Jaromír Čižnár napadol na ústavnom súde zákon o advokácii

Dňa 16. marca 2015 doručil Generálny prokurátor Slovenskej republiky na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade časti ustanovenia Zákona o advokácii s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Napadnuté ustanovenie

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o advokácii:

(1) Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto

• a) je plne spôsobilý na právne úkony,
• b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike 4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo,
• c) získal najmenej päťročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a; priebeh praxe sa preukazuje výkazom praxe,
• d) absolvoval vzdelávanie v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory,
• e) zložil advokátsku skúšku,
• f) je bezúhonný a spoľahlivý,
• g) nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov [ § 56 ods. 2 písm. e)],
• h) nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenie notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov, 5)
• i) nie je v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora,
• j) splnil povinnosti podľa § 12 ods. 3, § 27 a § 28 ods.1,
• k) zložil sľub podľa odseku 6.

Generálny prokurátor sa domnieva, že slovné spojenie v ustanovení § 3 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou, a to „ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo“ nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Conditio sine qua non aj pre koncipientov zapísaných pred účinnosťou novely

Uvedené znenie bolo zakotvené zákonom č. 335/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2015. Získanie vysokoškoského vzdelania v obidvoch stupňoch v študijnom odbore právo je tak conditio sine qua non pre zápis osoby do zoznamu advokátov, pričom splnenie tejto podmienky sa vzťahuje aj na osoby, ktoré boli zapísané v zozname advokátskych koncipientov s úmyslom stať sa advokátom pred prijatím tejto zmeny.

Zákon o advokácii v znení účinnom do 1. januára 2015 na zápis do zoznamu advokátov a na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov nediferencoval vysokoškolské vzdelanie podľa stupňov a bolo potrebné získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo.

Spravte si skúšku, ale advokátmi nebudete

Právna úprava účinná do 1. januára 2015 umožňovala, aby do zoznamu advokátskych koncipientov a advokátov boli zapísané osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Medzi týmito osobami sú aj osoby, ktoré síce získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, avšak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získali v inom príbuznom študijnom odbore. Takýmto osobám tak právna úprava prijatá zákonom č. 335/2012 Z. z. síce umožňuje dokončiť prax advokátskeho koncipienta podľa predchádzajúcej právnej úpravy a umožňuje im vykonať advokátsku skúšku, avšak v napadnutom ustanovení bráni, aby tieto osoby boli, aj v prípade úspešného zloženia advokátskej skúšky zapísané do zoznamu advokátov, nakoľko už nespĺňajú zákonom požadovanú podmienku vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo v obidvoch stupňoch.

Generálny prokurátor takúto právnu úpravu považuje za rozpornú s princípom právnej istoty ako imanentnej súčasti materiálneho právneho štátu, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní, porušuje princíp zákazu retroaktivity právnych noriem a neprípustným spôsobom zasahuje do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, ako aj práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň.

„Zákonodarca by mal za každých okolností v procese prijímania zákonov, a zvlášť pri prijímaní ich novelizácií, zohľadňovať doterajší právny stav a všetky jeho zmeny vykonávať uvážene a len v takej miere, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie vytýčeného cieľa regulácie spoločenských vzťahov v kontexte s legitímnym verejným záujmom. Ak prostredníctvom novelizácie zákona dôjde k jeho zásadnej - koncepčnej zmene, tak posudzovanie jej ústavnej akceptovateľnosti z hľadiska materiálneho chápania právneho štátu nevyhnutne musí zahŕňať aj atribút rešpektovania legitímnych očakávaní. Namietaná právna úprava odníma osobám, ktoré sa stali advokátskymi koncipientmi pred jej prijatím, legálne nadobudnuté právo a legitímne očakávanie v súlade s dovtedy platným právnym stavom, že po splnení dovtedy platných a účinných podmienok sa stanú advokátmi. Zastávam názor, že ide o zásah do týchto práv vo forme pravej retroaktivity, ktorá je v právnom štáte, aj s odkazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, neprijateľná.“ uvádza v návrhu generálny prokurátor.

Prváci v bakalárskom štúdiu práva ako koncipienti s advokátskou skúškou

Ako uviedol generálny prokurátor, splnenie podmienky na zápis do zoznamu advokátov prijatej namietanou právnou úpravou prakticky znamená, že osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a často aj úspešne zloženú rigoróznu skúšku, sa musí prihlásiť na štúdium v prvom stupni v študijnom odbore právo, úspešne absolvovať prijímacie konanie, následne nastúpiť do prvého ročníka bakalárskeho štúdia, štúdium v troch ročníkoch úspešne absolvovať, napísať a obhájiť bakalársku prácu a zložiť štátnu skúšku bakalárskeho štúdia. Právna úprava prijatá zákonom č. 335/2012 Z. z. ale umožní týmto osobám, po absolvovaní praxe advokátskeho koncipienta, vykonanie advokátskej skúšky, teda v praxi nastane absurdná situácia, kedy študentom prvého ročníka bakalárskeho štúdia v študijnom odbore právo bude osoba, ktorá má nielenže už ukončené vzdelanie v druhom stupni v tomto študijnom odbore a ktorej bol priznaný akademický titul Mgr., ale ako advokátsky koncipient zastupuje klientov v zákonom stanovenom rozsahu napríklad v trestnom konaní (§ 36 ods. 2 Trestného poriadku), pričom už má zloženú advokátsku skúšku.

Rozdielny odbor prvého stupňa štúdia mali vyriešiť dekani právnických fakúlt

Splnenie vyššie uvedenej podmienky je nielenže nerealizovateľné, ale aj nezmyselné, dodal generálny prokurátor. Na to, aby osoby, ktoré získali vzdelanie v prvom stupni v inom študijnom odbore než právo, mohli nastúpiť na druhý stupeň (magisterského) štúdia v študijnom odbore právo, museli splniť určité podmienky. Tieto sú upravené aktmi dekana konkrétnej právnickej fakulty v súlade so štatútom tej ktorej vysokej školy. Spravidla ide o úspešné absolvovanie prijímacieho konania, ale aj vykonanie doplňujúcich alebo rozdielových skúšok na to, aby im vzdelanie získané v prvom stupni mohlo byť uznané ako vzdelanie dostatočné.

Absentuje prechodné ustanovenie

Zákonodarca mal podľa Jaromíra Čižnára možnosť zvoliť iný spôsob naplnenia cieľa sledovaného právnou úpravou tak, že by prijal zodpovedajúce prechodné ustanovenia, ktoré by vylučovali jej spätnú pôsobnosť na osoby, ktoré tým stratili možnosť stať sa advokátmi, resp. túto možnosť dostanú opäť až po splnení absurdných a ťažko realizovateľných podmienok. Takýto zásah do súkromného života nie je možné v žiadnom prípade považovať za proporcionálny.

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk