Piatok, 19. apríl 2024 | meniny má Jela , zajtra Marcel
Predplatné
Piatok, 19. apríl 2024 | meniny má Jela , zajtra Marcel
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ivan Novoroľník: Obligatórne uplatňovanie príspevku na výživu pre rozvedeného manžela

najpravo.sk • 6.8. 2012, 09:30

Dotknuté ustanovenia právnych predpisov

Zákon o rodine

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa odseku 3 príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej „ZoPHN") ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, náhradné výživné podľa osobitného predpisu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, okrem prídavku na dieťa.

Ako to funguje v praxi?

V prípade ak je žiadateľ o dávky v hmotnej núdzi rozvedený kratšie ako 5 rokov (a neuzavrel nové manželstvo), je zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s poukázaním na § 9 ZoPHN vyzvaný, aby si najprv na súde uplatnil nárok príspevok na výživu pre rozvedeného manžela (ďalej „manželské výživné"), čo je považované za nevyhnutné pre prípadné ďalšie rozhodovanie o dávke v hmotnej núdzi. Táto prax je uplatňovaná plošne (minimálne 3 okresy v rámci 3 rôznych krajov). Takýto postup je uplatňovaný automaticky, prípadne signalizovaný nedostatok majetku na strane odporcu (navrhujúcemu často známy) nemá vplyv na obligatórnosť podania takéhoto návrhu.

Problematické body

a) aplikačné :

  • Súdy sú zaťažované zjavne beznádejnými konaniami o určenie manželského výživného. Pravidelným rozhodnutím v týchto konaniach je zamietnutie návrhu pre nedostatok majetku/príjmov na strane odporcu, pričom toto je spravidla zrejmé už v momente podania návrhu.
  • Tieto konania iba zbytočne zvyšujú zaťaženosť súdov a s ohľadom na predpokladaný vývoj ekonomiky a zamestnanosti je dôvodný predpoklad že ich celkový počet bude narastať. Tu je potrebné zdôrazniť že do tohto režimu spadá každý kto by mal inak nárok na pomoc v hmotnej núdzi, ak sa v priebehu posledných 5 rokov rozviedol a neuzavrel nové manželstvo.
  • Tieto konania sú aj napriek zjavnej malichernosti neprimerane náročné na logistickú stránku prípravy a priebehu pojednávania (najmä problém s doručovaním súdnych zásielok a všeobecne s predvolávaním na pojednávania), pretože účastníci sú spravidla osoby z nižších sociálnych vrstiev, nadpriemerne často ide o bezdomovcov, alkoholikov a pod.
  • Justícia má v súvislosti s týmito konaniami zbytočné náklady ktoré nie sú ani symbolicky kryté súdnym poplatkom (navrhovateľ je od súdneho poplatku oslobodený zo zákona a odporca je spravidla od súdneho poplatku oslobodený súdom)
  • S ohľadom na schopnosť účastníkov relevantným spôsobom komunikovať so súdom je bežnou praxou spisovanie návrhov na začatie konania súdnym personálom (spravidla VSÚ).

b) právne :

  • Je nelogické, že podľa § 4 ods. 1 ZoPHN sa za spoločne posudzované osoby považujú „manžel a manželka", pričom z kontextu vyplýva že tu sa berie do úvahy iba aktuálne existujúce manželstvo, a zároveň podľa § 9 sa de facto spoločne posudzujú aj rozvedení manželia
  • Manželské výživné je v kontexte § 9 ods. 1 ZoPHN považovaný za nárok, je však veľmi otázne, či je v zmysle platného znenia § 72 ods. 1 manželské výživné vôbec možné považovať za nárok (podľa môjho názoru nejde o nárok ale o právo, čo je diametrálne odlišná kvalita právneho postavenia).

c) iné :

  • Je len veľmi ťažko morálne obhájiteľný samotný inštitút manželského výživného v takom rozsahu, ako je ustanovený § 72 ZoR (z logiky veci možno predpokladať, že navrhovateľ je ten z manželov, ktorý zapríčinil rozvrat manželstva napr. alkoholizmom, násilím voči druhému manželovi a pod.)
  • Je len veľmi ťažko morálne obhájiteľný princíp, kde bývalý manžel je napr. po 4 rokoch od rozvodu žiadaný aby prispieval na výživu druhého manžela s ktorým ho už fakticky nič nespája.
  • Je veľmi diskutabilná otázka úspor, ktoré takýto postup prináša s ohľadom na pravidelné rozhodnutie o zamietnutí návrhu. Celkom oprávneným sa javí názor, že tento postup je účelovo motivovaný snahou odkladať moment vzniku nároku na dávky v hmotnej núdzi, pričom občan je v takto štátom predlžovanom medziobdobí ponechávaný bez prostriedkov na prežitie.
  • Stav je oprávnene vnímaný ako kontraproduktívne šikanovanie občanov zo strany štátu, nakoľko údaje o majetkovej situácii odporcu (najmä ak je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako platiteľ odvodov/poberateľ dávky, na ÚPSVaR ako žiadateľ o sprostredkovanie zamestnania, resp. na Daňovom úrade ako platca dane z príjmu) je možné zistiť aj inak ako núteným začatím súdneho konania. Ide tu o flagrantné presunutie komunikácie a výmeny informácií z existujúcich databáz medzi jednotlivými štátnymi inštitúciami na občana resp. na súd. Toto sa prejavuje aj v úplne absurdných situáciách, ak obidvaja bývalí manželia v rovnakom čase požiadajú o dávky v hmotnej núdzi a na súde sa stretnú ich vzájomné žaloby ktoré na seba museli podať.
  • Je tu potrebné osobitne zdôrazniť, že rozhodnutie o prípadnej povinnosti platiť manželské výživné súd vydáva najmä na základe informácií z hore uvádzaných databáz.
  • Súd je tu presunutý do pozície inštitúcie ktorá de facto iba vydáva potvrdenia pre iný štátny orgán, pričom toto rozhodnutie vydáva na základe údajov, ktorými iné štátne orgány disponujú vo svojich databázach!

