Okrem anonymných trestných oznámení, ktoré podľa môjho názoru môžu mať svoje opodstatnenie (napr. ak sa podáva na vysoko postavené osoby, ktoré sa reálne môžu za to pomstiť oznamovateľovi), by som skôr riešil opakované oznámenia chronických oznamovateľov a sťažovateľov, ktoré predstavujú 50 % všetkých trestných oznámení. Ak je ich prvé oznámenie odmietnuté ako nedôvodné, podávajú ho opakovane alebo na iné súčasti, aj 10x po sebe. Aktuálne platný a účinný TP ustanovuje, že o každom jednom takom oznámení treba rozhodnúť uznesením. Tu by som upravil zákon tak, aby sa opakované oznámenia, ktoré neobsahujú nové podstatné (významné) skutočnosti, vybavovali tak, že sa len oznamovateľ vyrozumie, že o tejto veci už bolo rozhodnuté v minulosti a ďalej sa o ňom nekonalo. Ešte sa môžem vrátiť k anonymným oznamovateľom, v súčasnosti je každý policajt povinný prijať oznámenie od každého bez ohľadu na jeho vek, národnosť, príčetnosť, spôsobilosť na úkony. Ak môže podať oznámenie napr. dieťa, prečo by nemohol anonym? Bude na policajtovi, aby ho vyhodnotil, či je opodstatnené. Tiež, ak je obsahom anonymu skutočnosť, ktorá vyžaduje okamžitý zásah, napr. nahlásená bomba, prebiehajúce vlámanie, lúpež, vražda. Vtedy sa prijímajú od oznamovateľa len základné údaje a vec sa musí ihneď preveriť bez spisovania zápisnice s oznamovateľom. Pokiaľ do telefónu taký oznamovateľ neuvedie svoje meno alebo uvedie meno inej osoby (pseudoanonym), aj tak je treba pravdivosť oznámenia preveriť. Teda návrh poslancov nemá oporu v reálnej policajnej praxe. Považujem ho za zbytočný.
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje základné zásady trestného konania, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Zrušenie povinnosti vybavovať aj anonymné podania
Účelom tejto novely Trestného poriadku je podľa predkladateľov posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach.
„Zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na strane druhej k ochrane práv a zákonom chránených záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami.“ tvrdia predkladatelia novely.
V normatívnom vyjadrení vyzerá prvý novelizačný bod nasledovne:
§ 62 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Anonymné podanie orgán činný v trestnom konaní a súd nie je povinný vybavovať. Za anonymné podanie sa považuje aj také podanie, ktoré je označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa.
(5) Ak to orgán činný v trestnom konaní alebo súd považuje za potrebné, môže anonymné podanie odstúpiť na prešetrenie jeho obsahu príslušnému orgánu verejnej moci, vykonať vlastné šetrenie alebo ho môže založiť do spisu v trestnej veci, s ktorou obsah anonymného podania súvisí.“.
Za trestné oznámenie sa nebude považovať anonymné podanie
Navrhované ustanovenia o anonymnom podaní sa vzťahujú aj na anonymné podania týkajúce sa oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, t. j. trestné oznámenia. Za účelom predchádzania pochybností o tejto skutočnosti predkladatelia v druhom novelizačnom bode navrhujú explicitne ustanoviť, že za trestné oznámenie sa nepovažuje anonymné podanie.
„V súčasnosti ak je podané anonymné trestné oznámenie a orgán činný v trestnom konaní zistí, že je potrebné ho doplniť, nemôže postupovať' zákonom ustanoveným spôsobom, t. j. oznamovateľa nemôže predvolať na doplnenie alebo spresnenie trestného oznámenia, nemôže si od neho vyžiadať potrebné písomné podklady, ani ho v zákonom ustanovenej lehote informovať, akým spôsobom bola vec ukončená. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa eliminuje zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní.“ konštatujú predkladatelia.
Intertemporalita
Predkladatelia navrhujú, aby sa v rámci prechodných ustanovení zakotvilo, že vyššie uvedené ustanovenia sa vzťahujú aj na anonymné podania podané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Zdroj: slov-lex.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Trestné oznámenie a zodpovednosť oznamovateľa za ujmu spôsobenú obvinenej osobe
- Trestných činov domáceho násilia pribúda
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2017
- Priznanie obvineného k spáchaniu skutku
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2016
- Hodnotenie dôkazov v trestnom konaní (znalecký posudok)
- ESĽP rozhodol vo veci poškodeného advokáta
- Bude mať nález ÚS SR negatívny dôsledok na prácu orgánov činných v trestom konaní?
- Tragická smrť mladej právničky
- Platili za skúšky sexom?
- Trestné oznámenie