Občianskoprávne a obchodné kolégium Najvyššieho súdu Českej republiky schválilo za účelom zjednotenia judikatúry súdov rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 5. 2014, sp. zn. 25 Cdo 269/2014. Rozsudok bude uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej NS ČR s touto právnou vetou:
Každý z ozbrojených útočníkov zodpovedá spoločne a nerozdielne za škodu, ak pri spoločne vednom útoku, ktorým vyvrcholilo ich predchádzajúce agresívne konanie voči viacerým osobám, usmrtili jednu z napadnutých osôb, a to aj vtedy, ak v trestnom konaní nebolo preukázané, ktorý z útočníkov viedol smrtiaci úder.
O čo v danej veci išlo?
Pri najprv slovnom konflikte obidvaja žalovaní hrozili nožom trom mužom. Potom, čo tento konflikt odoznel, žalovaní v ulici, v priestore električkových zástavok, všetkých troch znovu dostihli a zaútočili na nich nožom. Po tomto útoku boli dvaja napadnutí muži zranení, jeden bol bodnorezným poranením srdca usmrtený.
Okolnosť, že žalovaní neboli v trestnom konaní odsúdení aj za usmrtenie a že táto časť skutku, pôvodne obsiahnutého v obžalobe, bola neskôr vypustená, pretože nebolo preukázané, ktorý zo žalovaných viedol smrtiaci úder, občianskoprávnu zodpovednosť žalovaných nevylučuje. V prípade škody na zdraví možno vyvodiť spoločnú zodpovednosť aj vtedy, ak niektorý z viacerých útočiacich škodcov síce poškodenému ujmu nespôsobil, avšak spoločne, jednotiacim zámerom vedenej násilnej akcie smerujúcej proti poškodenému či viacerýnm poškodeným sa aktívne účastnil a svojou prítomnosťou prispel ku konečnému škodnému následku. Podstatné teda je, či útočníci, ktorí konali spoločne, boli vedení, aspoň rámcovo, spoločným úmyslom zaútočiť na poškodených. Takémuto záveru nebráni ani okolnosť jediného smrteľného bodnutia. Ak dôjde pri spoločnom útoku dvoch osôb k usmrteniu jediným bodnutím a nie je zrejmé, ktorý z útočníkov nakoniec smrtiaci útok viedol, hoci ho mohol viesť ktorýkoľvek z nich, je to významné v trestnom konaní. Obidvaja útočníci však zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne podľa Občianskeho zákonníka.
Rozlíšenie miery účasti každého zo žalovaných má význam len z hľadiska vymedzenia pomeru, v akom sa žalovaní účastnili na vzniku škody, teda pre ich vzájomné vyporiadanie. V konaní o nároku poškodeného na náhradu škody proti solidárne zodpovedným škodcom sa však pomer, v akom každý z nich zodpovedá za škodu, nerieši.
Zdroj: NS ČR
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Dôstojník ŠtB nebude za bombový útok súdený
- Dôvody vydedenia a platnosť vydedenia
- Duševné vlastníctvo a IT právo v otázkach a odpovediach
- Dovolanie proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste
- Základné formy počítačovej kriminality
- Zásah súdu do spôsobilosti účastníka na právne úkony z dôvodu „obťažovania súdu" nelogickými podaniami
- Policajt a osobná prehliadka
- Okolnosti vylučujúce protiprávnosť trestného činu
- Nutná obrana
- Príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
- Zodpovednosť exekútora za škodu
- Definícia pojmu škoda
- Náhrada škody (vzor uplatnenia nároku v trestnom konaní)
- Definícia príčinnej súvislosti
- Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením zákonnej povinnosti
- Nárok na náhradu škody
- Subjektívna vedomosť o zodpovednom subjekte. Právoplatnosť trestného rozsudku o vine škodcu
- Ustálenie zdravotného stavu poškodeného a právna úprava výšky odškodnenia
- Judikatúra vo veciach zodpovednosti štátu