Navrhované riešenie

a) všeobecne

  1. Odstrániť viazanosť poskytnutia dávky v hmotnej núdzi na uplatnenie si nároku na manželské výživné formou novely znenia § 9 zákona č. 599/2003 Z.z.
  2. Umožniť urýchlené skončenie už existujúcich konaní prostredníctvom nového prechodného ustanovenia v rámci O.s.p.

Pozn. : Druhý krok je treba považovať za fakultatívny, zmena bude efektívna aj bez neho.

b) technická realizácia

  1. § 9 zákona č. 599/2003 Z.z. zmeniť tak, že sa doplní o odsek 3, ktorý bude znieť :
    (3) Uplatnenie si výživného podľa osobitného predpisu15b) je možné nahradiť podaním čestného prehlásenia, v ktorom žiadateľ uvedie, že majetkové a iné pomery bývalého manžela sú mu známe a neumožňujú aby bývalý manžel prispieval na jeho výživu, prípadne že sú tu iné závažné okolnosti ktoré bránia tomu, aby bývalý manžel prispieval na jeho výživu.
    Odkaz 15b) : § 72 zákona č. 36/2005 Z.z.
  2. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok sa doplní o prechodné ustanovenie:
    § 372u
    V konaniach o priznanie príspevku na výživu pre rozvedeného manžela, ktoré boli začaté do (účinnosť predpisu) súd vyzve navrhovateľa aby v primeranej lehote súdu oznámil, či trvá na podanom návrhu, inak súd konanie zastaví. Výzva musí obsahovať výslovné poučenie o tom, uplatnenie tohto nároku podľa osobitného predpisu 42) môže byť účinne nahradené podaním čestného prehlásenia.
    2) Ak navrhovateľ v stanovenej lehote súdu neoznámi že trvá na podanom návrhu, súd konanie zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
    Odkaz 42) : § 9 ods. 3 zákona 599/2003 Z.z.

c) účinnosť

Účinnosť novely môže byť určená na ktorýkoľvek dátum, ideálne okamžite od zverejnenia v Zbierke zákonov. Nie sú potrebné žiadne prechodné lehoty (odklady účinnosti) na prípravu, aplikačná prax na úradoch práce môže byť zmenená v horizonte hodín, následné ukončenie už začatých konaní na súdoch by potom bola otázka približne 1 – 2 mesiacov.

Predpokladá sa úspora nákladov

  • Na strane justície priama úspora (odpadnú konania nekryté súdnym poplatkom), odstránenie konaní s vysokým potenciálom reštančnosti a súčasne zníženie celkového nápadu vecí. Tu je potrebné znovu zdôrazniť, že ide o veľmi frekventovaný druh konania, len na OS Lučenec ide rádovo o 250 – 300 konaní ročne, čo predstavuje približne 1 – 2 plne vyťažené civilné senáty!
  • Na strane fondov sociálneho zabezpečenia minimálny až žiadny nárast vyplácaných dávok. V prípadoch pochybností je možné otázku prípadnej schopnosti bývalého manžela prelustrovať v existujúcich databázach formou výmeny informácií na základe priamej žiadosti, bez nadbytočného zapájania občana a justície.
  • Z pohľadu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi dôjde k odstráneniu javu pokladaného za zbytočné šikanovanie a zrýchleniu prístupu k pomoci v hmotnej núdzi (odpadne súdne konanie ako medzistupeň). Zároveň dôjde k úspore, nakoľko aj s uplatnením manželského výživného vznikajú navrhovateľovi náklady (poštovné, cestovné atď.) ktoré tu odpadnú.

Mgr. Ivan Novoroľník
vyšší súdny úradník
Okresný súd Lučenec 

"Rozmýšľam a... Mám riešenie!" Portál najprávo.sk dáva priestor celej slovenskej verejnosti, či už odbornej verejnosti, teda sudcom, advokátom, vyšším súdnym úradníkom, mediátorom, exekútorom či notárom, ale aj ostatnej verejnosti, občanom, zamestnancom a zamestnávateľom, poukázať na problematické miesta v slovenskej legislatíve, ktoré by mohli zvýšiť vymožiteľnosť práva a zlepšiť funkčnosť súdov.   Vaše nápady budeme postupne zverejňovať v našom novom seriáli "Rozmýšľam a... mám riešenie!" a následne budú postúpené ministrovi spravodlivosti. Zapojiť sa môžete veľmi jednoducho - kliknite sem.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2202

Nový príspevok

Treba podporiť rozumné riešenia

pripájam sa.. kiež by bolo možné odstrániť úplne zbytočné konania zo súdov.. bolo by vhodné zamedziť rôznym formálnym žalobám, ktoré iba zdržujú a odčerpávajú financie a čas, s ktorými by bolo potrebné narábať rozumne a neplitvať!

kaTka | 07.08.2012 08:56
skvelý článok

geniálny článok, akoby mi hovoril z duše....

kaby | 05.08.2012 21:46
PoUtStŠtPiSoNe
: