Vzťah starostu a zastupiteľstva môže vykazovať rôznu kvalitu. Základný právny princíp je rovnosť postavenia oboch orgánov. Tento princíp v praxi znamená niekoľko podstatných bodov:
- a.) Zastupiteľstvo nie je podriadené starostovi a ako kolektívny orgán koná autonómne, to sa prejavuje napríklad v práve podať pozmeňujúci návrh poslancom zastupiteľstva.
- b.) Zastupiteľstvo nemá právo dávať povinnosti starostovi obce a ten nie je k nemu vo vzťahu podriadenosti.
Zákon o obecnom zriadení č. 369 /1990 Zb. v znení zmien a neskorších predpisov popisuje celý rad otázok o ktorých rozhoduje zastupiteľstvo. Rozhodnutia zastupiteľstva sa realizujú vo forme uznesenia. Pokiaľ má zastupiteľstvo právomoc schvaľovaciu, logicky jeho uznesenia vykonáva starosta cestou obecného úradu. Výnimkou sú len uznesenia, ktoré sú adresované priamo zastupiteľstvu, alebo jeho orgánom, resp. kontrolórovi obce. Vzhľadom k už vyššie uvedenému princípu rovnocennosti obidvoch orgánov je potrebný systém bŕzd a protiváh vo vzájomnom vzťahu kolektívneho orgánu a štatutára - starostu obce. Jedným z podstatných právomocí voči zastupiteľstvu je právo starostu nepodpísať uznesenie zastupiteľstva tzv. sistačné právo. V princípe môžeme hovoriť odvoch formách rozhodnutí zastupiteľstva a to: uznesenie a všeobecne záväzné nariadenie obce (VZN). Pokiaľ pri všeobecnom záväznom nariadení je jeho účinnosť principiálne spojená s plynutím doby počas ktorej je vyvesené, pri uznesení, čo sa týka účinnosti, ide podľa § 13 ods. 6 o nadväznosť na podpis starostu (polemická je skutočnosť ak je VZN prijaté vo forme uznesenia, čo je však na samostatnú štúdiu).
Starosta môže využiť svoje oprávnenie proti uzneseniu z dvoch materiálnych dôvodov:
- a.) Ak je pre obec zjavne nevýhodné.
- b.) Alebo odporuje zákonu.
Zákon o obecnom zriadení expressis verbis hovorí, že stačí domnienka, teda výrazne subjektivizuje rozhodovací proces starostu obce a to v obdivoch prípadoch. Táto subjektívnosť v rozhodovaní platí aj v prípade predpokladu nezákonnosti, aj keď v tomto prípade sme zvyknutí v podmienkach slovenského práva na istú formalizáciu konštatovania protiprávnosti, napríklad v podobe rozsudku súdu, alebo rozhodnutia prokurátora. Z tejto právomoci starostu je vyňaté uznesenie o odvolaní a voľbe hlavného kontrolóra a uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu.
Zastupiteľstvo má možnosť 3/5 väčšinou prehlasovať starostu obce, ak sa tak však nestane, stráca do 3 mesiacov platnosť. Dôkazom z opaku je potrebné konštatovať, že uznesenie v 3 mesačnej lehote je platné.
Niektoré obce pri rozhodovacej činnosti zastupiteľstva postupujú zjednodušeným spôsobom kedy samotné rozhodnutia a hlasovania o nich prijímajú v jednom uznesení. Napriek skutočnosti, že uznesenie môže mať tak viacero bodov 1 až xy, je aktom samo o sebe, nie vo svojich parciálnych častiach. Z toho dôvodu vidíme hneď niekoľko kritických momentov. Ľahko identifikovateľné sú minimálne dva:
- a) Sistačné právo je využiteľné voči aktu ako takému (teda podľa § 13 ods. 6, teda nie len voči jeho bodom ako nejaké čiastočné právo veta). Teda ak chce starosta pozastaviť účinnosť uznesenia, ktoré je nevýhodné, alebo nezákonné len v jednej svojej časti, musí stopnúť celé uznesenie.
- b) Následne je tu otázka materiálnej stránky uznesenia. Podľa § 12 ods. 7 na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Teda zákon predpokladá istú kauzálnu súvislosť konkrétneho hlasovania a konkrétneho uznesenia.
V tomto krátkom exkurze sa zmienim ešte o jednom kritickom momente vo vzájomnom vzťahu starostu a uznesení zastupiteľstva. Týmto je uznesenie, ktorého predmetom je schválenie súkromnoprávnej zmluvy s obcou. Treba pripomenúť, že na niektoré typy zmlúv sa pre ich platnosť vyslovene vyžaduje predchádzajúci súhlas zastupiteľstva. Preto na tomto mieste budeme riešiť tieto situácie. Ide o otázku akú dominanciu má starosta voči zastupiteľstvu v prípade schvaľovanie súkromno-právnych zmlúv (teda občianske a obchodné záväzky). Môže vzniknúť trojaká situácia:
- a.) Prvá, zrejme optimálna, že zastupiteľstvo schváli uznesenie a starosta následne podpíše zmluvu.
- b.) Negatívna situácia - teda starosta sa rozhodne v rozpore, alebo bez uznesenia zastupiteľstva uzavrieť zmluvu, alebo iný právny akt na ktorého platnosť sa podľa zákona nap. § 11 ods. 4 vyžaduje predchádzajúci súhlas. Teda konanie bez takého súhlasu, alebo v rozpore s ním by spôsobilo neplatnosť právneho aktu (zmluvy). Táto situácia je právne zrejmá a za istých okolností môže byť premietnutá aj v rovine trestného práva ako trestný čin zneužitia, alebo podvodu (druhú zmluvnú stranu uvádza do omylu o platnosti právneho aktu).
- c.) Pozitívna situácia - kedy uznesenie schvaľuje isté plnenie, prevod majetku ect., ale starosta nekoná. Táto situácia je oveľa kritickejšia. Dôvod je jednoduchý. V našom právnom systéme neexistuje reálny a efektívny spôsob ako prinútiť starostu obce, ako štatutára právnickej osoby, aby podpísal nejaký úkon. Aj osobitné normy, ktoré upravujú nečinnosť správneho orgánu, sa pohybujú v rovine správneho práva a administratívno-právnych vzťahov a nie v rovine súkromno-právnej agendy. Vykonanie takéhoto uznesenia proti vôli starostu je problémom. Existuje však možnosť domáhať sa druhej zmluvnej strany na súde cestou žaloby, napríklad podľa § 229 Civilného sporového poriadku o nahradení prejavu vôle rozhodnutím súdu. Je možné povedať, že okrem času nič iné takouto obštrukciou starosta nezíska. Navyše v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu nie je možné vylúčiť právo domáhať sa náhrady škody v predmetnej situácii.