GP SR: Úprava preddavkov na trovy konania umožňuje zbaviť sa nepohodlných žalôb

Na Ústavný súd Slovenskej republiky bol doručený návrh Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 141a v spojení s § 372u Občianskeho súdneho poriadku (OSP) s Ústavou Slovenskej republiky. 

Napadnuté ustanovenie

Novelou Občianskeho súdneho poriadku č. 388/2011 Z. z. bolo zavedené nové ustanovenie § 141a (ktoré bolo nedávno novelizované aj zákonom č. 335/2014 Z. z.), pričom k tomuto ustanoveniu prislúchalo prechodné ustanovenie v § 372u nazvané „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012“, podľa ktorého na konania začaté do 31. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné od 1. januára 2012.

Ustanovením § 141a OSP sa zakotvila povinnosť navrhovateľa v konaní o zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima zložiť preddavok na trovy konania, a to na návrh odporcu. Žalobca bude musieť túto povinnosť splniť v lehote najneskôr 60 dní, vo výške 5% z uplatňovanej peňažnej sumy, pod hrozbou zastavenia konania. Tú istú sumu bude povinný zložiť aj žalovaný, avšak s výnimkou subjektov, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, ale aj Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

Na základe prechodného ustanovenia v § 372u sa táto povinnosť vzťahuje aj na konania, ktoré boli začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 388/2011 Z. z., t. j. spätne.

V demokratickom štáte platí, že právny predpis pôsobí do budúcnosti a nie do minulosti

Podľa generálneho prokurátora pokiaľ ide o ustanovenie § 141a v spojení s § 372u OSP, ich aplikáciou dochádza priamo do zásahu práv účastníkov konania na strane žalobcu v konaniach, ktoré boli začaté podľa dovtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Ich spoločná aplikácia podľa generálneho prokurátora porušuje princíp právnej istoty ako imanentnej súčasti materiálneho právneho štátu, ako aj princíp zákazu retroaktivity právnych noriem.

Prechodné ustanovenie umožnilo aplikáciu § 141a OSP aj v už začatých a prebiehajúcich konaniach, pričom súd je povinný na návrh žalovaného uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, hoci v čase podania návrhu takáto povinnosť neexistovala. Žalobca, ktorý podal žalobu o zaplatenie peňažnej sumy pred 1. januárom 2012 v čase podania žaloby nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že na základe neskoršej zmeny zákona mu bude uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania.

Znenie § 141a OSP nedáva konajúcemu súdu priestor na úvahu, či návrh žalovaného na uloženie preddavku na trovy konania žalobcovi schváli alebo zamietne.

Ako sa zbaviť „nepohodlnej“ žaloby

„Môže nastať situácia, že žalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa v uplatňovaní svojho práva na zaplatenie peňažnej sumy plne úspešný, avšak žalovaný až v odvolacom konaní, ktoré začalo prebiehať po 1. januári 2012 navrhne, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podľa § 141a OSP a súd takúto povinnosť uložiť musí. Nie je vylúčené, že práve majetnejší žalovaní (rôzne korporácie, poisťovne, banky a pod.), ale napr. aj štát či obec, ktorí povinnosť zloženia preddavku nemajú, budú § 141a využívať na to, aby sa zbavili „nepohodlných“ žalôb, nakoľko sú si vedomí, že bežný žalobca nebude mať dostatok prostriedkov na zloženie preddavku na trovy konania a konanie tak bude musieť byť zastavené. So zastavením konania z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy konania žalobcom následne súvisí povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému dovtedy vzniknuté trovy konania, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu, ktorý zavinil práve žalobca neuhradením uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania (§ 146 ods. 2 OSP).“ dodáva generálny prokurátor.

Podľa Jaromíra Čižnára je samozrejmým ústavným právom zákonodarcu prijať na základe skutočností vyplývajúcich z aplikačnej praxe zmenu podmienok vzťahujúcich sa na súdne konanie. Vždy však musí prihliadať na to, či zmena alebo sprísnenie podmienok znamená zásah do existujúcich právnych vzťahov, akým spôsobom a v akom rozsahu. Ústavný súd už vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu“ (PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 28/00)

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk