Je prihliadanie ex offo na premlčanie nároku v súlade s nestrannosťou súdu?

Na Okresnom súde Košice II sa vedie občianske súdne konanie o zaplatenie 55,07 eur titulom nároku žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnutie telekomunikačných služieb. Žaloba bola na súde podaná 5. 11. 2013, pričom jedna z pohľadávok uplatnená v žalobnom návrhu sa stala splatnou dňa 02. 11. 2010. S poukazom na ustanovenie § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka ide teda o premlčaný nárok.

Všeobecná úprava premlčania v § 100 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka ustanovuje, že nemožno premlčané právo veriteľovi priznať, a to v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (platný od 1. mája 2014): „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

Okresný súd Košice II počas spomínaného občianskeho súdneho konania dospel k záveru, že citované ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s ústavným právom účastníka konania na súdnu ochranu a podal na Ústavný súd návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR.

Zásadný rozpor citovaného ustanovenia s Ústavou SR je podľa konajúceho súdu daný tou skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka – spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd (prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru konajúceho súdu v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu. Z tohto dôvodu sa súd domáha vyslovenia nálezu, podľa ktorého § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s ustanovením článku 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk