TlačPoštaZväčšiZmenši

Je možné uzavrieť Zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM?

18.11. 2019, 17:52 |  najpravo.sk

Príspevkom chcem vyvolať diskusiu odbornej verejnosti k možnosti uzavrieť Zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) pred zánikom BSM, prípadne dohodu o vyporiadaní BSM s odkladným účinkom. To z dvoch dôvodov.

Jednak na tento inštitút vnímam diametrálne odlišné názory právnikov. Zatiaľ čo jedna časť právnikov tento inštitút aktívne odporúča a využíva, druhá časť ho považuje za absolútne neplatný s odkazom na judikatúru. Súdy v tejto veci nerozhodujú konštantne, pozri napr. rozsudok Okresného súdu Prešov 24C/5/2018 alebo rozsudok Okresného súdu Galanta 27C/21/2017.

Druhým dôvodom, prečo by som chcel mať v tejto problematike jasno je, že z pozície mediátora vidím, že rozvádzajúcim sa rodičom častokrát bráni k uzavretiu dohody v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v rámci výživného práve nevyriešená otázka budúceho majetkového usporiadania. Inštitút Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM by im dával jedinečnú možnosť komplexného usporiadania porozvodových vzťahov, majetkových aj rodičovských.

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie

Podľa § 149 ods. 1 OZ „ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150“. Nie je asi sporným, že dohodu o vyporiadaní alebo návrh na vyporiadanie súdom možno urobiť až po zániku BSM.

Najvyšší súd ČSR sa v stanovisku z roku 1972 vyjadril: „Ze znění ustanovení § 149 odst. 1 o. z. je nutno dovodit, že dohoda o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů se může týkat jenom bezpodílového spoluvlastnictví, které již zaniklo. Je tedy vyloučeno, aby nerozvedení manželé, i když nežijí ve společné domácnosti, se dohodli (pokud ovšem nedošlo k návrhu jednoho z nich ke zrušení jejich bezpodílového spoluvlastnictví podle ustanovení § 148 odst. 2 o. z. nebo pokud nedošlo k nařízení likvidace majetku jednoho z nich podle § 352 o. s. ř.) o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví.[1] Najvyšší súd priamo neriešil možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok budúcej dohody o vyporiadaní, a tým pádom ani túto možnosť exaktne nevylúčil. Priamo iba vylučuje prijatie platného a účinného právneho úkonu o vyporiadaní počas manželstva.

Podľa odôvodnení súdnych rozhodnutí[2] nemožno uzavrieť dohodu pred zánikom BSM. S odkazom na rozpor so zákonom a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť, súd zavrhol aj zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva. Odkazujúc na súdnu prax (bez konkretizácie judikatúry) bola odmietnutá aj alternatíva odkladacej podmienky. „Významnými sú cieľ a zmysel vyporiadania BSM, ale aj skutočnosť, že pred zánikom BSM nie je známy presný rozsah spoločného majetku, ako aj obavy z možného obchádzania zákona či vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom manželstva v takýchto prípadoch.“

Uzavretím dohody o vyporiadaní BSM dochádza k právnemu úkonu, smerujúcemu k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností v súvislosti s BSM, a teda k samotnému vyporiadaniu BSM.

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky podľa § 36 OZ. Dokým podmienka nebude splnená, právny úkon zostane bez účinku.

Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 50a ods. 1 OZ sa „účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.“ Tento právny úkon nie právnym úkonom zakladajúcim vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností vo vzťahu k BSM. Jeho obsahom je záväzok na budúce vyporiadanie a má predbežný charakter. Z tohto dôvodu nemožno stotožňovať samotné vyporiadanie so záväzkom budúceho vyporiadania.

Argumenty proti Zmluve o budúcej dohode o vyporiadaní BSM c/a Dohode o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou

Napriek tomu, že mi kolegovia formálne argumentovali judikatúrou, ktorá nepripúšťa takéto dohody z dôvodu neplatnosti, k tejto judikatúre sa mi doposiaľ nepodarilo dopracovať. Napriek tomu niekoľko argumentov proti sa mi podarilo získať, ku ktorým vyjadrím svoj subjektívny názor.

Dohodnúť sa o vyporiadaní možno až po zániku BSM

Podľa § 149 ods. 1 OZ „ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150“. Žiadne ustanovenie zákona exaktne nestanovuje presný časový úsek, v ktorom má k dohode prísť, okrem trojročnej lehoty po zániku, po uplynutí ktorej nastáva právna domnienka vyporiadania. Formalistickým výkladom tohto ustanovenia dospela prax k tomu, že nemožno dojednať spôsob vyporiadania s budúcim účinkom ešte pred zánikom BSM.

Rovnako formalistický a nesprávny by bol výklad § 149 ods. 2 „ak dôjde k dohode o vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie potvrdenie...“. Formalistickým výkladom, bez prihliadnutie na účel a kontext zákona, by sme mohli dôjsť k záveru, že BSM môže byť vyporiadané výlučne za trvania manželstva, keďže potvrdenie o vyporiadania si majú vydať manželia (nie rozvedení manželia).

Neodškriepiteľným účelom zákona bolo favorizovať dohodu manželov na vyporiadaní. Manželia sú motivovaní rozdeliť si dohodou celý svoj majetok, pričom nie sú viazaní zásadami uvedenými v § 150. Tiež môžu BSM svojou dohodu už počas manželstva modifikovať. Je na ich spolurozhodnutí, ako s BSM počas manželstva naložia. Pri použití teleologického výkladu preto nie je zrejmé, v čom by sa mala predbežná dohoda o vyporiadaní BSM s účinkom k zániku BSM odporovať účelu tohto zákona.

V čase uzavretia Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadani BSM nie je známy presný rozsah spoločného majetku

Vyhlásenie zmluvy za absolútne neplatnú z preventívnych dôvodov, resp. z obavy zo zmeny pomerov, považujem za čistý formalizmus. Občiansky zákonník v ustanovení § 50a ods. 3 pri zmluve o budúcej zmluve predpokladá situácie, kedy sa okolnosti medzi uzatvorením zmlúv zmenili. „Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.“.

Ak by teda došlo k zásadnej zmene v rozsahu BSM alebo k zmene okolností rozhodujúcich pre posúdenie podielov manželov podľa § 150 OZ, záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM by zanikol a dohoda o vyporiadaní by musela byť po zániku BSM vyjednaná odznova.

Čo do potreby poznania celého rozsahu BSM v čase dojednávania vyporiadania, v dôvodovej správe Občianskeho zákonníka sa uvádza, že podľa novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb. sa uplynutím zákonnej trojročnej lehoty uplatnil právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorá sa aj napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok nezahrnie do súdneho rozhodnutia alebo do dohody účastníkov. Už v tom čase právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM nie je neplatná. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 2008 bol § 149 navyše doplnený o piaty odsek, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní BSM objaví majetok, ktorý nebol v rámci vyporiadania zahrnutý, platí preň domnienka uvedené v odseku 4. A teda podľa aktuálneho právneho stavu ajneúplná dohoda o vyporiadaní jeplatná.

Obavy z možného obchádzania zákona alebo vynucovania súhlasu druhého manžela s rozvodom, uzavretím rodičovských dohôd a pod.

Ako pri predošlom bode, samotná obava z obchádzania zákona alebo vynucovania súhlasu druhého manžela by nemala byť automaticky dôvodom na neplatnosť zmluvy. Ak bude v individuálnom prípade zhodnotené obchádzanie zákona (napríklad uzavretie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM ešte pred uzavretím manželstva ako alternatíva predmanželskej zmluvy) alebo ak bude preukázaný nátlak na druhého manžela (právny úkon neurobený slobodne), nech je takáto zmluva vyhlásená za neplatnú. No až na základe individuálneho zhodnotenia, nie preventívne.

Rovnaké obavy sú pritom na mieste aj pri samotnom vyporiadavaní dohodou po zániku BSM, a tieto dohody nie sú vyhlasované preventívne za neplatné.

Zmluvná voľnosť

Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa § 2 od. 3 OZ „Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.“

Podľa § 3 ods. 1 OZ „Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.“

Za rozporný so zákonom možno považovať právny úkon, ktorý priamo odporuje kogentnému zákonnému ustanoveniu. Obchádzanie zákona má za cieľ vylúčiť zákonom určené záväzné pravidlo. Z týchto dôvodov bude právny úkon ex offo vyhlásený za absolútne neplatný.

Zákon vyslovene favorizuje vôľu bezpodielových spoluvlastníkov dohodnúť sa na vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z podstaty rodinného práva a práva upravujúceho BSM, účelom legislatívy nie je neodôvodnené obmedzovanie účastníkov v slobodnej úprave ich vzájomných práv a povinností. Nevynímajúc skutočnosť, že právo má slúžiť ľudom (nie ľudia právnikom).

Podľa môjho názoru je odmietanie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM alebo Dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou popretý základný princíp autonómie účastníkov. Žiadny zákonný predpis manželia svojim postupom neporušujú a svoje dohody robia v súlade s účelom zákona.

Uzavretím ani jednej z týchto dohôd nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností vo vzťahu k BSM pred momentom zániku BSM, teda nedochádza k vyporiadaniu BSM. Preto takýto právny úkon nemôže byť považovaný za rozporný s § 149 ods. 1 OZ.

V prípade, ak by dohoda o budúcom vyporiadaní bola napríklad nevýhodná v rozpore s dobrými mravmi, skutočne by obchádzala účel zákona alebo by bola podpísaná pod nátlakom, je možné domáhať sa z týchto dôvodov neplatnosti podľa § 37 až 39 OZ. Preventívne vyhlásenie neplatnosti z dôvodu obáv alebo z dôvodu obchádzania § 149 ods. 1 OZ, a teda obchádzania časovej nadväznosti zániku a vyporiadania, nie je na mieste.

K tomuto bodu si dovolím citovať prof. Vojčíka: „Rovnako je v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou podmienkou (§ 34 OZ) k okamihu zániku BSM ich rozvodom. To znamená, že až splnením odkladacej podmienky nastane situácia, ako keby dohodu uzavreli jej účastníci už ako rozvedení manželia. K vyporiadaniu dochádza teda, až po zániku BSM, a účinnosť zmluvy (a teda aj samo vyporiadanie) nastáva až po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, to znamená aj po zániku BSM. Niet dôvodu obmedzovať zmluvnú voľnosť manželov, aby pre prípad rozvodu mali svoje majetkové vzťahy vyporiadané. Naopak, je to cesta smerujúca k predchádzaniu súdnym sporom.“[3]

V neposlednom rade ani judikatúra nie je niečo fixné, nemenné a neomylné. „Protichodná judikatúra nie je javom výnimočným. Naopak, ide v justičnom systéme o jav bežný, ktorý je jeho prirodzenou súčasťou. Želaným stavom je síce jednotná a konštantná judikatúra, avšak za splnenia určitých podmienok je odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nielenže prípustný, ale priam žiadúci a nevyhnutný. Naplnenie princípu právnej istoty preto nemožno stotožňovať s právom na jednotnú judikatúru, ktorá sa pochopiteľne môže vyvíjať s cieľom flexibilne reagovať na spoločenský vývoj a doposiaľ „neobjavené argumenty.[4]

Komplex rodičovských dohôd

V rámci komplexnosti problematiky rozvodu, zákon o rodine motivuje, resp. priam vyžaduje od rodičov, aby si vzájomne dohodou upravili výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, aby sa dohodli na výživnom na maloleté deti, aby sa po rozvode dohodli na vyporiadaní BSM. Vnímajúc potreby rodičov, tí ak majú dosiahnuť dohodu v rámci rozvodu, zväčša obojstranne cítia potrebu dohodnúť sa na všetkých bodoch, vrátane rozdelenia majetku. Nielen z principiálneho hľadiska, ale aj z hľadiska praktického. Nevynímajúc, že výživné sa určuje podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Tie sa v čase pred a po vyporiadaní BSM môžu zásadne líšiť.

Pre rodičov je ťažké dosiahnuť dobrovoľnú dohodu o výške výživného, o zverení do osobnej starostlivosti, o úprave styku, ak v čase dojednávania týchto dohôd nevedia kde budú bývať, aké budú mať nové podmienky pre deti v domácnosti, aké budú mať majetkové možnosti a schopnosti na platenie výživného. V neposlednom rade je to potreba a vôľa dohodnúť sa o všetkých veciach naraz.

Doposiaľ som nezistil, v čom by malo tkvieť obchádzanie účelu zákona a nie je pre mňa uspokojením strohý odkaz na nešpecifikovanú judikatúru. Budem vďačný za každý odborný názor k tejto téme, odôvodňujúci jednu alebo druhú verziu, ktorý nebude iba formálnym odkazom na judikatúru, ale bude skutočným zdôvodnením platnosti alebo neplatnosti.

 

JUDr. Martin Biskupič
Mediačná kancelária so sídlom v Bratislave
www.martinbiskupic.sk
mediator@martinbiskupic.sk
+421 908 112 799

 



[1]Stanovisko pléna Najvyššieho súdu ČSR R 42/1972 zo dňa 3.2.1972

[2]napr. 11Co/71/2017 Rozsudok Krajského súdu Prešov

[3] prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc. v publikácii OZ z r. 2010

[4] Čentík, T.: http://www.ulpianus.sk/blog/diskrepancia-judikatury-najvyssieho-sudu-sr-a-ustavneho-sudu-sr/

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 104
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
Tiez sa priklanam k nazoru

Dobry den, ja sa tiez pripajam k Vasmu hodnoteniu, s tym, ze by som uvedenu situaciu (predrozvodova faza a potreba vyriesit BSM) doplnil o nasledujuce postrehy: ________________ 1. S argumentom, ze nie je znama masa BSM k casu zaniku manzelstva sa, podla mojho nazoru, da do urcitej miery vysporiadat tak, ze v zmluve o bud. zmluve (dalej len „ZoBZ“) sa explicitne uvedie, okrem ineho: ___ a) masa BSM existujuca v case uzavretia zmluvy, hodnotne veci (nehnutelnosti, byty, auta, vybavenie bytu/domu, draha elektronika,....) sa jednotlivo aj ocenia sumou, ___ b) prehlasenie manzelov, ze tieto nemaju zaujem do zaniku BSM odpredat, ___ c) definuje sa, co pripadne komu z masy podla pism. a) - hodnotnejsie veci presne rozdelenia, prip. aj so sumou vyplaty (tu zafixuju na cas trvania zmluvy), ___ d) definuje sa pravidlo o rozdeleni veci, ktore pribudnu do masy BSM v case medzi uzavretim zmluvy a zanikom BSM (napr. vsetky pripadnu jednemu z manzelov s exaktne stanovenou povinnostou vyplaty konkretnej hodnotu druhemu manzelovi, ___ e) definuje sa pravidlo, ze ak dojde k zaniku niektorej veci podla pism. a), napr. totalna skoda na mot. vozidle, manzel, ktory mal tuto vec nadobudnut, bude v 1/2 z hodnoty definovanej v pism. a) vyplateny druhym manzelom, ___ f) definuje sa doba, po ktoru zmluva plati (napr. do 1 mesiaca po skonceni konania rozvodoveho konania), pricom ak v case do stanoveneho terminu nedojde k zaniku BSM, zmluva automaticky zanika, ___ g) definuje sa, kedy zmluva zanikne automaticky. __________________ 2. Kedze podla vsetkeho neexistuje relevantna a ustalena judikatura na tuto temu, je potrebne pracovat aj s hypotezou, ze ZoBZ, prip. dohoda s odkladacou podmienkou by mohla byt neplatna. Klientov by som na nejednoznacnu pravnu upravu, teoriu a sudnu prax upozornil. Z uvedeneho dovodu by som do dokumentu dal prehlasenia v tomto smere a vo vztahu k pripadnemu konaniu o vyporiadanie BSM. ___________________ 3. O nieco praktickejsia sa mi zda ZoBZ (oproti dohode s odkladacou podmienkou), pretoze pri nej mozu nastat len dve situacie: ___ a/ po zaniku BSM strany dohodu o vyporiadani BSM (dalej len “DoV BSM“) podpisu, a to suladnu so ZoBZ, prip. aj odchylnu – vtedy je (pri spravnej formulaci) otazka platnosti v minulosti uzatvorenej ZoBZ uplne irelevantna, kedze podkladom vyporiadania je DoV BSM, ___ b/ jedna zo stran ju podpisat odmietne. ___ Relevantne je potom z nasho pohladu len riesenie situacie podla pism. b/ - v takomto pripade by som klientovi odporucal pravdepodobne (toto ale pisem bez hlbsej analyzy) podat nielen navrh na nahradenie prejavu vole, ale aj navrh na vyporiadanie BSM (a ziadal odrocit?). Dokonca si myslim, ze aj ak by som nesiel cestou nahradenia prejavu vole, a nedoslo k nejakym dramatickym zmenam (riesime obvykle pripady), sud by v konani o vyporiadanie (s poukazom na bod 2 hore) na dohodu minimalne prihliadal, ak by bolo tam definovane rozdelenie podoprete aj dalsimi argumentami (§ 150 OZ), cim by sa konanie mohlo minimalne skratit a strana, ktora dohodu odmietla podpisat by mala znacne stazenu poziciu pri dokazovani, cim sa strane, ktora si dohodu cti, dostava aspon urciteho zvyhodnenia. Dohoda s odkladacou podmienkou postrada riesenie podla a/, preto by som sa priklonil k ZoBZ. ___________ ZAVER: V praxi ide vacsinou o pripady, kedy obe strany chcu mat istotu v majetkovom vztahu, myslim, ze je minimum pripadov, ked jedna strana takuto dohodu v predrozvodovej faze podpise s vedomim, ze ju chce porusit, prip. sa dovolavat jej neplatnosti v buducnosti. Ale moze taka situacia nasta, prip. dramatickou zmenou okolnosti. Preto treba klientov upozornit na rizika. Ak ale mame rozvadzajucim sa rodicom poskytnut urcitu mieru istoty, ktora sa nasledne prejavi aj v „jednoduchsom“ rozvode (casto, ak je dohoda o BSM, bude aj dohoda o vyzivnom a UPP), co ma zase dopad na zaujmy pripadnych maloletych deti, tak odmietat podpis ZoBZ z dovodu rizika jej neplatnosti mi vychadza tiez ako kontraproduktivne a prilis formalisticke.

 
Ivan Bojna | 29.11.2019 13:18
 
Uplne suhlasim

Dobry den, dakujem za tento clanok a pripajam sa k Vasmu videniu problematiky. Osobne patrim ku skupine pravnikov, ktori taketo dohody aktivne odporucaju a vyuzivaju, ale taktiez vnimam isty, priam az militantny, odpor niektorych kolegov k takemuto vykladu prava, napriek tomu, ze k tomu podla mojho nazoru nemaju ziaden relevantny dovod. Zmluvna volnost by totiz nepochybne mala mat prednost pred akymkolvek jej nezakonnym obmedzovanim, pricom by sa zakonnost obmedzovania tejto volnosti mala posudzovat velmi zdrzanlivo (zasady "v pochybnostiach v prospech zmluvy", resp. starorimske "potius valeat actus quam pereat", ci "in favorem negotii"). Takyto pristup je tiez plne v sulade s aktualnymi trendmi v oblasti ustavneho prava, ktore hlasa odklon od formalizmu a sustreduje sa viac na materialnu podstatu prava (porovnajte napr. nalez ceskeho Ustavneho sudu III. US 3900/12 #2, dostupny tu: https://iudictum.cz/96440/iii-us-3900-12-2, alebo napr. nalez slovenskeho Ustavneho sudu I. US 242/07, bod 20. odovodnenia). V Ceskej republike je tento princip stanoveny aj vyslovne v ich ustanoveni § 574 "noveho" Obcianskeho zakonnika. (Blizsie vysvetlenie je mozne najst napr. tu: https://www.pravniprostor.cz/clanky/rekodifikace/komentar-k-noz-neplatnost-pravnich-jednani, kde sa tiez hovori o tom, preco v inych pravnych poriadkoch tento princip nie je v predpisoch vyslovne uvedeny.) Pokial by aj existovala judikatura, ktora by zmluvu o buducej dohode o vysporiadani BSM, resp. jej alternativu s odkladacou podmienkou, povazovala za neplatnu, je takato judikatura podla mojho nazoru chybna a v rozpore s ustalenym vykladom podmienok platnosti zmluv, ako ju dlhodobo chapu ustavne sudy tak v SR, ako aj v CR.

 
Juraj Kascak | 20.11.2019 09:41

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platné postúpenie pohľadávky banky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú ...

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Zaujímavé odkazy

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Slováci žiadajú o osobný bankrot často, hovoria štatistiky ministerstva spravodlivostihttps://www.webnoviny.sk/slovaci-ziadaju-o-osobny-bankrot-casto-hovoria-statistiky-ministerstva-spravodlivosti/

Slováci žiadajú o osobný bankrot pomerne často.

ZVJS ešte nemá zhotoviteľa novej väznice v Rimavskej Sobotehttps://www.teraz.sk/slovensko/zvjs-este-nema-zhotovitela-novej-vaznice/435806-clanok.html

Nové zariadenie by malo byť schopné zastrešovať 832 väzňov s personálnym obsadením 298 ...

Kdo vystřídá ombudsmanku Šabatovou? Zeman navrhl exministryni Válkovouhttps://www.denik.cz/z_domova/ombudsmanka-zeman-valkova-sabatova-20191213.html

Současné ombudsmance Anně Šabatové končí šestileté funkční období v únoru

Technické preukazy aj EČV občanom doručia domov či do prácehttps://www.teraz.sk/ekonomika/evidencne-cisla-aj-technicke-preuka/435632-clanok.html

Pri kúpe či odhlásení auta už občania nemusia chodiť na dopravný inšpektorát.

Od roku 2020 vstúpia do platnosti viaceré zmeny v sociálnej oblastihttps://www.teraz.sk/ekonomika/od-roku-2020-vstupia-do-platnosti-viace/435642-clanok.html

Od 1. januára budúceho roka sa upravujú podmienky poskytovania príspevku na podporu udržania ...

Rezort spravodlivosti zvažuje ďalšie pozastavenia funkcie sudcovhttps://www.teraz.sk/slovensko/rezort-spravodlivosti-zvazuje-dalsie/435513-clanok.html

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR zvažuje ďalšie dôvody podania návrhov na dočasné ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 6/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 6/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Verejné obstarávanie – právo a prax 5/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 5/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 6/2019

Právny obzor 6/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Súkromné právo 5/2019

Súkromné právo 5/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 6/2019

Zo súdnej praxe 6/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Zo súdnej praxe 5/2019

Zo súdnej praxe 5/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: