Prechodené choroby sa začali prejavovať zlyhávaním základných funkcií organizmu a výsledky testov ukázali, že rakovina metastázovala úplne všade. Cudzopasné bunky, ktoré odoberali organizmu energiu a obmedzovali prísun živín do väčšiny buniek, začali svojou nenažratosťou hlúpo zabíjať hostiteľa.
Nie, nie som naivný, každý štát má tie svoje hnidy a iných cudzopasníkov, rozdiel je len v úrovni ich utajenia a veľkosti apetítu. Tí „naši" však už z pocitu absolútnej neohrozenosti stratili aj posledné zvyšky snahy o svoje utajenie. Je im v podstate už jedno, či ich pod röntgenom bude vidieť alebo nie, veď sú odolní voči všetkým antibiotikám a moderná demokracia, pardon medicína je na nich prikrátka.
Pri diagnostikovaní takejto zhubnej pliagy sa vraj človek začne pozerať na veci z iného uhla a drmolenie sa na prízemí by mal vystriedať nadhľad, ktorý dovtedy akosi dlho chýbal z dôvodu pravidelne dodávaných kalerábov do hlavy. Nikomu to neprezraďte, ale v skutočnosti to nie je nadhľad, je to len zlosť, ktorá si akože omylom obliekla namiesto čiernych červené šaty.
Slovač, od malička očkovaná proti vlastným názorom a pravidelne dopovaná utlmujúcimi tabletkami sa na svet po tejto „liečbe" väčšinou celý život nablblo usmieva a automaticky plní zadané úlohy. Tí, na ktorých sa ušetrí z dôvodu prirodzenej nablblosti dostanú sladkú odmenu nuž a tí, na ktorých „liečba" nezaberá, tam nepomôže nič iné než nejaká moderná sofistikovaná palica z dovozu.
V zdravom štáte zdravá justícia. Proces ozdravenia sa teda musí zamerať na liečbu príčin, nie na utlmenie prejavov. Liečba je dlhodobá, môže trvať dokonca tak dlho, ako dlho trvala infekcia a začína pri volebných urnách. Z pochopiteľných príčin obdržíme k volebným lístkom znovu zlý návod na použitie a liečba opäť nezačne. Je to ako štartovanie starej škodovky na prelome januára a februára. Ak aj naskočí, ďaleko nezájdeme.
Ja že som pesimista? Tak to rozhodne nie. Ja som práveže ten, kto hrabe v kope hnoja s nádejou, že tam niekde musí byť koník. Veď všetko zlé je na niečo dobré. Môžeme aspoň chvíľku vidieť okolo seba jasne, až kým nedostaneme znovu dávku oblbovákov. Môžeme zreteľne vidieť nič neriešiace zmeny v procesných a súdno-organizačných predpisoch a faktickú kontinuitu s predchádzajúcimi vládami, kde stále vyhrávajú vo výberových konaniach vraj už mesiac vopred každému známe mená či už sú tieto výberové konania akokoľvek pootvárané akejkoľvek verejnosti alebo nie. Môžeme vidieť, že pokiaľ ten, kto pracovať nechce, je za tento svoj postoj ocenený celou plejádou sociálnych dávok, sakramentsky to utlmí snahu pracujúcich vytvárať pre spoločnosť hodnoty a vychovávať budúce generácie pre zodpovedný život. Nepochopiteľne vyznievajú ohodnotenia silových zložiek skorším odchodom do dôchodku, výsluhovými dôchodkami či inými sociálnymi vymoženosťami. Veď však ako sa na správny policajný štát patrí. Netreba vzdelaných a zdravých, stačia slabí a blbí, ale hlavne poslušní v každom prípade, či už po dobrom alebo po zlom.
Čo ešte môžeme vidieť? Môžeme vidieť na niektorých miestach už prehnanú súdnu ochranu poskytovanú osobám, ktoré nikdy nechceli plniť svoje záväzky a súd ich v rozhodnutiach za to ešte potľapká po pleciach a odpustí sankcie, aj keď o to vôbec nežiadali. Tak koho chráni justícia? Myslíte že tých, čo si svoje záväzky splnili riadne? Mizivé percento...
Môžeme vidieť symbolické, väčšinou podmienečné tresty za úmyselné trestné činy, výsmech do očí poškodených, ktorých čaká celoživotná trauma a ktorí sú na okraji záujmu. A ak nebodaj dôjde aj k nepodmienečnému trestu, teda súd pošle odsúdeného „do basy", tak bude mať pravdepodobne lepšie životné podmienky ako napríklad zdravotne postihnuté osoby alebo dôchodcovia. A nehovorím o tom, že pán urodzený odsúdený si môže vybrať, či bude počas výkonu trestu pracovať alebo nie, však musíme dbať na jeho ctené práva a nenútiť ho splácať jeho dlhy.
Prečo existujú sociálne skupiny, ktoré majú skutočnú a doživotnú priestupkovú a exekučnú imunitu, skupiny, ktoré nemusia za svoje dopravné priestupky či iné delikty reálne nikdy nič zaplatiť? Nikdy nikomu nemusia nahradiť spôsobenú škodu, nikdy nemusia vrátiť požičané? Prečo je ešte stále možné, že o budúcnosti 5 a pol milióna obyvateľov, o osude špičkových vedcov, lekárov, pedagógov, podnikateľov, remeselníkov, robotníkov, proste o každom poctivom človeku môže rozhodovať aj ten, kto nevie a nechce vedieť ani čítať a nikdy nepohol pre spoločnosť ani prstom?
Môžeme zreteľne vidieť absurdnosti zdravotníckej legislatívy, úmyselne ponechané diery v zákonoch a celkový flagrantný nezáujem o poctivého človeka. Pardon, záujem tu je, ale len ak treba tento subjekt znovu zdaniť resp. zaviesť zdravotné odvody už pomaly aj z výdavkov, pričom peniaze sú, ale keďže majú iného adresáta než je štátna pokladnica, tak o znížení odvodového zaťaženia môžete podnikatelia ďalej len snívať. Žiaden správny hospodár predsa nevypriahne toho koňa, čo najviac ťahá, aby si kôň aj užil života, veď by hospodár prišiel o užívanie si toho svojho života a ide predsa len o koňa...
Zo znenia existujúcich predpisov, z ich zmien resp. chýbajúcich zmien vyžaruje úplná neochota, neznalosť a neschopnosť tvorcov, keď majú robiť niečo pre ľudí, teda niečo bez jasne daných požiadaviek zhora, ktoré majú vopred jasnú cenu. Propagandu však zvládajú všetci excelentne. Teda až na tento posledný drobný zoologický faux pas, ktorý už o mesiac zapadne do zabudnutia.