Dňa 29. novembra 2013 združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu" (ZOJ) s grantovou podporou Nadácie otvorenej spoločnosti zorganizovalo verejnú diskusiu zameranú na stav a budúcnosť slovenskej a českej justície. Jej hlavnými diskutujúcimi boli: Iva Brožová, predsedníčka Najvyššieho súdu ČR; Lenka Bradáčová, vrchná štátna zástupkyňa ČR a prezidentka Únie štátnych zástupcov ČR; Zuzana Ďurišová, predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR a bývalá riaditeľka Justičnej akadémie SR; Ján Hrubala, sudca Špecializovaného trestného súdu SR. Medzi ďalšími hosťami bol aj prezident Sudcovskej únie ČR Tomáš Lichovník. Diskusiu moderoval Richard Dírer.
V diskusii odzneli mnohé vzácne a inšpirujúce myšlienky cez konkrétne príbehy a skúsenosti s vývojom súdnych systémov oboch krajín. Bola zhoda v tom, že po roku 1989 napriek mnohým problémom nastalo zlepšenie v postavení a vnímaní sudcov a prokurátorov, resp. štátnych zástupcov. V Čechách je však dôveryhodnosť súdnictva vyššia ako na Slovensku.
Zľava: Iva Brožová, Lenka Bradáčová, Zuzana Ďurišová a Ján Hrubala
Pri hľadaní príčin, ktoré ovplyvňujú dôveryhodnosť súdnej moci odznelo napríklad:
- Je veľmi dôležité, aby verejnosť dokázala rozoznať kto je reprezentantom skutočnej nezávislosti a kto len zneužíva súdnu moc.
- Justícia nevyhnutne potrebuje výrazné pozitívne vzory.
- Treba počúvať aj funkčne mladých kolegov a prijať aj netradičné postupy pri presadzovaní nezávislosti.
- Špecializácia sudcov je veľmi dôležitá najmä pre samotných účastníkov súdnych konaní a je predpokladom správnych rozhodnutí sudcov. Bezdôvodné prekladanie sudcov postihuje v konečnom dôsledku najmä občanov.
- Skúsenosti a dlhoročná prax sudcov (prokurátorov a štátnych zástupcov) je často spojená s konzervativizmom a odmietaním potrebných zmien.
- Každý sudca by si mal byť vedomý zodpovednosti nielen za svoje rozhodnutia, ale aj za celý sudcovský stav.
- Pri získavaní dôveryhodnosti musí byť súdna moc schopná zrozumiteľne a presvedčivo poskytovať informácie zo svojej rozhodovacej činnosti.
- Nemá zmysel mať aj ten najlepší súdny systém, ak mu nebude verejnosť veriť.
- Samotný súdny systém je dôležitý najmä na prevenciu, dôležitý je však najmä individuálny výkon jednotlivca.
- Vo všeobecnosti sú pre právny štát dôležité pravidlá na 20 % a výkon jednotlivca na 80 %.
- Pre justíciu je kľúčový výber a vstup vhodných osobností.
Prinášame vám v plnom znení úvodný príhovor prezidentky ZOJ Kataríny Javorčíkovej:
"Vážení hostia, kolegovia a priatelia,
je piatok večer, krátko pre Vianocami, kedy sa obvykle zaoberáme úplne inými témami akou sú súdy, prokuratúra a ich problémy. O to viac si ceníme, že sme sa tu dnes večer zišli v takomto zložení. Mám tú česť otvoriť túto diskusiu za združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu", ktoré ju mohlo zorganizovať vďaka grantovej podpore Nadácie otvorenej spoločnosti. Vysoko si vážime, že naše pozvanie prijali vzácni hostia z Českej republiky, s ktorou máme nielen spoločné historické korene, ale aj prirodzený pocit spolupatričnosti bez ohľadu na politické rozhodnutie rozdeliť náš spoločný štát.
Pre mnohých z vás je naše združenie veľká neznáma a pýtate sa kto vlastne sme a čo chceme. V stručnosti povedané, nie sme klasické stavovské združenie sudcov, aj keď sa v konečnom dôsledku snažíme o rovnaké ciele ako formálne prezentujú iné stavovské organizácie slovenských sudcov. Na rozdiel od nich úzko spolupracujeme s mimovládnymi organizáciami, politológmi, sociológmi, médiami. Sme iní hlavne v tom, že sme zameraní na verejnosť, sme otvorení pre média, dokonca už máme čerstvú fb stránku. Výsledkom tohto zamerania je aj dnešné stretnutie s Vami. Snažíme sa premostiť justíciu s občanmi, počúvať Vás a vidieť súdnictvo aj Vašimi očami. Za úspech považujeme aj to, keď nám toto zrkadlo pomôže identifikovať príčiny prečo väčšina verejnosti slovenským sudcom neverí, pretože to je podmienkou toho, aby sme na diagnózu našli spôsob liečenia.
Neboli sme takí vždy. V 90-rokoch väčšina z našich členov patrila medzi členov veľkej stavovskej organizácie sudcov ZSS, ktorá si zakladala na nezávislosti súdnej moci od vlády, parlamentu, politikov vo všeobecnosti, ale aj verejnosti ako takej. Mali sme pocit, že občania sú povinní sudcov bez ďalšieho rešpektovať a verejná kritika zníži vážnosť našej funkcie. Boli sme presvedčení, že sudcov by mali súdiť len sudcovia, že my sami by sme mali rozhodovať o všetkých personálnych veciach, o našom financovaní a pod. Potom však prišla iná realita. Vyprofilovala sa medzi nami tzv. súdna oligarchia, ktorá mala tendenciu rozhodovať o všetkom a všetkých v súdnictve podľa svojich predstáv, vytvoriť akýsi štát v štáte, a tých, čo to kritizovali dostať von zo systému cez disciplinárne konania alebo inou šikanou na pracovisku. Vlastná stavovská organizácia sudcov to odmietala riešiť a tak vzniklo naše malé združenie sudcov, zamerané na otvorené pomenovanie problémov a transparentnosť všetkého čo sa týka výkonu súdnej moci.
Pre mnohých ľudí je téma súdnictva nezaujímavá a majú pocit, že sa ich to 
netýka. Ale len dovtedy, kým nie sú sami donútení stať sa súčasťou súdneho mechanizmu a pocítiť ako sa u nás uplatňuje právo a spravodlivosť. Keď je človek chorý, snaží sa nájsť lekára, ktorý je dobrým odborníkom, ktorý bude mať dostatok času na vyšetrenie, určí správnu diagnózu a hlavne liečbu. Je v podobnej situácii ako človek, ktorý sa cíti poškodený alebo ohrozený a potrebuje súdnu ochranu. On si však nemôže vybrať svojho sudcu. Musí sa spoľahnúť, že ten sudca, ktorý dostane jeho vec, ju rozhodne správne, spravodlivo a podľa zákona. Ak však zo súdneho stavu neustále dostáva signály, ktoré túto jeho dôveru vážne narúšajú, už vopred neverí, že ten „jeho sudca" takým skutočne bude.
Pri stretnutiach s Vami počúvame, že naša justícia je neschopná, pretože doposiaľ sme neodsúdili žiadneho vysokého funkcionára, ako je tomu napríklad v Českej republike, kde justícia siahla aj na najvyšších predstaviteľov štátu. Že nie sme schopní postihnúť ekonomickú mafiu, veľkopodnikateľov, ale ani vylúčiť korupciu z našich radov. Nechápete tzv. hromadné diskriminačné žaloby sudcov proti štátu, nevydávanie sudcov Ústavným súdom na trestné konania, obrovské sumy priznávané súdmi niektorým celebritám za ochranu osobnosti, na nevyberaný slovník niektorých vrcholných funkcionárov súdnictva, klamanie, podozrenia z prepojení na podsvetie, a tak ďalej. To všetko sa nabaľuje do obrovského balíka problémov, výsledkom ktorého je žalostne nízka dôveryhodnosť slovenského súdnictva.
Čo s tým ďalej? Budeme len štatistami nadávajúcimi na tento systém? Má vôbec zmysel proti tomu bojovať? Je za to zodpovedná výlučne súdna moc? Alebo má na tom svoj podiel aj vysoká tolerancia spoločnosti na akékoľvek škandály z prostredia súdov, ktoré sa pravidelne dostávajú na titulné strany novín?
Súdnictvo nie je súkromná firma. Sudcovia sú tu pre spoločnosť, a nie naopak. Navzájom sa potrebujeme, sme od seba závislí a od spôsobu nášho fungovania závisí kvalita nášho právneho štátu. Sudcovia by mali byť pre spoločnosť garantom právneho štátu a spoločnosť by mala vytvoriť sudcom také podmienky, aby mohli skutočne rozhodovať nezávisle len podľa zákona a slobodne. Ak je výkon súdnictva deformovaný klientelizmom, korupciou, rodinkárstvom, dotýka sa to nielen občanov ako zdroja súdnej moci, ale aj tých sudcov, ktorí chcú rozhodovať objektívne a nezávisle, ale sú pod tlakom, ktorému nie všetci dokážu odolať.
Tieto vážne témy sú dôvodom prečo sme Vás sem dnes pozvali. Verím, že sa nám spoločne podarí identifikovať aspoň niektoré podstatné príčiny ovplyvňujúce dôveryhodnosť súdov v oboch krajinách a naznačiť aj riešenia, ako eliminovať naznačené negatívne javy."
Zdroj a foto: ZOJ
