony možno ani meniť nemuseli. Situácia na Slovensku je však iná. Zmluvná strana už od začiatku počíta s tým, že sa zmluva so 100 % cenou úveru nedostane na súd, lebo slabší sa brániť nevedia a pre nedostatok peňazí ani nebudú.

V takomto prostredí hodnotím ako dôležité legislatívne zmeny najmä zákaz zabezpečovacieho prevodu práva, nové priaznivejšie interpretačné pravidlá ochrany spotrebiteľa a tiež rozšírenie čierneho zoznamu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Čo sa mohlo urobiť lepšie? Veľa vecí. Viaceré návrhy boli po očividnom lobingu finančných skupín v poslaneckom zbore takmer zobsolentnené, napríklad limity na úroky za úvery (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Ľutujem, že sa nepodarilo nastaviť disciplinárne stíhanie právnických profesií, aby nerozhodovali kolegovia o kolegovi a za zarmucujúce považujem nepodpísanie prepotrebnej novely zákona o rozhodcovskom konaní prezidentom republiky, ktorý normu odmietol ako celok a po jeho uplatnenom práve veta sa už neschválila. Keby sa veci dali vrátiť späť, inicioval by som rozhodnutie súdu ako predpoklad pre výkon záložného práva pri nehnuteľných veciach, opätovný pokus o administratívne stropy na úroky, náhodný výber exekútora z obvodu povinného, ale tiež zníženie odmien exekútorov pri vysokých pohľadávkach a menej náročnejšom spôsobe priameho výkonu exekúcie. Odmena 20% je jednoducho priveľa.

Pred pár dňami obletela Slovensko správa o tom, ako spotrebiteľ vyhral spor s mobilným operátorom. Mohli by ste v stručnosti pre tých našich čitateľov, ktorí nemajú právnické vzdelanie vysvetliť, na čom súd založil v predmetnej veci svoje rozhodnutie, a teda čoho sa dopustil mobilný operátor?

V uvedenom prípade súd rozhodol o tom, že zmluvná pokuta používaná mobilným operátorom za nedodržanie doby viazanosti pri tzv. „paušále" je neprijateľná. Okrem iného z dôvodu, že nezohľadňovala dobu od porušenia záväzku do skončenia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je nespravodlivá voči tým, u ktorých došlo k porušeniu záväzku pred ukončením doby viazanosti.

Takýto rozsudok znamená, že po jeho právoplatnosti operátor má zo zákona zakázané túto zmluvnú pokutu použiť akýmkoľvek spôsobom a nesmie ani na súde uplatňovať plnenie z nej voči ostatným spotrebiteľom. V rozsudku nášho senátu sme reagovali už len na recidívu, pretože operátor plnenie zo zakázanej pokuty ďalej uplatňoval. Súd preto žalobu operátora o plnenie z tejto problémovej zmluvnej pokuty zamietol. Operátor vlastne tým, že použil zakázanú zmluvnú pokutu, vytvoril protiprávny stav, ktorý žiadny súd nesmie podporovať. Pre ostatných spotrebiteľov to má ten význam, že ak by operátor uplatnil voči ním plnenie z takejto zmluvnej pokuty, majú ho právo odmietnuť. Pre porovnanie je zmluvná pokuta odcitovaná v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C 23/2010 alebo Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 91/2011.

V situácii, keď chýba centrálny register vyhlásených neprijateľných podmienok je možné, že iný súd takúto zmluvnú podmienku nebude považovať za nekalú a plnenie veriteľovi prizná?

Register neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nie je zriadený a preto nemožno vylúčiť, že iný sudca plnenie z neprijateľnej podmienky prizná. V štandardných podmienkach by sa to však stávať nemalo, pretože existuje síce ešte nie dobre rozbehnutý, ale efektívny sankčný mechanizmus. Odlišné rozhodnutie možno napadnúť pri splnení zákonných podmienok návrhom na obnovu konania. Ak sudca mal vedomosť o právoplatnom rozhodnutí iného súdu a toto rozhodnutie nerešpektoval, môže ísť o svojvoľné rozhodovanie, čo môže zakladať disciplinárnu zodpovednosť.

Aké sankcie hrozia dodávateľovi opakovaným používaním neprijateľnej zmluvnej podmienky?

