Do trestných kódexov sa má zaviesť inštitút finančného vyšetrovania

Ministerstvo spravodlivosti v súčinnosti s Ministerstvom financií a Ministerstvom vnútra odporúča zakomponovať do slovenského právneho poriadku inštitút tzv. finančného vyšetrovania, a to už pri najbližšej novelizácii trestných kódexov a v prípade potreby aj samostatnou monotematicky zameranou novelizáciou trestných kódexov.

Absentuje efektívna úprava zisťovania majetkových pomerov páchateľov

Súčasná právna úprava Trestného poriadku vo vzťahu k zisťovaniu majetkových pomerov páchateľov trestných činov podľa predkladateľov nezodpovedá súčasnému vývoju najmä ekonomickej a hospodárskej trestnej činnosti. Inštrumentárium Trestného zákona a Trestného poriadku vo vzťahu k majetkovému postihu páchateľov zo strany štátu síce pozná inštitúty, ktorých účelom je predchádzať odlivu majetku páchateľov trestných činov za účelom zmarenia alebo sťaženia ich postihu na majetku, ale v právnej úprave absentuje efektívna úprava zisťovania majetkových pomerov páchateľa trestnej činnosti čoho dôsledkom je nízka miera využívania a efektivity ukladania týchto trestov, resp. využívania procesných inštitútov zaistenia (Zaistenie nároku poškodeného - § 50 Trestného poriadku, Zaistenie peňažných prostriedkov - § 95 TP, Zaistenie zaknihovaných cenných papierov - § 96 TP, Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku - § 425 TP, Zaistenie veci - § 428 ods. 2 TP, Zaistenie majetku (v právnom styku s cudzinou) - § 551 TP).

Všeobecná povinnosť vyjadrená v § 119 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, v zmysle ktorej v rámci trestného konania treba dokazovať osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmeru trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia sa podľa predkladateľov javí byť vo vzťahu k potrebe náležite a včas skúmať majetkové pomery páchateľa ako nedostatočná. Uvedené platí najmä vo vzťahu k páchateľom závažných trestných činov proti majetku a trestných činov hospodárskych, u ktorých odborne a časovo náročne vyšetrovanie okolnosti spáchania skutku často bráni vedeniu súbežného a včasného skúmania majetkových pomerov páchateľa, ktoré samo o sebe predstavuje rovnako odborne a časovo náročný proces. Uvedené má za následok, že orgány činné v trestnom konaní v nízkej miere využívajú príslušné procesné inštitúty smerujúce k zaisteniu majetku páchateľa nakoľko nedisponujú jeho reálnym súpisom, čo umožňuje páchateľom týchto trestných činov sa úspešne zbavovať majetku s cieľom vyhnúť sa riziku prepadnutia majetku v prípade odsúdenia alebo povinnosti náhrady škody (ide predovšetkým o fiktívne prevody na tretie osoby, zaťažovanie majetku právami tretích osôb - záložným právom, exekúciami vedenými na základe fiktívnych pohľadávok a pod.).

„Máme za to, že včasný a úplný súpis majetku páchateľov vykonaný v prvotnom štádiu vyšetrovania povedie k častejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu inštitútov zaistenia a následne k efektívnejšiemu postihu páchateľov na majetku. Už na samotný súpis majetku by mohli byť naviazané niektoré právne následky ohľadom možnosti páchateľa so spísaným majetkom efektívne disponovať ako napr. neúčinnosť právnych úkonov (najmä vo vzťahu k disponovaniu s majetkom vo vzťahu k spriazneným osobám) presadzovaný či už priamo zo zákona alebo inštitútmi vychádzajúcimi vo všeobecnom základe z odporovateľnosti právnych úkonov upravenými v predpisoch všeobecného súkromného práva." uvádzajú predkladatelia.

Aké sú navrhované riešenia?

• zavedenie inštitútu finančného vyšetrovania, ktoré by orgán činný v trestnom konaní (vyšetrovateľ) povinne vykonal vo vzťahu k trestným činom, u ktorých Trestný zákon predpokladá uloženie trestu prepadnutia majetku,
• posilnenie využívania zaistenia majetku pri zaistení výkonu trestu prepadnutia majetku vo vzťahu k najzávažnejším formám trestnej činnosti,
• zavedenie nových definícií výnosu z trestnej činnosti a majetku v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov,
• riešenie požiadaviek na zaisťovanie majetku tretích strán.

Požiadavky na zmenu zákonnej úpravy

Zakomponovanie problematiky finančného vyšetrovania do trestného konania sa dotkne primárne Trestného poriadku a čiastočne aj Trestného zákona. Sekundárne možno predpokladať zmenu vykonávacích predpisov v rozsahu potrebnom pre vykonanie novej zákonnej úpravy.

V Trestnom poriadku je možné predpokladať potrebu zmien najmä u ustanovení § 10, § 119 ods. 1 písm. d), § 200, § 425. V prípade Trestného zákona možno predpokladať potrebu zavedenia exaktnej definície pojmu výnos z trestnej činnosti a zavedenie definície majetku, ktorá splní požiadavky vyplývajúce z existujúcich medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky z medzinárodných nástrojov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Zdroj: Portál právnych predpisov
Ilustračné foto: najprávo.sk