Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Na tzv. „štúdium pre štúdium“ sa zákonná vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje

15.10. 2014, 17:36 |  najpravo.sk

II. senát Ústavného súdu Českej republiky (sudca spravodajca Vojtěch Šimíček) vyhovel ústavnej sťažnosti a zrušil rozsudok Krajského súdu v Ostrave, nakoľko ním bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces.

Ústavnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Opave, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného synovi sťažovateľa J. F. ml. (ďalej tiež „vedľajší účastník“). Podstata ústavnej sťažnosti spočívala v nesúhlase sťažovateľa (otca) ohľadom ďalšieho trvania jeho vyživovacej povinnosti voči vedľajšiemu účastníkovi (synovi).

Všeobecnými súdmi bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k plnoletému synovi (vek 23 rokov). V týchto prípadoch má Ústavný súd ČR za to, že všeobecné súdy musia veľmi starostlivo hodnotiť samotnú existenciu tejto vyživovacej povinnosti a jej výšku. Je síce nepochybne pravda, že samotné dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti hmotnoprávny význam, súčasne je však z logiky veci zrejmé, že odlišná je situácia pri maloletom dieťati (hlavne mladšom ako 15 rokov), ktoré je s ohľadom na stupeň svojho fyzického a psychického vývoja a konieckoncov aj podľa súčasnej právnej úpravy úplne či prevažne odkázané na svojich rodičov (spravidla ani nemôže legálne získavať vlastnou aktívnou pracovnou činnosťou finančné prostriedky); a pri plnoletom dieťati, pri ktorom by malo všeobecne platiť, že bude vyvíjať primerané úsilie smerujúce k tomu, aby sa uživilo samé, pokiaľ sa samozrejme nevyskytnú okolnosti, ktoré tomu úplne alebo čiastočne bránia.

V danej veci vychádzali všeobecné súdy z toho, že tou okolnosťou, ktorá vedľajšiemu účastníkovi (synovi) neumožňuje živiť sa sám a odôvodňuje preto ďalšiu existenciu a dokonca zvýšenie vyživovacej povinnosti sťažovateľa, je štúdium na strednej škole. K tomu Ústavný súd Českej republiky uviedol, že pochopiteľne nevylučuje, že štúdium maloletého dieťaťa na strednej, prípadne vysokej škole, predstavuje okolnosť, od ktorej sa bude odvíjať vyživovacia povinnosť rodičov. Rodičia sú totiž zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, a z toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite uplatniť.  Je však vždy dôležité, aby sa všeobecné súdy starostlivo zaoberali konkrétnymi okolnosťami každého prípadu a najmä účelnosťou tohto štúdia. Nemalo by teda ísť o štúdium samoúčelné, ktorým by si vyživovaná osoba len takzvane „predlžovala mladosť“. Ústavný súd ČR má za to, že sa na takéto „štúdium pre štúdium“ zákonná a súdom vymáhateľná vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje.

Pokiaľ totiž v prejednávanom prípade vedľajší účastník (syn) študuje už na druhej strednej škole, ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje (v prvom prípade išlo o odbor nástrojár na Strednej škole technickej a v druhom o štúdium Súkromnej obchodnej akadémie), bolo namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, aké boli dôvody, aby vedľajší účastník študoval súkromnú strednú školu, teda školu zaťaženú školným (15.000 Kč ročne) a nie podobne zameranú verejnú strednú školu (bezplatnú), či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimeraného množstva absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Z hľadiska úvah o výške výživného je potom namieste starostlivo posúdiť rovnako to, aké veľké časové nároky kladie predmetné štúdium na vedľajšieho účastníka, tzn., či napríklad vylučuje, aby popri tomto štúdiu pracoval aspoň príležitostne formou napríklad brigád. V prejednávanom prípade totiť nemožno ani prehliadnuť, že sťažovateľ (otec) pracuje manuálne ako robotník, jeho mzda patrí skôr medzi nižšie, keď zďaleka nedosahuje výšku priemernej mzdy v Českej republike, jeho súčasná manželka pracuje pre upratovaciu firmu a dosahuje tam príjem 5000 Kč mesačne, a je preto otázka, či určitý porovnateľný príjem nemôže dosiahnuť s vynaložením primeraného úsilia aj vedľajší účastník (syn).

Úlohou súdov je vyjadriť sa tiež k tomu, či daný typ vzdelania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie, alebo sa už jedná len o nadštandardné doplňovanie znalostí bez tejto nadväznosti. Ústavný súd ČR tak uzavrel, že úlohou krajského súdu bude posúdiť daný prípad znovu, pričom je viazaný právnym názorom Ústavného súdu ČR v tom smere, že sa musí zaoberať tiež samotnou existenciou vyživovacej povinnosti sťažovateľa, a to aj s ohľadom na účelnosť štúdia vedľajšieho účastníka (syna) práve na tejto konkrétnej strednej škole.

Nález Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 2121/14 je dostupný TU.

Autor: Miroslava Sedláčková, tisková mluvčí Ústavního soudu
Zdroj: usoud.cz
Preklad a ilustračné foto: najprávo.sk


Najprávo.sk - najlepší právny poradca