„Ešte jedno upozornenie a končíte". Aj tak by sa dala v krátkosti opísať sankcia. Dodávateľ, ktorý porušuje zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky, sa dopúšťa recidívy. Ide o porušenie povinnosti podnikateľa, z ktorej môže vyvodiť závery dohľadový orgán tým, že uloží sankciu. Ak dodávateľ pokračuje v recidíve aj napriek upozorneniu združenia na ochranu spotrebiteľov, Zákon o ochrane spotrebiteľa takéto konanie kvalifikuje ako osobitne závažné porušenie povinnosti, s ktorým živnostenský zákon spája zrušenie živnosti.

Mohol by dodávateľ miernou modifikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky obísť zákaz jej používania?

Občiansky zákonník počíta aj s takouto situáciou. Rozsudok, ktorým súd založil zákaz používania neprijateľnej podmienky sa týka aj podmienky s rovnakým významom. Dodávateľ teda neujde pred zákonným zákazom kozmetickou zmenou dikcie zakázanej klauzuly, ak sa jej podstata nezmení.

Dodávateľovi sa nemusí vyplatiť dať na trh rovnakú klauzulu, pretože sankcia zo závažného porušenia povinnosti podnikateľa dopadá aj tu.

Niektorí sudcovia zastávajú názor, že slovenský právny systém sa v oblasti spotrebiteľských zmlúv stáva systémom právnych precedensov, teda súdnych rozhodnutí, ktoré nadobúdajú všeobecnú záväznosť. S tým sa však dá polemizovať, keďže vyhlásenie o neprijateľnej zmluvnej podmienke ukladá povinnosť len dodávateľovi, nezaväzuje však súd.

Zákonný zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky súvisí s transpozíciou smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá vyžaduje od členských štátov zabrániť súvislému používaniu neprijateľnej podmienky. Rozsudok zakladajúci takýto zákonný zákaz zaväzuje výlučne účastníkov konania, no pre dodávateľa má plošný rozmer. Buď si dodávateľ v inštančnom postupe zmluvnú podmienku obháji, alebo jej používanie musí ukončiť. Iný súd má rešpektovať rozhodnutie súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože inak podporí protiprávny stav. Nie je to typický precedens, ide o štandardnú zákonnú povinnosť zdržať sa participácie a vyvolávania protiprávneho stavu.

Exekučná súdna ochrana má podľa jedného z Vašich rozhodnutí za cieľ zamedziť nekalosti dodávateľov a nepodporovať nečinnosť spotrebiteľov. Sú podľa vás slovenské exekučné súdy dostatočne personálne vybavené na faktickú revíziu státisícov exekučných titulov?

Bolo len otázkou času, kedy tento problém prepukne. Nechcem zovšeobecňovať, ale okolnosti si vyžadujú, aby sa o tejto vážnej téme hovorilo. Niektoré osoby pôsobiace pri rozhodcoch sa preriekli, že rozhodca príde ku kope spisov a podpíše za pár minút desiatky ak nie stovky formulárových "rozsudkov". Pre bežných spotrebiteľov podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd je nepredstaviteľné a až vzniká otázka efektívnosti tohto inštitútu. Tak sa hromada exekučných titulov presúva dohodnutému exekútorovi, od neho na exekučný súd a chudák úradník mal donedávna 15 dní na rozhodnutie o stovkách žiadosti o udelenie poverenia. Predpokladá sa pritom oboznámenie sa so skutkovým a právnym stavom (Asturcom), teda aj drobným písmom písanej formulárovej zmluvy. Takže sa exekúcie hromadne povoľovali a je zjavné, že sa tak dialo bez adekvátnej ex offo ochrany.

Priemerný spotrebiteľ nedokázal poukázať na neprijateľné podmienky a súd ho bez návrhu málokedy chránil. Aby sa tento systém udržal, bol sprevádzaný floskulami o nízkej vymožiteľnosti práva s cieľom udržať „automatizovanú linku spravodlivosti" a postačovalo už len pripomínať nízku vymožiteľnosť práva a odradzovať od pokusov zvrátiť túto obrovskú mašinériu. Trovy za jeden rozhodcovský rozsudok sa pohybujú aj do 300 Eur, takže je jasné, o aký významný biznis ide. Z médií občas zaznie upozornenie Sociálnej poisťovne na 40 tisícový dav dôchodcov kvíliacich pod tlakom exekúcií. Aj toto sú dôsledky rozhodovania rozhodcov a nie je nič výnimočné, že priznali úroky či poplatky až do 100%. Nemožno nespomenúť, že postupy exekučných súdov šetrí už Európska komisia.

