Možno to vyznelo ako paušalizácia, úmyslom bolo poukázať na to že súdny úradník by nemal vyhotovovať rozhodnutie /rozsudok/ za sudcu. A tiež mi je jasné, že netreba všetkých hádzať do jedného vreca. A tajomná formulka typu "a preto rozhodol tak" .... nebola v komentári vôbec spomenutá. Článok je orientovaný na nedokonalé rozhodnutia sudcov - nie súdnych úradníkov. Vy zrejeme Ste súdny úradník, keď sa Vás to dotklo a zrejme vyhotovujete aj rozhodnutia za sudcu. Tiež Vám je asi jedno, že sa pod Vaše autorské dielo podpisuje iná osoba. Neboli spomenuté tie dobré rozhodnutia, ktoré vychádzajú spod rúk súdnych úradníkov - tých "nie excelentných fakúlt". Práve naopak bolo poukázané na rozhodnutia také, aké spomínate vo Vašom komentári, tie nedokonalé. Lenže justícia nemôže rozdeľovať súdne rozhodnutia na dokonalé a nedokonalé. Každý kto sa súdi má právo na dokonalé súdne rozhodnutie /rozsudok/ napísané sudcom ./nie súdnym úradníkom aj keby ho napísal akokoľvek dokonalo/ Išlo tu skôr poukázať na jeden z možných dôvodov nedokonalosti súdneho rozhodnutia. Sudca vkladá do rozsudku aj svoj osobitý charakter napísania rozhodnutia, svoj osobný štýl, svoje myšlienkové hodnoty, svoju odbornosť a skúsenosť. Rozsudok odzrkadľuje osobnosť sudcu. Kvalita rozsudku závisí od kvality jeho právneho vzdelávania. Vzdelávanie má za cieľ vybaviť sudcov zručnosťami potrebnými na vyhotovenie rozsudku. Justičná akadémia preskúšava či je kandidát na sudcu vybavený potrebnými zručnosťami a mala by byť "garantom" písania kvalitných rozhodnutí. Predsa len vyšší súdni úradníci sú kompetentní a na vyhotovovanie iných súdnych rozhodnutí. Jednoducho povedané šuster drž sa svojho kopyta. Upozorňujem nechcem paušalizovať - aj vyšší súdni úradníci vedia písať rozsudky hlavne - keď sú roky trénovaní. Ale rozsudok vyžaduje osobitý charakter "literárnej tvorby" sudcu nie VSÚ. Nechcem dehonestovať prácu súdnych úradníkov lebo som jeden z nich. Za chybu sa ospravedlňujem.
Riešením je zlepšiť rýchlosť a kvalitu odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Prispieť mala medzinárodná konferencia, na ktorej diskutovali špičkoví sudcovia z európskych súdov.
V Pezinku sa v októbri stretli odborníci z viacerých európskych súdov, aby hľadali návod, ako zvýšiť kvalitu a včasnosť rozhodovania súdov. Na medzinárodnej konferencii „Odôvodnenie súdnych rozhodnutí" organizovanej Justičnou akadémiou Slovenskej republiky svoje skúsenosti s rozhodovaním súdov predstavili vyše 80 sudcovia nielen zo Slovenska, ale aj z Anglicka, Česka, Maďarska, Nemecka, Škótska či Rakúska.
Podľa organizátora konferencie, riaditeľa Justičnej akadémie Petra Hullu, je dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. „Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať," zdôraznil. Ako dodal, v praxi sa v odôvodnení súdnych rozhodnutí stále možno stretnúť s viacerými nedostatkami.
Podľa riaditeľa Justičnej akadémie sa stáva, že v odôvodnení súdneho rozhodnutia súd iba popíše skutkový stav prípadu, odcituje ustanovenia právneho predpisu a následne konštatuje, že z uvedených ustanovení „vyplýva" určitý záver, pričom často uvedie formulku „a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia". Takéto rozhodnutie však podľa Hullu nemôže pôsobiť presvedčivo a ani zrozumiteľne.
Ďalším problémom je nekonzistentnosť rozhodovania súdov. Rozhodnutia súdov bývajú aj vnútorne rozporné, súd v odôvodnení uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú. „Napokon, nie je zriedkavosťou, že sa súdy vôbec nezaoberajú pre vec významnými argumentmi," dodal na konferencii jej organizátor.
Gilbert Häfner, prezident Vrchného krajinského súdu v nemeckých Drážďanoch vysvetlil, čo je účelom odôvodnenia rozsudku: „V prvom rade ide o ukončenie sporu, zároveň podklad pre nútený výkon, podklad pre odvolací súd, ale odôvodnenie má slúžiť aj ako nástroj pre sebakontrolu sudcu, rozvíjanie práva a čo je najdôležitejšie, je to vysvetlenie pre účastníkov a pre verejnosť." Ako dodal, účastníci by mali z rozsudku vedieť porozumieť, prečo sa tak rozhodlo. „Aj v Nemecku sa stáva, že mladí sudcovia sa snažia odôvodnenie súdneho rozhodnutia napísať tak, ako ich to učili v škole, aby bol ich profesor spokojný. Ale prax ich naučí, že oveľa dôležitejšie je rozsudky zverejniť v podobe, aby ho účastníci dokázali pochopiť," konštatoval prezident nemeckého krajinského súdu.
Podobný názor zastáva aj Erich Schwarzenbacher, sudca Najvyššieho súdu Rakúska. Ten si myslí, že „ak je rozhodnutie nepochopiteľné, tak je to dôvod k neplatnosti tohto rozhodnutia." Za istý komplikujúci prvok považuje uvádzanie početných citácií v rozsudku, ktoré môžu spôsobovať, že odôvodnenie rozhodnutia je príliš rozsiahle. „Je dôležité, aby rozsudok bol zrozumiteľný aj bežnému človeku a nielen právne vzdelanému odborníkovi. Navyše aj umelo vytvorený jazyk používaný pri odôvodňovaní súdnych rozhodnutí je niekedy príliš komplikovaný a zrozumiteľnosť pre verejnosť ešte viac znižuje," uviedol rakúsky odborník.
Ildikó Gyurán, sudkyňa Správneho a pracovného súdu v maďarskom Miškovci vyjadrila potešenie, že konferencia v Pezinku je výborným prostriedkom pre výmenu skúseností stredoeurópskych i západoeurópskych sudcov. Aj ona sa prikláňa k názoru, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia by malo byť stručné a vykonateľné.
Veronika Antal, sudkyňa maďarského Národného úradu pre súdnictvo predstavila systém digitalizácie súdnych rozhodnutí, ktorí zaviedli u našich susedov. Podľa nej „zjednotenie súdnych rozsudkov v jednotnej platforme pomocou centrálnej aplikácie slúži na pomoc pri písaní rozsudkov. Digitálna verzia papierovej formy umožňuje veľmi ľahkú prácu sudcov a urýchľuje orientáciu."
Bez rozsudku by nemohla byť spravodlivosť, myslí si sudca rodinného súdu z anglického Liverpoolu Andrew Greensmith. Ako konštatoval, vo Veľkej Británii zaviedli modul na odôvodnenie súdnych rozhodnutí, podľa ktorého súdy vydávajú svoje rozsudky. „Víťazovi je jedno prečo vyhral, ale ten čo prehral, chce vedieť a hlavne pochopiť prečo prehral," pripomenul zmysel zrozumiteľnosti rozsudkov anglický sudca.
Podľa predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Jany Bajánkovej by sa rozsudky v mene Slovenskej republiky „mali vyznačovať precíznosťou, mať oporu v reálnom riešení sporu a právnou zrozumiteľnosťou." Iba tak môže mať podľa nej rozsudok punc jedinečnosti ako autorské dielo, ktorým by nepochybne malo byť.
Slovenskí sudcovia a ich zahraniční kolegovia na medzinárodnej konferencii v Pezinku sa v diskusných príspevkoch zhodli, že presvedčivé odôvodnenie súdnych rozhodnutí je základným predpokladom dôveryhodnej justície a právnej istoty. Odôvodnenia súdnych rozhodnutí sú často pre účastníkov konania zložité, niekedy až nezrozumiteľné. Kvalitné spísanie odôvodnenia rozhodnutia nie je len otázka dôkladnej právnickej práce, ale často aj prejav literárneho kumštu.
Na konferencii sa diskutovalo o odporúčaných postupoch aj o najčastejších chybách. Zároveň si sudcovia vymenili skúsenosti aj na rôzne formy automatizácie či elektronizácie spracovania súdnych rozhodnutí.
Nedostatky v rozhodovacej činnosti súdov ako aj súdne prieťahy sú jednou z najčastejších príčin nedôvery verejnosti k slovenskej justícii. Snahou Justičnej akadémie je aj touto cestou vzdelávať sudcov a súdnych úradníkov, aby vedeli, že kvalitné odôvodnenie ich rozhodnutia napĺňa právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie a zároveň výrazne znižuje riziko zrušenia či zmeny ich rozhodnutia z formálnych dôvodov.
Justičná akadémia Slovenskej republiky so sídlom v Pezinku je nezávislou vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá vzdeláva sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov. Bola zriadená zákonom ako samostatná právnická osoba, ktorá je rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Justičná akadémia pripravuje a následne overuje vedomosti a odborné predpoklady čakateľov prokuratúry a vyšších súdnych úradníkov potrebné na výkon funkcie sudcu alebo prokurátora vykonaním odbornej justičnej skúšky.
Zdroj: TS JA SR
Ilustračné foto: najprávo.sk
Nový príspevok
Dovolím si reagovať na diskusný príspevok od prispievateľa XY: Paušalizovanie nie je na mieste, niekde to môže byť aj úplne naopak. Práveže pri príprave rozsudku zo strany úradníka sa tieto tajomné formulky typu "a preto rozhodol tak..." nemusia vôbec objaviť. Asi nie ste úradníkom/úradníčkou, alebo prichádzate do pracovného styku len s čerstvými absolventmi niektorých "excelentných" právnických fakúlt bez snahy o sebarealizáciu, keďže prácu úradníkov paušálne dehonestujete tvrdením, že len z ich rúk vychádzajú nedokonalé rozhodnutia. Prosím, nepaušalizujte, vo všetkých profesiách sa nájdu jednak (z nejakého dôvodu trpení) lajdáci, tak aj mimoriadne kvalitní pracovníci. P.S. A doučiť nominatív plurálu. Nie "súdny úradníci", ale "súdni úradníci".
Netreba sa čomu čudovať. Pod rúškom prípravy rozhodnutia pre sudcu / odvolávajúc sa na § 7 písm. g) a § 8 písm. f) Zákona o súdnych úradníkoch/vyšší súdny úradník vyhotovuje rozsudok, ktorý sudca často krát len podpíše. Pokiaľ budú vyšší súdny úradníci písať rozsudky / aj iné rozhodnutia/ za sudcov, tak bude v rozsudkoch popísaný len „ skutkový stav a ustanovenia paragrafov“...... Len je smutné, že „punc jedinečnosti“ - autorstvo za takýto rozsudok prevezme svojím podpisom sudca. Za správnosť vyhotovenia je napísaný asistent. Účastník ani len netuší, že rozsudok „pripravil“ /písal/ vlastne úradník.