Duševné vlastníctvo a IT právo v otázkach a odpovediach

Je sťahovanie hudby z internetu nezákonné? Aké povinnosti má podnikateľ, ktorý spríjemňuje svojim zákazníkom prítomnosť v prevádzke hudbou? Ako je to s citáciami diel v diplomových prácach? Je dovolené zverejňovať na Facebooku cudzie fotografie? Odpovede na tieto ako aj ďalšie otázky z oblasti práva duševného vlastníctva a internetového práva pre vás pripravila organizácia EISi. 

Dopúšťam sa porušovania autorského práva, ak z internetu sťahujem hudbu bez zaplatenia, teda download?

Existujú protichodné názory na túto otázku. Sťahovanie autorskoprávne chráneného materiálu z legálnych zdrojov je obecne kryté zákonnou licenciou pre osobnú rozmnoženinu. Existujú však aj výnimky z toho pravidla. Napríklad počítačový program si nemožno stiahnuť pre osobnú potrebu z ani legálneho zdroja bez poskytnutia licencie, hoc aj bezodplatnej. Odpoveď na otázku či je aj sťahovanie z nelegálnych zdrojov porušením autorského práva je momentálne nejasná a pomerne komplikovaná. Do dvoch rokov by sme mohli mať autoritatívnu odpoveď Súdneho dvora EÚ.

Je porušením autorského práva nahratie - upload autorského diela na youtube alebo na server, ktorý umožňuje sťahovanie súborov ostatným návštevníkom?

Ak uploadnete autorskoprávne chránené diela na verejne prístupný server, používate dielo autora v rozsahu jeho práv. Ak nemáte na to príslušnú licenciu, hoc aj bezúplatnú, porušujete v zásade autorské právo.

Kto potom zodpovedá za to, že dielo sa šíri bez súhlasu autora? Poskytovateľ internetového pripojenia alebo majiteľ serverov?

Ak vezmeme ako príklad YouTube, ak užívateľ neoprávnene nahrá hudobné dielo bez licencie, dopustí sa porušenia autorského práva sám. Za istých okolností by za svoju nečinnosť mohol byť v rôznych smeroch zodpovedný aj YouTube. Poskytovateľ pripojenia na internet (napr. Orange), pokiaľ sa úmyselne nepodieľa na konkrétnej protiprávnej činnosti, v zásade nemôže byť zodpovedný za porušenie autorských práv užívateľom. Môže byť však predmetom žaloby, ktorou sa držiteľ autorských práv domáha odhalenie identity užívateľa, ktorý súbor na internet nahral.

Je v rozpore so zákonom, ak v aute mám na usb kľúči alebo napálenom cd nahraté pesničky stiahnuté z internetu?

Ak ste si stiahli hudbu v rámci zákonnej licencie pre osobnú rozmnoženinu, môžete si ju ľubovoľne púšťať vo svojom rodinnom a osobnom kruhu. Nesmiete ju však použiť mimo neho.

Je používanie cudzích fotografií alebo videí na Facebooku či na iných sociálnych sieťach obmedzené autorským právom? Ak áno, aké sankcie by hrozili?

Používanie diel na sociálnych sieťach je v niektorých prípadoch v tzv. šedej nejasnej zóne. Odpoveď na otázku ale v prvom rade záleži od toho ako používate sociálnu sieť. A teda či na nej máte len skutočne úzky okruh priateľov a váš profil je uzatvorený verejnosti, alebo naopak váš rozsah priateľov tvoria osoby aj mimo úzkeho kruhu rodiny a priateľov, či prípadne váš profil a tam zdielané dáta zdieľate aj so širšou verejnosťou. Ak ide o prvý prípad (úzky uzatvorený okruh osôb), zrejme vaše použitie kópie diela bude v rámci zákonnej licencie pre osobnú potrebu, a dalšie podávanie materiálov vašim priateľom nebude predstavovať verejný prenos diela, pretože bude absentovať prvok verejnosti. Na druhej strane, ak používate sociálnu sieť ako viac otvorené miesto (širší, resp neuzatvorený okruh osôb), nemôžete sa dovolať ani zákonnej licencie pre osobnú rozmnoženinu a vaše ďalšie šírenie bude predstavovať tzv. verejný prenos diela. Inými slovami, musíte získať nielen samotnú kópiu diela na základe licencie, ale aj získať licenciu pre ďalšie šírenie diela na sociálnej sieti.

Načo vôbec potrebujeme organizácie kolektívnej správy ako napr. SOZA?

Pretože bez organizácií kolektívnej správy by autori mali príliš vysoké transakčné náklady pri poskytovaní licencie individuálnym záujemcom. Myšlienka kolektívnej správy práv autorov je, že špecializované združenia poskytujú tieto licencie v mene združených autorov a následne im vyúčtujú získané prostriedky.

Prečo potom SOZA ako kolektívny správca majetkových autorských práv vyberá poplatky aj za šírenie hudby, ktorú som sám zložil a prezentoval?

Nevyhnutne to tak byť nemusí. Totiž pre autora existujú v podstate dve možnosti. Buď sa pri spravovaní svojich práv nechá zastúpiť organizáciou kolektívnej správy, alebo svoje práva bude spravovať sám. Ak sa rozhodne pre druhú možnosť, nestačí, že sa nezdruží do žiadnej organizácie kolektívnej správy ako SOZA, ale musí túto kolektívnu správu svojich práv ešte aj explicitne vylúčiť. V opačnom prípade sa podľa § 84 Autorského zákona uplatní tzv. rozšírená kolektívna správa aj na diela nezastupovaných autorov. Preto odporúčame aby si organizátor akcie vždy získal od nezastupovaných autorov aspoň čestné vyhlásenie o vylúčení kolektívnej správy.

Mám prevádzku (napr. zubná ambulancia, kaderníctvo), v ktorej hrá celý deň rádio. Musím platiť licenčnú odmenu za "verejný prenos diela" kolektívnym správcom (napr. SOZA)?

Niekedy áno, niekedy nie. Vždy je podľa troch kritérií potrebné posúdiť situáciu konkrétneho majiteľa prevádzky, ako aj situáciu všetkých osôb, ktorým bola sprístupnená chránená matéria. Pre zjednodušenie môžeme povedať, že by aby sa v kokrétnom prípade jednalo o 'verejný prenos diela' (§ 18 ods. 2 písm. h Autorského zákona) musíte 1) sprostredkúvať s vedomím dôsledkov svojho konania svojim zákazníkom prístup k rádiovému/televíznemu vysielaniu, 2) dielo sprístupňovať verejnosti, nie konkrétnym jednotlivcom patriacim k súkromnej skupine a 3) musíte získavať týmto svojim sprístupňovaním získavať priamy alebo nepriamy finančný benefit. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ nemusí za verejný prenos platiť napríklad zubár, ktorý má pustené rádio pri svojom zákroku. Uvedené kritéria prinášajú zo sebou širokú šedú zónu, kedy nie je možné so stoprecentnou istotou hovoriť či je alebo nie nevyhnutné platiť. Napríklad u kaderníctiev s pusteným rádiom je pravdepodobnejšie, že narozdiel od zubárov platiť musia, avšak je možné, že Súdny dvor EÚ raz vyriekne aj opačný názor (ak niekto pôjde do sporu). Ak ale používate rádio v prevádzke tak, že ho zákaznici nepočujú (rádiobudík pod pultom), ide o prípad kedy platiť nemusíte, pretože obsah rádiového vysielania ďalej nepodávate.

Prečo musí podnikateľ platiť poplatky SOZE, keď tieto už platí za použitie diela rádio, ktoré ich vysiela?

Ak prevádzkovateľ rádia zaplatí autorom, platí im za to, že môže odvysielať tieto diela svojim poslucháčom. Predpokladá sa tak, že vysielanie daného rádia je zamerané na konkrétneho poslucháča, resp. skupinu poslucháčov s užšími väzbami rodina, domácnosť, skupinka kamarátov či kolegov. Ak však poslucháči nepočúvajú hudbu len tak pre seba, ale naopak ďalej ju využívajú pre verejnosť (napr. pri podnikateľskej činnosti v prevádzke), ide v zásade o ďalšie použitie diela, za ktoré autorovi prísluší odmena (tzv. verejný prenos diela).

Niekde som počul, že časť hudobnej pesničky alebo časť videa sa dá použiť aj v inej pesničke či inom videu aj bez súhlasu ich autora. Aká dlhá je táto časť a môžem ju potom použiť aj na reklamné účely?

Remixovanie cudzích diel bez licencie je veľkým nedostatkom súčasného autorského práva. Dnes je akýkoľvek remix možný len v rámci licencie pre tzv. citáciu diela, ktorá je veľmi obmedzená. Samplovanie je dnes z pohľadu autorského práva veľmi riziková záležitosť.

V diplomovej práci študent citoval z odporučenej literatúry, avšak z tejto odpísal štyri strany a len na záver štvrtej strany uviedol citáciu. Túto prácu následne vydal aj knižne. Dopustil sa porušenia autorského práva pôvodného autora? Citácia je síce uvedená, ale vzhľadom na rozsah citovaného textu môže časť citovaného textu vyzerať ako pôvodný autorský text.

Ak študent cituje bez uvedenia zdroja, hoci aj s uvedením literatúry na konci diela, nejde o citáciu ale o bežné kopírovanie cudzieho textu. Ide nielen o porušenie autorského práva, pretože nie sú splnené podmienky zákonnej licencie pre citáciu diela, ale tiež o plagiátorstvo, pretože autor prezentuje cudziu myšlienku či dokonca text ako svoj.

Ak napíšem do diskusie na webovej stránke svoj názor, môže ma zaň niekto stíhať? Ako zistia moju totožnosť, keď neuvediem pravé meno?

Situácia je rovnaká ako vo fyzickom svete. Jedine čo je mierne odlišné je dôkazná situácia. Na internete zodpovedáte za to, čo poviete o iných v rovnakom rozsahu ako vo svete kamennom.

Sme prevádzkovateľmi malého webu, kde uverejňujeme naše vlastné autorské texty a fotografie. Zistili sme, že nám tieto texty a fotky kradnú iné weby, ako by sme sa mali brániť a na čo máme nárok? Čo v prípade, ak nie je prevádzkovateľ "zlodejského" webu na ňom uvedený?

Snažte sa spor vyriešiť mimosúdne formou výziev. Ak to nepomôže, zaobstarajte si právnika. Prevádzkovateľ má podľa zákona o elektronickom obchode povinnosť označiť svoju stránku svojimi údajmi. Istý kontakt sa vo väčšine prípadov dá vždy získať.

Môže si niekto zaregistrovať internetovú doménu v znení našej firmy, pričom on s takým obchodným menom nepodniká a ide len o formu konkurenčného boja resp. nekalosúťažného konania či snahu o eventuálny budúci zárobok?

Samozrejme nie. Pre podobné príklady, ktoré boli riešené pred súdom si pozrite našu čítanku.

Je prípustné si zaregistrovať a používať doménu a web stránku s názvom, ktorý môže vyvolať nebezpečenstvo zámeny so štátnym úradom či iným podnikateľom? Napríklad by som si zaregistroval web s názvom "www.danovyuradslovensko.sk" kde by som ponúkal podnikateľom daňové poradenstvo za peniaze a snažil sa ich dostať do omylu, že ide o poradenstvo zo strany štátu.

Nie. Orgány štátnej správy dokážu svoje názvy chrániť taktiež cez § 19b Občianskeho zákonníka a v prípade ako uvádzate je možná žaloba aj zo strany spotrebiteľského združenia za nekalú súťaž.

V poslednej dobe vidno, že sa protesty verejnosti presúvajú z ulíc do internetového "kyberpriestoru". Je protest formou blokovania prístupnosti či preťažovania internetových stránok (tzv. DDoS útoky) prípustnou formou vyjadrovania názorov verejnosti?

Záleží od toho či ide o umelý (simulovaný) alebo skutočný DDoS útok (preťaženie stránky na základe početnosti dotazov), a teda či sa koordinovane snažia pripojiť skutoční užívatelia alebo len počítačové simulácie. Súčasné navštívenie webstránky tisícom ľudí, ktoré spôsobí preťaženie a nedostupnosť webstránky bude podľa nášho názoru v poriadku. Prvá situácia teda bude chránená slobodou zhromažďovania, druhá však nie. Bližšie TU.

Odpovede vypracovala organizácia EISi.

Nezisková organizácia European Information Society Institute (EISi) sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi pôsobí ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva a jeho spoločenským poslaním je kultivovanie tejto oblasti práva. 

Ilustračné foto: stock.xchng