Okresný súd Bratislava III sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj "zákon") s Ústavou Slovenskej republiky a dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zákon upravuje dobrovoľnú dražbu ako verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Znenie napadnutého ustanovenia § 29 ods. 6:
Nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ.
Okresný súd Bratislava III je toho názoru, že v dôsledku právnej úpravy v napadnutom ustanovení je porušená zásada rovnosti pred zákonom, súčasne poskytnutá neprimeraná ochrana vlastníckeho práva vlastníka predmetu dražby a simultánne neoprávnené zaťaženie záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby a následne zákonom zavedená značná nerovnováha medzi právami a povinnosťami záložného veriteľa a vlastníka predmetu dražby.
Súd v návrhu poukázal na § 27 ods. 1 druhej vety zákona, podľa ktorého ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Zároveň poukazuje na § 151md Občianskeho zákonníka podľa ktorého záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia. S poukazom na tieto ustanovenia veriteľ s poukazom na napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona znáša nebezpečenstvo škody na predmete dražby do jeho odovzdania vydražiteľovi, aj napriek tomu, že jeho záložné právo dňom zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením zaniklo a záložný veriteľ sa tak ocitol už bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predmetu dražby.
Súd tiež poukázal na skutočnosť, že je v rozpore so zásadou právnej istoty ako základnej zásady právneho štátu, ak záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby znáša nebezpečenstvo vzniku škody na predmete dražby, a to dokonca aj v čase od zaplatenia ceny získanej vydražením vydražiteľom do odovzdania predmetu dražby, kedy nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza na vydražiteľa, t. j. aj v období bez právneho vzťahu k predmetu dražby, keď už záložné právo v dôsledku jeho vykonania zaniklo.
Pripomíname, že už vo februári tohto roku sa v súvislosti so zákonom o dobrovoľných dražbách obrátil na Ústavný súd SR aj Okresný súd Bratislava II, na čo sme upozornili v článku TU.
Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- 47/2011 Z. z. ZÁKON, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami
- Neplatnosť dobrovoľnej dražby
- Postavenie prednostného záložného veriteľa
- Odhalili sme, aké plány má vláda počas volebného obdobia
- Rok 2013 bude bohatý na zásadné legislatívne zmeny
- Súdy sa obracajú na Ústavný súd SR
- NÁZOR: Kúpa nehnuteľnosti
- Výnosný obchod s nehnuteľnosťami – časť I.
- Výnosný obchod s nehnuteľnosťami – časť II.
- Výnosný obchod s nehnuteľnosťami – časť III.
- Výnosný obchod s nehnuteľnosťami – časť IV
- Výnosný obchod s nehnuteľnosťami – časť V.