Nezastupiteľnosť a nezameniteľnosť mediátora v mediačnom konaní

Mediačné konanie v režime zákona o mediácii[1] môže viesť výlučne mediátor zapísaný v registri mediátorov. Zákon určuje požiadavky na mediátora, ako aj pravidlá pre vedenie mediačného konania. Často diskutovanou témou zostáva vzájomná viazanosť mediačného konania na osobu mediátora.

Pre identifikáciu konkrétneho mediačného konania sú podstatné tri prvky:

a) osoba mediátora - kto mediačné konanie vedie a za mediačné konanie zodpovedá;

b) strany sporu/osoby zúčastnené na mediácii - komu je služba mediátora poskytovaná;               

c) predmet mediačného konania - skutkový základ sporu prejednávaný na mediačnom konaní.

Tieto prvky sú povinnými náležitosťami dohody o začatí mediácie a v mediačnom konaní nemôže dôjsť k ich formálnej zmene, napr. dodatkom k dohode o začatí mediácie. V prípade potreby zmeny, a to z akéhokoľvek dôvodu, bude nevyhnutné pôvodné mediačné konanie platne skončiť a začať novú mediáciu alebo simultánne otvoriť nové mediačné konanie.

Formálne náležitosti mediačného konania

Zákon o mediácii prináša osobám zúčastneným na mediácii garancie v osobu mediátora, premietnutú v osvedčení o  splnení predpokladov na výkon mediácie, ako aj v samotné mediačné konanie. Jeden z najpodstatnejších prvkov predstavuje samotné zákonom o mediácii uznané prerušenie plynutia premlčacej doby počas trvania mediačného konania.

Podľa ust. § 14 ods. 2 druhá veta zákona o mediácii: „zápis dohody o začatí mediácie a zápis o skončení mediácie podľa tohto zákona v knihe mediácií má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.“ Odhliadnuc od nesprávneho označenia „premlčacej doby“ ako „premlčacej lehoty“ v citovanom ustanovení,  je pre naplnenie podmienok na prerušenie plynutia premlčacej doby rozhodujúci nielen formálne dodržaný postup, ale aj vecne správne identifikovanie mediačného konania troma zmienenými náležitosťami – mediátor, strany sporu a predmet sporu. To nielen v dohode o začatí mediácie, ale aj v knihe mediácií.

Nemožno sa dovolávať prerušenia plynutia premlčacej doby v prípadoch, kedy by sa predmet mediačného konania vecne nezhodoval s predmetom súdneho sporu, alebo ak boli strany mediačného konania nesprávne legitimované. 

Ako príklad možno uviesť mediačné konanie, predmetom ktorého je náhrada škody  vzniknutej na majetku pri autonehode. Počas mediačného konania neplynie pre uplatnenie daného nároku premlčacia doba. V prípade, ak by si poškodený chcel dodatočne na súde uplatniť aj náhradu za ujmu na zdraví, nemožno sa pri tomto nároku dovolávať prerušenia plynutia premlčacej doby. Preto je nevyhnutné už v dohode o začatí mediácie precizovať predmet sporu, aby boli obsiahnuté všetky nároky, ktoré majú byť predmetom mediácie.

Obdobným príkladom je vedenie mediačného konania s domnelým dedičom po poručiteľovi, pričom by sa líšil od dodatočne uznaného skutočného dediča. Z dôvodu, že mediačného konania sa zúčastnila neoprávnená osoba, aj keď o oprávnenom nároku, nemohol by sa skutočný dedič dovolávať prerušenia plynutia premlčacej doby.

Nezastupiteľnosť mediátora

Mediátor je podľa zákona fyzická osoba podnikateľ, zapísaný v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodli a uzavrie s nimi dohodu o začatí mediácie. Mediátor je zákonom viazaný vykonávať svoju činnosť osobne. Je vylúčené, aby mediačnú činnosť vykonávala právnická osoba, či už prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov alebo zamestnancov[2]. Taktiež sa mediátor nemôže dať zastúpiť splnomocnencom alebo poskytnúť službu prostredníctvom iného mediátora – subdodávateľa.

Novelou zákona o mediácii, účinnou od 1. januára 2016, sa zdôraznilo osobné vykonávanie mediácie, ktoré potvrdilo dovtedy zaužívaný výklad, ktorý nepovoľoval výkon mediácie inými osobami ako mediátormi zapísanými do zoznamu mediátorov.[3]

Na kvalite mediačného konania by sa spravidla nič nezmenilo, keby totožná osoba vykonala mediáciu či už v pracovnom pomere, alebo ako mediátor - fyzická osoba podnikateľ. Nemožno ale obísť zákonné formálne požiadavky a povinnosť osobnej zodpovednosti mediátora, nielen morálnej ale aj majetkovej. Dohoda o začatí mediácie je nevyhnutne uzatvorená medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácii. Nie je vylúčená zmluvná účasť na dohode o začatí mediácie napr. zo strany mediačného centra, Centra právnej pomoci, zamestnávateľa objednávacieho mediačné služby pre zamestnancov, a pod. Toto účastníctvo je ale vždy vedľajšie.

Nezameniteľnosť mediátora

Okrem povinnosti osobnej účasti mediátora na mediácii je nemenej podstatné, že mediátor má mediáciu začať a aj zákonným spôsobom ukončiť. Z formálneho hľadiska nemožno mediačné konanie „prenechať“ inému mediátorovi.

Mediačné konanie začína splnením dvoch kumulatívnych podmienok (1) uzavretím dohody o začatí mediácie a (2) zápisom do knihy mediácií alebo uložením dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. Obdobne sa mediácia končí, a to buď právnou skutočnosťou alebo právnym úkonom podľa ust. § 14 ods. 8 zákona o mediácii, pričom táto skutočnosť musí byť zaznačená v knihe mediácií, alebo uložením potvrdenia o skončení mediácie v registri listín, pričom opätovne musí kniha mediácií obsahovať zápis o skončení.

Z dôvodu, že kniha mediácií je neprenosná, mediátorom vedená evidencia časovo usporiadaných zápisov o začatí a skončení mediácie, je vylúčené, aby mediáciu v priebehu konania „prevzal“ iný mediátor. Mediačné konanie je späté s osobou mediátora. V prípade, ak nastane niektorá z okolností stanovujúcich koniec mediácie, je mediátor ukončenie mediácie povinný zapísať vo svojej knihe mediácií.

V prípade potreby výmeny mediátora možno začať nové mediačné konanie s novým mediátorom, ktoré bude v časovej nadväznosti na predošlé mediačné konania. Formálne ukončenie mediácie u jedného mediátora a okamžité začatie mediácie u iného mediátora nebude mať na plynutie premlčacej doby vplyv a zostane zachovaná litera zákona.

Mediátor mediačného centra

Výnimku nepredstavujú ani mediátori zapísaní v zozname mediátorov mediačného centra. Mediátori nie sú s mediačným centrum v pracovnoprávnom vzťahu. Preto aj mediácie iniciované cez mediačné centrá vykonávajú a zodpovedajú za ne mediátori, ako fyzické osoby - podnikatelia.

Mediačné centrum má zabezpečiť náhodný, nezávislý a nestranný výber mediátora. Ak mediátor nemôže v mediácii pokračovať, určí mediačné centrum iného mediátora. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy, aj v takomto prípade mediátor musí mediačné konanie ukončiť a skončenie zapísať do knihy mediácií. Mediačné centrum následne určí mediátora iného, ktorý začne nové mediačné konanie s totožným predmetom sporu a s totožnými osobami zúčastnenými na mediácii.

Vo všeobecnosti by z pohľadu všeobecného práva nič nemalo brániť pristúpeniu iného mediátora k dohode o začatí mediácie a prevzatiu práv a povinností z dohody vyplývajúcich po predošlom mediátorovi. Nemožno ale opomenúť osobitnú právnu úpravu zákona o mediácii a už zmienené účinky zápisov v neprenosnej knihe mediácií na začiatok a koniec mediácie a s tým súvisiaceho plynutia premlčacej doby. Práve z dôvodu kumulácie podmienok pre začatie a skončenie mediácie nemožno privoliť na formálne pristúpenie k dohode o začatí mediácie.

Je nevyhnutné dôsledne dodržiavať formálne požiadavky na vedenie mediačného konania, nielen z dôvodu mediátorovej osobnej zodpovednosti za prípadnú škodu, ale najmä z potreby ochrany práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na mediácii.

Autor:
JUDr. Martin Biskupič
Mediačná kancelária so sídlom v Bratislave
www.martinbiskupic.sk
mediator@martinbiskupic.sk
+421 908 112 799