Krátka úvaha k predĺženiu lehoty sudcovskej koncentrácie konania

So zavedením nového procesného inštitútu sudcovskej koncentrácie konania do civilného procesu začali súdy vo veľkom „chrliť“ pre strany výzvy na uplatnenie všetkých prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku v stanovenej lehote.

Keďže súdom stanovené lehoty sú z objektívnych dôvodov veľakrát príliš krátke, strany musia požiadať o ich predĺženie.

Keďže vo Wolters Kluwer komentári k CSP sme danú situáciu vyriešenú nenašli a ani na ASPI sme zatiaľ nenašli použiteľný (relevantný) judikát, uvádzame právnu argumentáciu k danej otázke, ktorá je podľa nášho názoru správna .

Pokiaľ súd stanoví lehotu, v ktorej majú strany uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, t. j. sudcovskú koncentráciu konanie, potom je táto lehota bezpochyby lehotou procesnou, a to konkrétne sudcovskou podľa § 118 ods. 2 CSP, keďže CSP v § 153 a ani nikde inde vo svojom normatívnom texte nestanovuje lehotu na vykonanie tohto úkonu, pričom túto lehotu stanovuje iba súd.

Uvedený názor podporuje aj ďalší a argument, a to, že „Nedodržanie procesnej lehoty pre súd má len poriadkový charakter, nevedie k takým závažným dôsledkom ako nedodržanie zákonných lehôt určených na procesné úkony účastníkov konania.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, 182-183 s.) Keďže v tomto prípade aj CSP v § 153 ods. 2 hovorí o možnosti, nie povinnosti súdu na oneskorene predložené dôkazy neprihliadnuť (formulácia: „nemusí súd prihliadnuť“), sudcovská koncentrácia konania má pre súd iba poriadkový charakter.

Z dôvodov uvedených vyššie sa budú na sudcovskú koncentráciu konania vzťahovať aj ustanovenia o odpustení či zmeškaní lehoty.

Podľa § 118 ods. 1 CSP: „Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd.“

Podľa § 118 ods. 2 CSP: „Lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.“

Podľa dôvodovej správy bol do ustanovenia § 118 prebratý § 55 OSP, len bol trochu zjednodušený.

Podľa § 122 CSP: „Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.“

Rovnako do tohto ustanovenia bol iba prebratý § 58 ods. 1 OSP.

Z uvedeného vyplýva, že na vyriešenie danej právnej otázky bude použiteľná doterajšia judikatúra súdov k § 55 a k § 58 ods. 1 OSP, nakoľko v súčasnosti ešte neexistuje judikatúra, ktorá by danú právnu otázku riešila (prešiel som ASPI).

R 21/1979 s. 181: Lehotu (rozumej sudcovskú) možno predĺžiť rozhodnutím (§ 55 OSP), avšak len na návrh, ktorý možno podať do konca tejto lehoty. Len čo lehota márne uplynie, návrh na jej predĺženie nemožno podať a tomuto účastníkovi nemožno určiť novú lehotu.

V predmetnej právnej veci krajský súd vyzval navrhovateľku na doplnenie podania – opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Po reakcii navrhovateľky a jej žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie podania však krajský súd navrhovateľke neoznámil, či jej túto lehotu predĺžil alebo nie. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú možno predĺžiť, ale toto predĺženie musí byť účastníkovi konania, ktorý o predĺženie lehoty požiadal, oznámené spolu s určením ďalšej lehoty, v ktorej má byť úkon vykonaný. Cieľom tohto oznámenia je predísť plynutiu lehoty po neurčitý čas, oznámiť účastníkovi konania, či jeho žiadosti o predĺženie lehoty bolo vyhovené alebo nie, a zároveň aby po uplynutí tejto predĺženej lehoty bolo možné postupovať podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. V predmetnej právnej veci však uvedený postup krajského súdu absentuje. (...)

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 38 Sp 98/2009-14 zo dňa 11.júna 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože postupom krajského súdu došlo k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred súdom, teda k odňatiu práv, ktoré jej poskytuje Občiansky súdny poriadok na ochranu svojich práv vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu (§ 221 ods. 1 písm. f/, § ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. 7. 2011, sp. zn. 2 Sžo 200/2010)

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že súd by mal ešte pred skončením určenej sudcovskej lehoty rozhodnúť o tom či ju na návrh účastníka predlžuje alebo nie. Pokiaľ tak neurobí, jedná sa o inú vadu konania a porušenie práva na strany na spravodlivý súdny proces.

Pokiaľ by súd v danej lehote rozhodol uznesením a predĺženie lehoty by nepovolil, musel by toto svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V danej chvíli by voči nemu však nebolo v zmysle ust. § 355 ods. 2 v spojení s ust. § 357 CSP prípustné odvolanie a jeho nezákonnosť by mohla byť namietaná až pri odvolávaní sa vo veci samej.

Záverom konštatujeme, že predĺženie lehoty sudcovskej koncentrácie konania môže byť v aplikačnej praxi problematické, keďže súdy takmer pravidelne na žiadosti o predĺženie procesných lehôt (včas) nereagujú.

Bc. Marián Mészáros
právny asistent/paralegal

GHS Legal, s.r.o.

Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava |
Kodaňská 558/25, Vršovice, 101 00 Praha 10
office +421 2 20728150 |
mobile +421 910 964 939 |
e-mail: meszaros@ghslegal.sk