Krajský súd v Trenčíne napadol protiústavnosť § 9 ods. 2 TP

Dnes bol doručený kancelárii Ústavného súdu SR návrh Krajského súdu v Trenčíne návrh na konanie o súlade právnych predpisov, a to konkrétne ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok) s predpismi vyššej právnej sily, konkrétne s čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Citované právne predpisy vyššej právnej sily obsahujú obsahujú zásadu „ne bis in idem“. Táto zásada obsahuje nielen zákaz odsúdiť niekoho za ten istý trestný čin (čl. 4 ods. 1 Protokolu), resp. za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený (čl. 40 ods. 5 Listiny a s čl. 50 ods. 5 Ústavy), ale obsahuje aj zákaz stíhať tú istú osobu za ten istý trestný čin (čl. 4 ods. 1 Protokolu), resp. za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený (čl. 40 ods. 5 Listiny a s čl. 50 ods. 5 Ústavy). To znamená, že uvedená zásada obsahuje aj zákaz viesť vôbec trestné stíhanie, teda zakotvuje neprípustnosť trestného stíhania. Uvedená zásada je nepochybne priamo premietnutá aj do ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, v ktorom ustanovení sa používa odlišne od čl. 4 ods. 1 Protokolu, resp. od čl. 40 ods. 5 Listiny a s čl. 50 ods. 5 Ústavy pojem „skutok“. Otázkou je, či pojem „čin“ v čl. 4 ods. 1 Protokolu, resp. „čin“ v zmysle čl. 40 ods. 5 Listiny a čl. 50 ods. 5 ústavy, sa majú vykladať obsahovo odlišne od pojmu „skutok“ v ustanovení § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, alebo majú obsahovo totožný význam.

Na základe analýzy uvedeného právneho problému krajský súd zastáva názor, podľa ktorého pojem „čin“ v čl. 4 ods. 1 Protokolu, v čl. 40 ods. 5 Listiny a v čl. 50 ods. 5 Ústavy majú obsahovo totožný význam, ako pojem „skutok“ v ustanovení § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku.

Podľa názoru navrhovateľa ustanovenie § 9 ods. 2 Trestného poriadku umožňuje v rozpore so zásadou „ne bis in idem“ premietnutou do ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, trestne stíhať páchateľa pokračovacieho trestného činu za konanie, ktoré je v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona nedielnou súčasťou „činu“ („skutku“), o ktorom bolo už predtým právoplatne rozhodnuté.

Celý návrh si prečítajte TU.

Napadnuté ustanovenie:

§ 9

Neprípustnosť trestného stíhania

    (1) Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,
a) ak je trestné stíhanie premlčané,
 
b) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,
 
c) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
 
d) proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
 
e) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
 
f) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť, alebo
 
g) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
 
    (2) Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.
 
    (3) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť.

Zdroj: Ústavný súd SR, znenie zákona: ASPI
Ilustračné foto: najprávo.sk