V praxi stavebných a územných konaní sa na Slovensku často vyskytuje situácia, kedy stavebný úrad vráti návrh na začatie konanie na doplnenie - aby bol stanoviskom odboru architektov (z rôznym názvom predmetnej organizačnej zložky) v obci preukázaný súlad s územným plánom. V tomto dôsledku sa preruší konanie a ak sa súhlasné stanovisko nedodá, stavebný úrad konanie zastaví. Takýto postup stavebných úradov z dôvodov, ktoré uvedieme nižšie je ústavne diskomfortný a v rozpore so zákonom.
Stavebný zákon je postavený na dvoch princípoch. Ochrana vlastníckeho práva a verejného záujmu. Verejný záujem nie je u nás definovaný, preto hovoríme o ňom ako o neurčitom pojme. Podľa teórie správneho práva je to záujem, ktorý v sebe zahrňuje neurčitý počet súkromných záujmov. S konkrétnym súkromným záujmom môže byť v súlade, alebo v konflikte. V stavebnom práve je verejný záujem v dvoch rovinách:
- Ako osobitný záujem chránený „dotknutými“ orgánmi, napr. otázka hygieny, životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok a podobne
- Ako záujem obce na regulácii územia prijatých v územnom pláne.
V prvom prípade sa takýto záujem preukazuje vo forme záväzného stanoviska, napríklad orgánu na ochranu životného prostredia. Teda musia súčasne existovať dve relevantné skutočnosti – samotná existencia orgánu (ako taký musí byť uvedený v zákone) a tiež jeho zákonná možnosť na vydávanie záväzných stanovísk. Uvediem príklad: „V legislatíve na ochranu kultúrnych pamiatok, ktorú upravuje v § 32 ods. 12 zákona č. 49/2002 V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu.“ Teda je pomenovaný orgán, ako aj právo vydávať záväzné stanoviská, čo je v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že orgány môžu konať len základe zákona a jeho medziach.
Stavený zákona pozná však aj situáciu, kedy je dotknutým orgánom obec. § 140 a ods. 1 písm b Stavebného zákona o tom hovorí nasledovné: „Dotknutým orgánom je obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku, alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty,“
Teda musia byť splnené dve podmienky - a to že obec nie je zároveň rozhodovacím orgánom, teda stavebným úradom a že ide o pozemky, alebo stavby na jej území. Teda pokiaľ je obec stavebným úradom je vylúčené, aby poskytla záväzné stanovisko do konaní podľa stavebného zákona. Osobitným faktom je že útvar architektov, referát architektúry, alebo útvar hlavného architekta je iba organizačná zložka obecného úradu, ktorý ani nemusí byť, ak tak rozhodne obec. Sme svedkami toho, že veľa obcí – miesť ani nemá takýto útvar (nutné pozrieť zákon č. 369/1990 Zb. v znení zmien a noviel napríklad § 16 ods. 3).
Teda máme hneď dve podstatné skupiny dôvodov prečo postup ako ho uvádzam v úvode je nezákonný.
- Poprvé, obec ako subjekt, ak je stavebným úradom, nemôže byť zároveň dotknutým orgánom, ktorý vydáva stanoviská.
- Podruhé, rôzny platformy architektov v mestách nie sú orgánom vzniknutým na základe zákona.
Do tretice treba však spomenúť ešte jeden okruh otázok. Tým je fakt, že stavebný úrad (obec) je povinný sám preskúmať súlad, prípadne nesúlad s územným plánom. Nie však v rámci stanoviska, ale v konečnom rozhodnutí vo veci samej (pozri § 37 ods. 4). Teda v rozhodnutí, ktorým sa povoľuje, alebo nepovoľuje umiestenie stavby (územné rozhodnutie), alebo stavba sama (stavebné povolenie). Problém je v tom, že ak by stavebný úrad vyzval na predloženie takéhoto stanoviska a preruší v dôsledku tohto konanie, odníme možnosť účastníkovi konania uplatniť si svoje práva v samotnom konaní. Stavebný úrad by tak vyhodnocoval len či predložil súhlas, alebo nepredložil súhlas architektov (resp. obdobnej zložky obecného úradu). Ak by nepredložil účastník konania súhlas, konanie by zastavil. Teda by vôbec neskúmal súlad s územným plánom. Účastník by vôbec nemal možnosť dávať námietky, predkladať dôkazy a podobne. Teda by bolo porušené procesné právo účastníka konania, ktoré je navyše súčasťou práva na spravodlivý proces. Zároveň aj povinnosť stavebného úradu náležite zistiť skutkový stav (§ 32 a 33 správneho poriadku). Z týchto dôvodov je takýto postup nezákonný.
Stavebné konanie je jedným z najčastejších správnych konaní. Dodržiavanie zákona je dôležitým opatrením ústavnosti v podmienkach SR. Navyše, ak je súlad, alebo nesúlad s územným plánom súčasťou preukazovania v konaní je možné sa priamo voči nemu odvolať. Ak je súčasťou „výzvy„ na doplnenie podanie, nie je možné sa voči nemu odvolať (skúma sa len splnenie povinnosti doplniť podanie). Toto poskytuje priestor na svojvôľu úradníkov a bohužiaľ pôdu na netransparentné a korupčné správanie.
Ilustračné foto: najprávo.sk