Piatok, 19. apríl 2024 | meniny má Jela , zajtra Marcel
Predplatné
Piatok, 19. apríl 2024 | meniny má Jela , zajtra Marcel
TlačPoštaZväčšiZmenši

Je treba preferovať kvalitné právnické vzdelávanie na menšom počte škôl

najpravo.sk • 10.6. 2015, 17:01

V dňoch 8. a 9. júna 2015 sa na pôde Právnickej fakulty UK uskutočnil okrúhly stôl na tému „Budúcnosť právnického vzdelávania na Slovensku“ organizovaný pod záštitou predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

Okrúhly stôl bol organizovaný s cieľom vytvoriť priestor pre odbornú diskusiu a budúcnosti právnej vedy a o ďalšom rozvoji vzdelávania právnikov na Slovensku.

Hlavnými účastníkmi podujatia boli premiér Robert Fico, dekani slovenských právnických fakúlt verejných vysokých škôl a zástupca právnických fakúlt z Českej republiky. Zúčastnení hostia sa vo svojich príspevkoch zamerali na štyri dôležité oblasti, ktoré tvorili kľúčový program stretnutia. Boli nimi tieto tézy:

  • reforma študijných programov v odbore právo,
  • aplikácia inovatívnych metód výučby,
  • zabezpečenie personálnej stability právnických fakúlt,
  • financovanie právnického vzdelávania a právnej vedy.

Nad okrúhlym stolom prevzal záštitu predseda vlády SR Robert Fico, ktorý sa úvodom vyjadril, že vysoká kvalita práva a právneho poriadku je jedným zo základných predpokladov fungujúcej demokratickej spoločnosti a vo svojom príhovore sa ďalej dotkol viacerých tém. Premiér SR je znepokojený tým, že súčasné možnosti nadobudnutia právnického vzdelania na Slovensku spôsobujú to, že dosiahnutie tohto vzdelania stráca svoju výnimočnosť a exkluzivitu.

Za negatívum súčasného slovenského právnického vzdelávania premiér označil „skostnatenosť“ výučby a skúšania a tiež to, že stále existuje pomerne dosť vysokoškolských učiteľov, ktorí svoje pôsobenie na vysokých školách vnímajú iba ako vedľajší zárobok alebo pôsobia na príliš veľa vysokých školách naraz, čo vedie k tomu, že nemajú dostatok času na rozvíjanie inovatívnych foriem výučby ani na zveľaďovanie právnej vedy. Na druhej strane premiér konštatoval, že tento fakt má viacero príčin vrátane nevysokých platov vysokoškolských učiteľov, čo súvisí s celkovou sociálno-ekonomickou situáciou v štáte.

Predseda vlády SR za dôležité pre budúcnosť právnického vzdelávania preto považuje to, aby sa preferovalo kvalitné vzdelávanie na menšom počte škôl. Fico v tejto súvislosti vyjadril podporu ministrovi školstva Jurajovi Draxlerovi pri preverovaní kvalitatívnych kritérií právnických fakúlt na Slovensku. „Pokiaľ sa preukáže, že potrebnú kvalitu v oblasti právnického vzdelávania nemôžu poskytnúť, nech sa im takáto možnosť odoberie.“

V súvislosti s financovaním právnického vzdelávania a právnej vedy predseda vlády SR upozornil, že nie je vhodné, že financovanie vysokých škôl závisí vo veľkej miery od počtu študentov a že súboj medzi fakultami o počet študentov nevedie k vyššej kvalite vzdelávania, ktoré poskytujú. Za neudržateľné považuje, že príspevok na vzdelávanie v odbore právo je najnižší zo všetkých študijných odborov. Premiér Robert Fico preto navrhuje zmeniť model financovania vysokých škôl: „Viem si predstaviť, že by sme zachovali ten istý objem finančných prostriedkov, ktoré dnes právnické fakulty verejného charakteru majú, ale súčasne by došlo k znižovaniu absolventov“. Ďalej vyslovil názor, že vhodným riešením finančnej podpory právnických fakúlt by bolo poskytovanie účelových dotácií na realizáciu právnického klinického vzdelávania, a to za predpokladu, že právnické fakulty budú o rozvoji klinického vzdelávania podávať správy.

