Generálna prokuratúra SR kritizuje legislatívny zámer nového OSP

Minulý týždeň skončilo pripomienkové konanie k legislatívnemu zámeru nového Občianskeho súdneho poriadku. Voči tomuto zámeru bolo podaných takmer 200 pripomienok, z toho viaceré majú charakter zásadných pripomienok. Generálna prokuratúra, ktorá voči návrhu vzniesla viaceré zásadné pripomienky okrem iného tvrdí, že navrhované zmeny budú kontraproduktívne k deklarovanému cieľu rekodifikácie, keďže sa zavádzajú procesné inštitúty, ktoré budú súdne konania namiesto skracovania predlžovať. Prokuratúra tiež návrhu vytýka, že v návrhu absolútne chýbajú úvahy o potrebe zmien v exekučnom konaní, hoci tieto majú primárny dopad na rýchlosť vymoženia práva a mali by byť súčasťou rekodifikácie. Úplne absentujú aj otázky vplyvu rekodifikácie na otázky obchodného registra a podobne.

Príprava zámeru musí trvať omnoho dlhšie

Legislatívny zámer schválený vládou Slovenskej republiky je pre predkladateľa záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona, preto má byť vypracovaný tak, aby uzavrel všetky zásadné vecné otázky a aby bolo možné pristúpiť k technickému premietnutiu už dohodnutého obsahu do paragrafového znenia. Túto požiadavku však predložený návrh podľa generálnej prokuratúry nespĺňa. Obsah novej právnej úpravy svojím rozsahom je marginálny v porovnaní s časťou, ktorá upravuje vývoj právnej úpravy sporového a mimosporového konania, ich komparáciu s právnou úpravou v krajinách Európskej únie a ciele, metodologické a koncepčné riešenia novej právnej úpravy. Podľa názoru prokuratúry by mal byť takýto zásadný kódex predmetom širokej a dlhšie trvajúcej odbornej diskusie, pričom vôbec neobstojí argumentácia uvedená v predkladacej správe, že „návrh legislatívneho zámeru bol aj predmetom odbornej diskusie, jeho znenie obdržali predstavitelia všetkých právnických profesií SR, pričom zástupcovia právnických profesií sa aj zúčastňovali na príprave a tvorbe predkladaného materiálu. Ideový základ návrhu legislatívneho zámeru bol predsedom, ako aj jednotlivými členmi rekodifikačnej komisie prednesený a následne publikovaný na viacerých konferenciách, prednáškach a stretnutiach. Bol prijatý pozitívne, rekodifikačná komisia nezaznamenala žiadnu zásadnú námietku voči novému koncepčnému riešeniu, hodnotovej orientácii pripravovaného kódexu alebo obsahovej stránke legislatívneho zámeru", nakoľko za niekoľko málo mesiacov (vytvorenie komisie júl 2012, predloženie na pripomienkovanie marec 2013), nemohla široká odborná verejnosť dostatočne jasne prejaviť svoje pripomienky, naviac, ak prvé prepracované znenie celého zámeru bolo až v mesiaci február 2013. Do tohto obdobia sa mohla odborná verejnosť oboznámiť iba s čiastkovými myšlienkami zámeru.

Absencia inštitútov, ktoré môžu zrýchleniu vymoženia práva napomôcť

Legislatívny zámer si kladie za cieľ zrýchlenie súdneho konania. Podľa prokuratúry sa však zmenami docieli presný opak.

„V skutočnosti sa zavádzajú procesné inštitúty, ktoré budú mať presne opačný efekt a súdne konanie predĺžia. Napríklad k predĺženiu konania smeruje zavedenie samostatných kódexov pre sporové a nesporové konanie, čo zneprehľadní novú právnu úpravu civilného súdneho procesu, tiež možnosť podania dovolania aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, obligatórne samostatné rozhodovania o trovách konania, absolútny zákaz protinávrhu a podobné inštitúty. Naopak, v legislatívnom zámere chýba jasné vymedzenie takých inštitútov, ktoré môžu zrýchleniu vymoženia práva napomôcť. Napríklad, za úvahu stojí zavedenie obligatórnej predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa (s možnosťou odkladu vykonateľnosti odvolacím súdom)." tvrdí Generálna prokuratúra SR.

Potrebujeme vôbec samostatný mimosporový poriadok?

Generálna prokuratúra tiež nesúhlasí s rozčlenením sporového a nesporového konania na dva samostatné kódexy.

„Legislatívny zámer predstavil veľmi málo konkrétnych odlišností inštitútov nesporového konania na to, aby bol samostatný nesporový kódex potrebný. Legislatívny zámer v podstate spomína iba zásadu oficiality, zásadu vyšetrovaciu, výnimku zo zásady ne ultra petitum, výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a možnosť ex lege vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v určitých veciach. Všetky spomenuté zásady sa dajú bez problémov vyjadriť v jednom kódexe. Legislatívny zámer upravuje otázky týkajúce sa nového Civilného mimosporového poriadku veľmi stručne (de facto nemá čo povedať, neuvádza toľko odlišných znakov, aby bola potreba samostatného kódexu dôvodná), pričom sústavne uvádza, že procesné inštitúty budú riešené na základe zásady subsidiarity odkazom na všeobecnú úpravu v Civilnom sporovom poriadku. Na základe uvedeného trváme na vypracovaní Civilného súdneho poriadku spoločného pre sporové i nesporové konanie." uvádza prokuratúra.

