K prípadu exekúcie voči šesťročnému chlapcovi

Slovenská komora exekútorov (SKE) upozorňuje vo svojom aktuálnom vyhlásení širokú verejnosť, že platná legislatíva umožňuje viesť exekúciu aj voči maloletým osobám.

“Ak napríklad maloleté dieťa zdedí majetok, no zároveň zdedí po zosnulom aj dlhy, neprevyšujúce výšku ceny zdedeného majetku, exekútor môže aj od dieťaťa vymáhať splatenie dlhu zosnulého. Samozrejme, za dieťa rieši situáciu jeho právny zástupca, teda rodič alebo pestún. Exekútor sa však formálne obráti na osobu, ktorá dlh prevzala, a tou je práve dieťa,” vysvetlila hovorkyňa SKE Stanislava Kolesárová.

V uplynulých dňoch bol medializovaný prípad exekúcie voči šesťročnému chlapcovi z Dúžavy pri Rimavskej Sobote. Matka tohto chlapca sa obrátila na súd, aby exekúciou vymohla výživné, ktoré jej otec dieťaťa neplatil. „O vyplatenie dlžného výživného požiadala matka v mene svojho syna, pretože syn je oprávneným subjektom,” povedala Kolesárová.

V takýchto prípadoch vždy platí trovy exekúcie dlžník, to znamená ten, kto nezaplatil výživné riadne a včas. Matka však – opäť v mene syna – podala v tomto prípade návrh na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok jej tento postup umožňuje, pretože podľa § 57, ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak o to požiada ten, kto návrh podal. V tomto prípade to bola matka maloletého dieťaťa, konajúca v jeho mene.

“Takéto prípady sa občas stávajú. Niekedy bývalý manžel či bývalý partner po zistení, že sa voči nemu vedie exekúcia, požiada exmanželku o stiahnutie návrhu. Niekedy s prísľubom, že to hneď zaplatí, niekedy, žiaľ, aj pomocou vyhrážok,” poznamenala hovorkyňa SKE. Zákon však s takýmto úkonom spája aj určitú zodpovednosť, na základe ktorej môže súd zaviazať na úhrady trov exekúcie toho, kto podal návrh na jej zastavenie.

Matka konajúca v mene dieťaťa v tomto prípade nedoriešila problém náhrady exekučných trov, ktoré už dotyčnému exekútorovi vznikli. Súd preto zaviazal na úhradu trov exekúcie toho, v mene koho matka konala, teda jej dieťa. „Matka mala a mohla požiadať súd, aby trovy exekúcie uhradil dlžník,“ povedala Kolesárová.

V zmysle tohto rozhodnutia mohol exekučné trovy potom vymáhať len iný exekútor.

Dlh by mala za dieťa uhradiť matka, ktorá za dieťa v celom prípade konala. “Je však možné, že ak by exekútor zistil, že povinný, teda dieťa, nedisponuje žiadnym majetkom, sám by požiadal súd o zastavenie exekúcie. V celej veci by stačilo, aby sa matka poradila o postupe s ktorýmkoľvek advokátom, alebo v rámci bezplatnej poradne pre občanov v exekúcii požiadala SKE telefonicky, písomne, mailom alebo osobne o vysvetlenie postupu pri zastavení exekúcie. Ak totiž matku niekto presvedčil, aby podala návrh na zastavenie exekúcie, rozhodne jej zamlčal, že s takýmto návrhom je spojená povinnosť zaplatiť trovy exekúcie,“ upozornila Kolesárová.

Súdny exekútor konal v tomto prípade striktne v súlade so zákonom. “SKE ani jej členovia nemajú zákonodarnú iniciatívu. Týmto prípadom sa však môžu inšpirovať poslanci Národnej rady alebo vláda a navrhnúť v legislatíve príslušné zmeny. Je nám však veľmi ľúto, že hoci sa súdny exekútor v celom procese ničím neprevinil voči platnému zákonu, je opäť médiami vykresľovaný ako niekto zlý. Podobný prístup, žiaľ, vidíme v poslednom čase aj u politikov, ktorí sa nerozpakujú využívať súdnych exekútorov ako prostredok politického boja,” dodala Kolesárová.

Zdroj: Slovenská komora exekútorov
Ilustračné foto: najprávo.sk