Exekútor nemôže postihnúť majetok povinného v zahraničí

Pravdepodobne každý súdny exekútor sa už pri výkone svojej exekučnej činnosti stretol s požiadavkou oprávneného, aby postihol exekúciou majetok vo vlastníctve povinného -štátneho občana SR, nachádzajúceho sa v zahraničí. S takouto iniciatívou sa zvykne oprávnený na exekútora obrátiť vtedy, keď exekútor na území SR nezistil žiadny majetok povinného, ktorého postihnutie by viedlo k uspokojeniu jeho pohľadávky, ale zároveň bolo zistené, že povinný žije a pracuje v zahraničí, kde za prácu poberá mzdu, kde má vedený bankový účet, resp. kde je vlastníkom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Takáto situácia môže v praxi nastať pomerne často, nakoľko Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a stále mnoho našich štátnych občanov odchádza do iného členského štátu s vidinou lepších pracovných príležitostí a životných podmienok. Ak teda povinný v zahraničí pracuje a poberá za prácu mzdu alebo iný príjem, je celkom prirodzené, ak si v danej krajine zriadi aj bankový účet, na ktorý je mu zo strany zamestnávateľa zasielaná mzda resp. odmena za vykonanú prácu. A práve v takomto prípade môže u oprávneného vyvstať myšlienka požiadať exekútora, aby v jeho prospech vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu povinného v zahraničnej banke, zrážkami zo mzdy povinného pracujúceho u zahraničného zamestnávateľa, resp. postihnutím zahraničného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku vo vlastníctve povinného jeho predajom.

K takýmto úvahám oprávneného ale súdny exekútor nemôže zaujať kladné stanovisko. Územná pôsobnosť súdneho exekútora je totiž ohraničená územím Slovenskej republiky. Toto jeho územné obmedzenie je dané územnou pôsobnosťou zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý právomoc súdneho exekútora zakladá. Znamená to, že súdny exekútor, ktorý vykonáva exekučnú činnosť v zmysle slovenského exekučného poriadku, ktorý je všeobecne záväzným právnym predpisom platným a účinným iba na území SR, nemôže vykonávať exekučnú činnosť mimo tohto územia. Laicky by oprávnený mohol argumentovať, že Slovenská republika je predsa členským štátom EÚ a súčasťou právneho poriadku EÚ je aj inštitút európskeho exekučného titulu. Európsky exekučný titul však nemá žiadny vplyv na územnú pôsobnosť exekútora, ale jeho význam spočíva v tom, že ak má povinný majetok v inom členskom štáte, môže oprávnený využiť postup podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky a podľa tohto nariadenia osvedčiť rozhodnutie vydané slovenským súdom ako európsky exekučný titul a následne vykonať exekúciu v inom členskom štáte EÚ. Výhodou európskeho exekučného titulu je to, že zahraničné orgány naň prihliadajú ako by išlo o tuzemský exekučný titul, t.j. bez potreby osobitného konania o jeho vykonateľnosti.

Z vyššie načrtnutého teda vyplýva, že súdny exekútor nemôže postihnúť majetok povinného v zahraničí. Toto oprávnenie nemá ani vtedy, ak sa majetok povinného nachádza v členskom štáte EÚ, ktorého súd vydal rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul. Toto jednoznačné konštatovanie však neznamená, že u oprávneného ide o bezvýchodiskovú situáciu pri snahe domôcť sa vymoženia svojej pohľadávky cestou súdneho exekútora. Ak teda oprávnený má relevantnú vedomosť o majetku povinného v zahraničí, má možnosť postupovať napr. tým spôsobom, že podá na súd, ktorý poveril exekútora vykonaním exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu označovaného aj ako ,,nemajetnosť povinného“. Prirodzene v zmysle vyššie uvedeného by bolo možné konštatovať nemajetnosť povinného len vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky. Následne po právoplatnom zastavení exekúcie by mohol oprávnený iniciovať začatie nového exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie zahraničnému súdnemu exekútorovi s pôsobnosťou v tom členskom štáte, v ktorom sa majetok povinného, ktorý má byť exekúciou postihnutý, nachádza. Právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie totiž nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi konania a na podklade toho istého exekučného titulu. Uvedené tvrdenie nachádza oporu aj v ustálenej judikatúre súdov v exekučných veciach. Okresný súd Bardejov v uznesení č.k.  4Er/288/2012 zo dňa 27.08.2014 konštatoval, že ,,zastavenie exekúcie z dôvodov nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci“. Podľa uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/219/2014 zo dňa 31.10.2014 ,,zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.“Oprávnený teda môže opätovne podať voči tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že exekúcia bola právoplatne zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného. Samozrejme za predpokladu, že pohľadávka oprávneného nie je premlčaná. Následne zahraničný exekútor, ktorému oprávnený vyššie uvedeným postupom podá nový návrh na vykonanie exekúcie bude mať už plnú právomoc postihnúť majetok povinného za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného s využitím všetkých spôsobov vykonania exekúcie, ktoré mu priznáva právny poriadok daného štátu.

Autor:
Mgr. Bc. Tomáš Štefanka

Ilustračné foto: najprávo.sk