Náhradné doručenie platobného rokazu

Rekodifikačná komisia v návrhu legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného uvádza, že treba zvážiť, či možno zaviesť náhradné doručenie platobného rozkazu, nakoľko vylúčenie náhradného doručenia spôsobuje v praxi prieťahy v konaní z dôvodu obštrukcií, ktoré spôsobuje odporca pri jeho doručovaní.

Generálna prokuratúra v rámci pripomienok k tomuto zámeru vyjadrila zásadný nesúhlas so zavedením náhradného doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz môže vydať súd za podmienok ustanovených v zákone aj bez vypočutia odporcu. "Nesúhlasíme s názorom, že vylúčenie náhradného doručenia platobného rozkazu spôsobuje prieťahy v konaní. Nejde predsa o riadne súdne konanie, ale o skrátené konanie - odporca sa môže účinne brániť len vtedy, ak sa o vydaní platobného rozkazu dozvie. Platobný rozkaz je exekučným titulom. Preto vylúčenie náhradného doručenia platobného rozkazu, ale aj rozkazu na plnenie či ďalších rozkazov, ktoré budú vydávané v skrátenom súdnom konaní, má svoju podstatu a zmysel. A nielen to. Zaručuje prístup k spravodlivosti garantovaný čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd."

Rozšírenie právomocí prokuratúry

Nad rámec platnej právnej úpravy Generálna prokuratúra navrhla dôsledne riešiť problematiku protiprávnej činnosti osôb, ktoré páchajú trestnú činnosť, avšak pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné. Navrhujú upraviť osobitný druh konania, v ktorom by súd na návrh prokurátora rozhodoval o uložení niektorého z výchovných opatrení ustanovených v § 37 zákona o rodine osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná, ak spácha čin, ktorý by inak bol trestným činom alebo o zverení takejto osoby do náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 až 55 zákona o rodine. Okrem toho považuje prokuratúra za vhodné, aby prokurátor bol aktívne vecne legitimovaný aj na podanie návrhu na pozbavenie rodiča výkonu rodičovských práv, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva. Prípadne, aby prokurátor bol aktívne vecne legitimovaný aj na podanie návrhu na obmedzenie výkonu rodičovských práv, ak pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry, zistí, že je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa.

„Veríme, že takáto právna úprava by bola spôsobilá nielen eliminovať protiprávnu činnosť osôb, ktoré pre nedostatok veku nenesú zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, ale že by prispela aj k zvýšenej ochrane maloletých, ktorých výchovu rodičia dlhodobo zanedbávajú." uviedla k návrhu tejto zmeny prokuratúra.

Rozdelenie decíznej právomoci medzi vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa a sudcu

Obnovenie inštitútu justičného čakateľa je samostatným bodom programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Podľa legislatívneho návrhu by justičný čakateľ po vykonaní predpísanej praxe a zložení odbornej justičnej skúšky mohol rozhodovať niektoré kauzálne stanovené veci. Tieto by v zmysle diferenciácie mali byť skôr charakteru bagateľných vecí a rozhodovali by sa v simplifikovanom procesnom režime. Aktuálne sa niektoré druhy rozhodnutí, väčšinou ide o jednoduchšie rozhodnutia, prenechávajú na vybavenie vyšším súdnym úradníkom.

Justičný čakateľ by mohol dostať viac kompetencií, ako má momentálne vyšší súdny úradník, samostatne by vydával niektoré rozhodnutia a bol by za ne aj zodpovedný. Zámerom rekodifikácie je teda zmena justičného systému v zmysle znovuobnovenia inštitútu justičného čakateľa pri ponechaní vyšších súdnych úradníkov. Zmena v postavení vyššieho súdneho úradníka by spočívala v pridelení mu úloh „úradníka", avšak bolo by zároveň potrebné a aj vhodné týchto odborníkov dotovať určitou decíznou právomocou v niektorých oblastiach, ktoré by zákon presne vymedzil na základe doterajších skúseností z rozhodovacej právomoci súdov. Postavenie vyššieho súdneho úradníka by sa malo spájať s rozhodovaním v otázkach procesného charakteru. Na druhej strane by justičný čakateľ bol považovaný nie za úradníka, ale za akéhosi ,,nižšieho" sudcu, ktorý by sa po vykonaní predpísanej praxe a zložení odborne náročnej justičnej skúšky stal osobou schopnou rozhodovať aj náročnejšie spory. Rozdelením decíznej právomoci medzi vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa a sudcu by sa mohlo docieliť zefektívnenie súdnictva a zrýchlenie konaní a konečne umožní stabilizovať súdny systém po personálnej stránke.

Voči tomuto zámeru Generálna prokuratúra vzniesla zásadnú pripomienku. Uviedla, že Minister spravodlivosti Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. februára 2013 zriadil „Komisiu na prípravu novelizácie súčasných právnych predpisov súvisiacich so zabezpečením a realizáciou vzdelávania sudcov a prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry a súdnych úradníkov" zloženú zo zástupcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Justičnej akadémie. Východiská zástupcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky prezentované v tejto komisii nekorelujú so znením tohto legislatívneho zámeru v časti, ktorá sa týka postavenia a právomoci justičných čakateľov a vyšších súdnych úradníkov. Generálna prokuratúra SR očakáva, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia stability súdnictva i právneho poriadku Slovenskej republiky bude pristupovať koncepčne k rozdeleniu decíznej právomoci medzi vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov a sudcov.

Kompletné vyhodnotenie pripomienkového konania si pozrite TU.

Zdroj: Portál právnych predpisov
Ilustračné foto: sxc.hu