Či sú exekučné súdy vybavené? Áno sú. Proti recidíve nečestných rozhodcovských doložiek a iných klauzúl boli vydané prvé rozhodnutia najvyššieho súdu. Napr. uznesenie Najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 1/2012 výrazne zjednodušilo rozhodovanie v exekučných veciach a má veľkú ambíciu kultivovať spoločenské vzťahy v rozhodcovských veciach. Dôležitým bude vyriešenie otázky prípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku podľa formulárovej zmluvy, ktorú ani díler ani spotrebiteľ nemá možnosť meniť. Krajský súd v Prešove už rozhodol, že rozhodcovské rozsudky založené či už na doložkách alebo samostatných formulárových zmluvách sú v rozpore s princípmi spotrebiteľského práva (6Co 66/2012). Bude však dôležité rozhodnutie najvyššieho súdu, či je akceptovateľný rozhodcovský rozsudok bez individuálneho vyjednania arbitráže a to len na základe nezmeniteľnej formulárovej zmluvy. Teda jedno rozhodnutie môže výrazne ovplyvniť situáciu na exekučných súdoch aj čo do nápadu a celkového zaťaženia súdov.

Mierite teda na individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu?

Presne tak. Rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch je závažnou činnosťou. Spotrebiteľ má v Občianskom zákonníku garantované právo, aby mu zmluvné podmienky nezhoršovali jeho postavenie. Podľa Občianskeho zákonníka má účastník zmluvy možnosť navrhnúť zmenu návrhu zmluvy. Formulárové zmluvy toto právo spotrebiteľovi popierajú. Nielen spotrebiteľ ale ani díler samotného dodávateľa nemá možnosť zasahovať do formulárových zmluvných podmienok. Teda problém je nielen v doložkách, ale vôbec vo formulárových zmluvách, prostredníctvom ktorých sa dodávatelia snažia presadiť aj výkon spravodlivosti.

Kým sme pri otázke exekúcií, napadá mi otázka, čo v prípade, ak by dodávateľ vymohol plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá bola v inom konaní zakázaná? V judikatúre Vášho súdu možno nájsť názor, že za to zodpovedá štát, keďže súd závažne a zjavne porušil právo EÚ. Veriteľ sa teda v takýchto prípadoch bezdôvodne neobohatil?

Predbežne nevylučujem bezdôvodné obohatenie na strane dodávateľa. Zásada zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekúcii neznamená, aby za určitých podmienok došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní s cieľom ich napraviť (Občianskoprávne kolégium NS SR, máj 2009, prípad Transpetrol). To však neznamená, že sa tým štát zbaví zodpovednosti za škodu v súvislosti s tým, že jeho orgány závažne porušili právo Európskej únie.

Ktorá oblasť legislatívy resp. ktorý právny inštitút je podľa vás potrebné novelizovať, aby bol systém súdnej ochrany skutočne funkčný? Teraz nemyslím len v oblasti spotrebiteľskej ochrany.

V rámci spotrebiteľského práva sa javí potrebným novelizovať predpisy o rozhodcovskom konaní. Je neudržateľné, aby v tak citlivej agende rozhodoval o právach a právom chránených záujmoch kadekto a potrebným sa zdá aj explicitná úprava zodpovednosti rozhodcov. Z novej úpravy by proti recidíve efektívne pomohla obdoba nemeckej právnej úpravy o odňatí majetkového prospechu dodávateľovi získaného nečestnými praktikami od spotrebiteľov, a to do štátneho rozpočtu, ale na základe žalôb spotrebiteľských združení a nie prokuratúry, ktorá je v tejto agende takmer nečinná. Nečestnému hráčovi na trhu by sa neoplatilo dať na trh neférové podmienky. Eliminovanie nečestnosti a recidívy v používaní nečestných postupov súvisí so zvyšovaním kvality života spotrebiteľov a má dopad aj na zaťaženosť súdov.

Ďakujeme za rozhovor! 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca