V súvislosti s utajeným pôrodom vznikajú viaceré právne relevantné otázky na ktoré právny poriadok nedokáže jednoznačne odpovedať. Okrem toho, že dieťa narodené v „utajenom režime” nemá žiadnu vnútroštátnu právnu možnosť poznať svoj biologický pôvod, čo predstavuje rozpor s článkom 8 EDĽP a judikatúrou ESĽP naň vzťahujúcou, nejasnosť právneho poriadku možno vnímať aj pri ochrane práv a záujmov maloletých detí prostredníctvom inštitútov opatrovníctva a poručníctva. Spomínaná nejasnosť je tak flagrantná, že súdy v prípadoch detí narodených z utajeného pôrodu do funkcie ustanovujú poručníka bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky pre jeho ustanovenie; hoci v rozhodnutiach sa splnenie týchto podmienok deklaruje. Ale poďme po poriadku.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o rodine (ďalej len „ZR”) ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka... . Súd je povinný resp. oprávnený ustanoviť poručníka do funkcie len za predpokladu, ak nastane skutočnosť predvídaná v § 56. Z jeho štruktúry je zrejmé, že výpočet podmienok pre ustanovenie poručníka je uzavretý, nie je možné ho rozširovať, a to ani o situáciu, kedy sa matka rozhodne utajiť svoju identitu. Takýto dôvod pre ustanovenie poručníka ani nie je možné analogicky vyvodiť zo situácií uvedených v § 56. Podľa § 82 ods. 1 ZR je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila. Skutočnosť, že matka požiadala o utajenie svojej osoby na uvedenom nič nemení. Statusový vzťah medzi matkou a dieťaťom vzniká ex lege oddelením dieťaťa od tela matky. Dieťa de iure matku má, jej údaje sú však pod osobitnou ochranou. Zároveň sa narodením ex lege matka (odhliadnuc od otca) stáva nositeľom rodičovských práv a povinností, je teda aj zákonným zástupcom dieťaťa. Nositeľom rodičovských práv a povinnosti prestane byť až vo chvíli, kedy dôjde k osvojeniu. Vzhľadom na absenciu vôle matky starať sa o dieťa a byť matkou v pravom slova zmysle, práva a záujmy dieťaťa je potrebné chrániť inak, a to ustanovením opatrovníka. Pre ustanovenie poručníka nie sú totiž splnené zákonné podmienky. Pavelková[1] uvádza, že poručníka je potrebné ustanoviť aj vtedy, keď rodičia nie sú známi, aj keď to zákon výslovne neuvádza. V tejto súvislosti pod skutočnosť, kedy rodičia nie sú známi priraďuje aj situáciu, kedy žena požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. S týmto názorom si dovolíme nesúhlasiť. Rodičia resp. matka je neznáma napr. v prípade, kedy dieťa odloží do verejne prístupného inkubátora, prípadne na inom mieste (čím jej hrozí nebezpečenstvo trestného stíhania pre zločin opustenia dieťa), alebo sa jedná o anonymný pôrod – dieťa je odovzdané alebo zanechané v zdravotníckom zariadení matkou, ktorá neuviedla svoje údaje prípadne uviedla cudzie údaje[2]. V takýchto prípadoch nie sú údaje o matke nikde zaznamenané, jej totožnosť nie je vôbec známa, čo však nie je prípad utajeného pôrodu, kedy matka známa je, sú známe jej osobné údaje, tie však požívajú osobitnú ochranu. V tejto súvislosti možno ešte dodať, že zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v § 5 systematicky rozlišuje situáciu, kedy sú rodičia resp. matka známa a kedy nie. Zjednodušene povedané, odsek 1 písm. a), ktorý možno subsumovať pod utajený pôrod, hovorí, že štátne občianstvo SR narodením dieťa nadobúda vtedy, ak aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR. Údaj o štátnom občianstve matky je známy, keďže jej osobné údaje sú uvedené v osobitnej zdravotnej dokumentácii. Kdežto v prípade, kedy sa dieťa vloží do verejne prístupného inkubátora, nie je známy žiaden údaj o matke. Štátne občianstvo SR dieťa vtedy nadobúda podľa odseku 2 písm. b), ak bolo nájdené na území SR, jeho rodičia nie sú známi, pokiaľ narodením nenadobudlo štátne občianstvo iného štátu. Vykladať § 56 ods. 1 ZR spôsobom, podľa ktorého je možné ustanoviť poručníka aj v prípade utajeného pôrodu je podľa nášho názoru výkladom contra legem. Súčasná právna úprava umožňuje chrániť práva a záujmy maloletého dieťaťa v prípade utajeného pôrodu výlučne ustanovením ad hoc opatrovníka podľa § 60 ZR. Záverom poukazujeme na to, že ustanovenie poručníka neprichádza do úvahy ani podľa doktrinálneho výkladu.
Lazár a kol. uvádza, že ZR neuvádza medzi dôvodmi pre ustanovenie poručníka prípad ženy, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Extenzívny výklad ustanovenia § 56 ods. 1 ZR zrejme neprichádza do úvahy. Právnu ochranu maloletého dieťaťa za súčasného právneho stavu možno zabezpečiť len ustanovením opatrovníka.[3]Podľa Hrušákovej, aj napriek tomu že matka sa narodením dieťaťa stáva jeho zákonným zástupcom, s ohľadom na utajenie jej totožnosti a jej faktickej neochoty byť spájaná s dieťaťom musí byť dieťaťu ustanovený opatrovník.[4] Potreba ustanoviť poručníka vznikne vtedy, ak rodičia zomreli, boli vyhlásení za mŕtvych alebo nie sú známi. Poručníka však nie je možné ustanoviť dieťaťu, ktorého matka požiadala o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pôrodom, nakoľko dieťa matku má, jej totožnosť je len utajená.[5]
Autor:
Rastislav Bublák,
študent 1. ročníka Mgr. stupňa vš. štúdia,
Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
[1] PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. Praha, C. H. Beck, 2011, 350 s. ISBN 978-80-74003-59-2
[2] HRUŠÁKOVÁ, M. – KRÁLÍČKOVÁ, Z.: Anonymní a utajené mateřství v České republice – utopie nebo realita?, Právní rozhledy 2/2005, str. 53–57
[3] LAZÁR, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. zväzok. Bratislava, IURIS LIBRI,2018, 358 s. ISBN 978-80-89635-35-1
[4] HRUŠÁKOVÁ, M. – KRÁLIČKOVÁ, Z. – WESTPHALOVÁ, L. a kol. Občanský zákoník II. Rodinné právo Komentář. Praha, C. H. Beck, 2014, 513 s. ISBN 978-80-7400-503-9
[5] HRUŠÁKOVÁ, M. – KRÁLIČKOVÁ, Z. – WESTPHALOVÁ, L. a kol. Občanský zákoník II. Rodinné právo Komentář. Praha, C. H. Beck, 2014, 1187 s. ISBN 978-80-7400-503-9