Závery dekanov právnických fakúlt verejných vysokých škôl prezentoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, doc. JUDr. Eduard Burda, PhD. v spolupráci s dekankou Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, doc. JUDr. Gabrielou Dobrovičovou, PhD. a dekankou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, prof. JUDr. Helenou Barancovou, DrSc. na základe výsledkov rokovania predchádzajúceho dňa. Najpodstatnejšími závermi sú:

- je potrebná zmena opisu študijného odboru právo tak, aby boli reflektované zmeny vo vývoji právnického vzdelávania, aby štúdium práva bolo príťažlivé už od 1. roku štúdia a zároveň sa ponechala právnickým fakultám čo najväčšia možnosť variability,

- právnické vzdelávanie musí byť otvorené inovatívnym metódam, ktoré zabezpečia efektívnu uplatniteľnosť absolventov v praxi,

- štandardom pre základné metódy právnického vzdelávania musí byť poctivá teória a simulácie riešenia praktických prípadov, na ktorých sa precvičuje najmä znalosť teórie, schopnosť orientácie v právnych predpisoch a hľadanie súvislostí, schopnosť argumentovať ústne aj písomne, znalosť judikatúry a aplikačnej praxe – takto bude prebiehať nielen výučba ale aj skúšanie, preto pri skúšaní z väčšiny predmetov bude mať študent možnosť používať nekomentované právne predpisy,

- najmä v magisterskom stupni štúdia zameranie na klinické formy právnického vzdelávania (simulácia riešenia zložitých interdisciplinárnych právnych problémov, simulácie konaní – súťaže vrátane medzinárodných, stáže, študentská právna poradňa a pod.) – precvičujú sa tým komunikačné a argumentačné zručnosti vrátane zručností pri príprave právnych podaní, rozhodnutí, zmlúv a ďalších dokumentov,

- výučba právnych predmetov, prípadne uceleného študijného programu v cudzom jazyku, zameraných aj na medzinárodné právo a právo Európskej únie, s cieľom preklenúť hranice štátov pri vzdelávaní právnikov,

- tvorba kvalitných vedeckých výstupov aj pre potreby slovenskej praxe je úplnou prioritou, právnické fakulty sa však budú viac vedecky a publikačne snažiť etablovať aj na medzinárodnej scéne,

- moderné právnické vzdelávanie a kvalitnú právnu vedu musia zabezpečiť vysokoškolskí učitelia aj s praktickými skúsenosťami, avšak nie je možné tolerovať ani stav, v ktorom by väčšina učiteľov na právnických fakultách mala výučbu fakticky ako vedľajší úväzok,

- právnické fakulty sú dlhodobo podfinancované, spôsoby financovania z minulosti sú dávno prekonané: koeficient študijného odboru právo používaný pri financovaní verejných vysokých škôl má v súčasnosti hodnotu 1, 00, zatiaľ čo druhý najnižší koeficient je 1, 58  - tento stav neodráža realitu, pretože pre naplnenie vyššie uvedených cieľov je potrebné pracovať s nákladnými informačnými systémami a zahraničnou literatúrou, s kvalitnou výpočtovou technikou, mať dostatok financií na vysielanie učiteľov aj študentov na zahraničné stáže a súťaže, právne kliniky musia viesť učitelia s praktickými skúsenosťami, s výraznou časovou náročnosťou – na skvalitnenie právnej vedy a právnického vzdelávania je nevyhnutné zlepšiť financovanie právnických fakúlt, pretože moderné štúdium práva je finančne náročné. Preto je potrebná:

a) zmena koeficientu študijného odboru právo používaného pri financovaní verejných vysokých škôl z 1,00 na 1,58,

b) účelová dotácia právnickým fakultám buď z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR alebo z kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR na realizáciu právnych kliník vrátane študentskej právnej poradne,

c) zmena metodiky delenia štátnej dotácie tak, aby bola priaznivejšia pre humanitné a spoločenskovedné odbory a aby sa nedevalvovala kvalita publikácii, ktoré pôsobia na domácu aplikačnú prax,

d) zakúpenie externých informačných zdrojov (zahraničné databázy) z oblasti práva a ďalších humanitných a spoločenských vied pre verejné vysoké školy,

- právnické fakulty verejných vysokých škôl zakladajú Asociáciu slovenských právnických fakúlt ako neformálnu platformu spolupráce právnických fakúlt.

Zdroj: flaw.uniba.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk
Foto: flaw.uniba.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1144
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: