TlačPoštaZväčšiZmenši

DISKUSIA: Je podnikateľ povinný doručovať súdne zásielky svojim zamestnancom?

9.2. 2014, 15:09 |  najpravo.sk

Do našej redakcie sme dostali dopyt ohľadom doručovania súdnych zásielok v občianskom súdnom konaní prostredníctvom zamestnávateľov účastníkov. Otázka znela: Môže zamestnávateľ odmietnuť súčinnosť pri doručovaní zásielky?

Súdy v občianskom súdnom konaní po neúspešnom pokuse o doručenie súdnej zásielky na adresu pobytu účastníka (spravidla žalovaného) zistia aktuálneho zamestnávateľa účastníka a snažia sa mu doručiť súdnu písomnosť prostredníctvom tohto zamestnávateľa, a to tak, že zamestnávateľa vyzvú, aby súdnu zásielku svojmu zamestnancovi doručil a podpísanú doručenku vrátil súdu. Nie je to nič neobvyklé, obyvateľstvo v súčasnosti migruje za prácou v nebývalom rozsahu a otázka evidencie zmeny pobytu je pre veľký počet obyvateľstva nepodstatná.

Je však vôbec zamestnávateľ povinný doručovať svojim zamestnancom súdne písomnosti? Môže doručenie zásielky odmietnuť?

Právna úprava

Východiskovým ustanovením, ktoré upravuje okruh subjektov, ktoré môžu byť dožiadané o doručenie súdnej zásielky upravuje § 45 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), a to tak, že ustanovuje, že súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Záver, že doručovať písomnosti možno aj prostredníctvom zamestnávateľa adresáta niektoré súdy vyvodzujú hlavne z ustanovenia § 46 ods. 1 OSP, podľa ktorého adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa názorov zamestnávateľov uvedené ustanovenie len určuje miesto, kde sa môže vykonať doručenie, avšak len prostredníctvom subjektov, ktoré uvádza OSP v ustanovení § 45 ods. 1 OSP.

Názory teórie

Ficová v komentári k OSP uvádza, že výpočet subjektov, ktoré sú oprávnené doručovať súdne písomnosti, obsiahnutý v OSP v spojení so Spravovacím poriadkom pre súdy je taxatívny. Nie je preto možné doručovaním súdnych písomností poveriť iné osoby. (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, I. diel. Komentár. 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, str. 143). Gešková v tom istom diele, pri výklade k § 46 OSP uvádza, že prvý odsek predmetného ustanovenia vymenúva miesta, na ktoré možno písomnosť adresátovi doručiť. V zásade sa týka doručovania písomností všetkými oprávnenými subjektmi, ktoré môže súd doručením poveriť.

Česká literatúra uvádza, že výpočet orgánov, prostredníctvom ktorých možno doručovať písomnosti je taxatívny, čo znamená, že prostredníctvom niekoho iného nemožno doručovať v občianskom súdnom konaní písomnosti, a to ani vtedy, keby s tým súhlasil (JUDr. Jaroslav Bureš, JUDr. Ljubomír Drápal, JUDr. Zdenek Krčmář, a kolektiv , Občanský soudní řád, 7. vydání, 2006).

Argumenty zamestnávateľov:

  • neexistencia zákonnej povinnosti doručovať súdne písomnosti
  • zvýšené náklady na doručovanie (napríklad potreba vycestovať za zamestnancom)
  • personálne zaťaženie (hlavne pri väčších zamestnávateľoch, kde je žiadostí súdov o súčinnosť pri doručovaní väčšie množstvo)
  • neznalosť procesného postupu pri doručovaní

Hlavný argument súdov:

  • každý je povinný poskytovať súdom súčinnosť pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (Podľa § 53 ods. 1 OSP tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.)

Záver

Pri odmietnutí poskytnutia súčinnosti pri doručovaní súdnych písomností zo strany zamestnávateľa sa javí byť legislatívne súladným len doručenie prostredníctvom orgánov taxatívne (?) vymenovaných v ustanovení § 45 OSP (súdny doručovateľ, súdny exekútor, orgán obce alebo príslušný útvar Policajného zboru), a to aj v mieste pracoviska účastníka súdneho konania.

Uvedený problém môže byť podnetom pre členov rekodifikačnej komisie na jeho vyriešenie v plánovanom novom Občianskom súdnom poriadku.

Máte skúsenosti s doručovaním súdnych písomností prostredníctvom zamestnávateľov? Podeľte sa o svoje názory v diskusii pod článkom.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 754
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
k fff

no na niektorých súdoch teda určite ide o vžitý spôsob doručovania, a ktovie možno sa najdú aj experti čo doručujú cez úrad práce alebo sociálnu poisťovňu. Zaujímalo by ma čo by tieto súdy urobili v prípade, ak by zo zákona vypadla možnosť doručovať prostredníctvom útvaru Policajného zboru. Vlastne z ich pohľadu by sa nič nedialo, preklenuli by to zvykovým právom?

 
LO)CO | 12.02.2014 10:58
 
LOCO-vi

LOCO, máš pravdu, to rozhodnutie som odcitoval len z dôvodu, že Ústavný súd v odôvodnení uvádza: "súd využil všetky ZÁKONNÉ prostriedky...", medzi ktoré uvádza aj doručenie zamestnávateľom odporcu. Čiže ÚS len BTW skonštatoval, aj keď v konaní týkajúcom sa prieťahov, že doručenie zamestnávateľom odporcu je zákonným prostriedkom. Rozhodnutie, ktoré by rozoberalo len zákonnosť resp. ústavnosť doručovania za pomoci zamestnávateľa účastníka som tak narýchlo nenašiel. Vyzerá, že ide o vžitý spôsob doručovania v praxi súdov.

 
fff | 11.02.2014 16:50
 
k rozhodnutie

V rozhodnutí, s ktorého je nižšie uvedená citácia, ústavný súd riešil sťažnosť navrhovateľky, ktorá jednoducho tvrdila, že súd svojim postupom spôsobil v konaní prieťahy. Ústavný súd sa priamo zákonnosťou doručovania zamestnávateľom nezaoberá, len nepriamo tento uvádza tento spôsob ako jeden zo zákonných prostriedkov použitých súdom. Predmetom tohto rozhodnutia teda porušenia práva na súdnu ochranu a s tým spojeného práva na spravodlivý proces nie je, pričom myslím, že ústavný súd tam v odôvodnení niekde aj poukazuje na skutočnosť´, že nie každý zistený prieťah ma za následok porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka v sťažnosti postup súdu pri doručovaní zamestnávateľom nenamietala, preto sa jej ústavný súd ani osobitne nevenoval.

 
LOCO | 11.02.2014 15:18
 
rozhodnutie

Citácia z jedného rozhodnutia Ústavného súdu SR: II. ÚS 309/08-17 (...Okresný súd teda v konaní sp. zn. 9 C 200/2006 využil všetky jemu dostupné zákonné prostriedky na to, aby došlo k čo najrýchlejšiemu prerokovaniu veci (doručovanie zásielok poštou na viacero adries známych okresnému súdu, ďalej políciou, mestskou políciou a aj zamestnávateľom odporcu), preto nebolo možné akceptovať sťažovateľkou uvádzané dôvody, ktoré podľa jej názoru mali viesť k porušeniu ňou označeného základného práva....)

 
fff | 11.02.2014 14:05
 
k tamador

presene ako píšete "súd musí využiť všetky dostupné možnosti na doručenie zásielky účastníkovi konania", polícia je tak povinná urobiť na požiadanie súdu, takže súd sa nemá čo zdržovať doručovaním cez zamestnávateľa, ale ak to inak nejde - a tým myslím zákonnú cestu - ktorou jednoducho nie je ani ochotný zamestnávateľ - tak musí použiť políciu. Ustanovenia o doručovaní stanovujú súdu určité limity, ak si ten týchto nie je vedomý nakoniec mu to vráti samotný odporca, ( ak bude neúspešný) ktorý neúčinné doručenie zamestnávateľom namietne v odvolacom konaní a rozsudok bude zrušení pre odňatie možnosti konať pred súdom, bez ohľadu na skutočnosť, že fakticky výzvu na vyjadrenie sa k žalobe do rúk dostal. ak sa máme baviť de lege ferenda, určite by stálo za úvahu pri novele O.s.p. (nejaká sa určite nájde) alebo v novom Civilnom súdnom poriadku rozšíriť ustanovenia o subjektoch, prostredníctvom ktorých je súd oprávnený doručovať písomnosti účastníkom o zamestnávateľa. Zároveň sa však treba pozrieť na skutočnosť, komu O.s.p. umožňuje súdne zásielky doručovať 1 súdu samotnému, 2 pošte 3 súdnemu exekútorovi, 4 orgánu obce 5 alebo ministerstvu spravodlivosti Ide v podstate o uzavretý počet subjektov, ktorý je do značnej miery regulovaný a až na poštu ide o subjekty verejného práva Ak by sa toto ustanovenie doplnilo o zamestnávateľa, bola by povinná na požiadanie súdu vykonať doručovanie prakticky ktorákoľvek právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Súd by musel takmer vždy pri zamestnaných účastníkoch v prípade zlyhania bežného doručovania tento spôsob využiť a niesť riziko, že zamestnávateľ (vzhľadom na svoju nízku znalosť ustanovení o doručovaní) pochybí. Keďže súdy už dnes sú schopné vyčíťať z ustanovení O.s.p., že môžu doručovať prostredníctvom zamestnávateľa, môžeme predpokladať, že by v prvo stupni konania nemuseli byť schopné spozorovať, že zamestnávateľ pochybil. Dokým však k takejto zmene nepríde, súdy si len rozširujú okruh možností, pre ktoré môžu byť ich rozhodnutia zrušené v opravnom konaní.

 
LOCO | 10.02.2014 19:23
 
Formalizmus vs. hľadanie riešenia

To je síce v poriadku, ale čo v prípade, ak si odporca zásielky nepreberá na adrese trvalého pobytu, keďže pracuje v inom meste, o inej jeho adrese súd nevie, len vie, že je zamestnaný u konkrétneho zamestnávateľa. Ak ten odmietne doručiť svojmu zamestnancovi súdne písomnosti, napríklad žalobu, ktorá je voči nemu podaná, tak ako má súd dať vedieť odporcovi o tomto konaní? Tu sa nehrajme na "zlé súdy", ktoré šikanujú zamestnávateľov, ale ich zamestnanci majú právo vedieť o tých konaniach a v zmysle judikatúry súd musí využiť všetky dostupné možnosti na doručenie zásielky účastníkovi konania. Takže ak súdu nechce poskytnúť súčinnosť zamestnávateľ, tak mu tam musí súd poslať napríklad políciu. Čiže policajti sa budú hrať na doručovateľov, čo sa im tiež nepáči a mohli by byť radšej na uliciach a napĺňať svoju primárnu úlohu, než robiť poštárov. A zodpovednosť za nenahlásenie pobytu účastníka nemôže byť na neho plne prenesená, súd ho musí hľadať a všetkými prostriedkami sa snažiť mu súdne písomnosti doručiť, je to právo účastníka vedieť o tomto konaní. Súd nemôže ustanoviť účastníkovi opatrovníka, alebo doručovať ukladaním v spise, ak vie, kde ten človek je. Tak ako nájsť riešenie? Uzákoniť povinnosť zamestnávateľom doručovať súdne písomnosti za úhradu vecných nákladov, alebo zamestnať viacero súdnych doručovateľov na každý súd, ktorí by doručovali aj pre ostatné súdy, a to kdekoľvek sa dá...

 
tamador | 10.02.2014 12:04
 
Jasný záver

argument súdov absolútne neobstojí(ale verím že je len menšinový), podľa nich by asi mohli zamestnávateľovi nariadiť aby zamestnanca predviedol pred súd a keď to neurobí tak mu ešte uložiť poriadkovú pokutu. O.s.p. hovorí jasne prostredníctvom koho môže súd doručovať písomnosti ak ich nedoručuje sám a keďže zamestnávatelia sa v tomto výpočte nenachádzajú je každé takéto doručenie súdom neúčinné a musí sa jednoducho zopakovať.

 
LOCO | 09.02.2014 22:38
 
čo je lepšie?

neviem či by sa firme páčilo, aby jej behal po areáli súdny doručovateľ, policajti alebo exekútor, preto asi súčinnosť poskytujú dobrovoľne. ale opýtajme sa radšej tak, že či nie sú všetky doručenia za pomoci zamestnávateľov neúčinné, nakoľko sú v rozpore s o. s. p.

 
peter | 09.02.2014 20:29
 
musia dorucit

Aj nam uz zamestnavatel odmietol dorucit pisomnosti, ale moznost ulozit mu por.pokutu ho nakoniec presvedcila. :-)

 
Hela | 09.02.2014 15:20

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Pasívna vecná legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku

V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby ...

Nútené procesné spoločenstvo v konaní, že vec patrí do dedičstva (§ 78 ods. 1 CSP)

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ...

CSP: Absencia odvolacích dôvodov; prípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy odvolateľa

Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v ...

Dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)

Ak žalovaný, ktorý žije v obvode iného, ako miestne príslušného súdu navrhne prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti a samotný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Kandidátov na sudcov ÚS je zatiaľ 11, pribudli P. Kohút a B. Gerberyhttp://www.teraz.sk/slovensko/kandidatov-na-sudcov-us-je-zatial-11/414451-clanok.html

Návrhy na kandidátov sa môžu doručovať do pondelka 26. augusta do 12.00 h. Poslanci parlamentu ...

O post ústavného sudcu má záujem zatiaľ osem uchádzačovhttp://www.teraz.sk/slovensko/o-post-ustavneho-sudcu-ma-zaujem-zat/414303-clanok.html

Návrhy na kandidátov sa môžu doručovať do pondelka 26. augusta do 12.00 h.

Smer-SD chce zrušiť súdne poplatky v pracovnoprávnych sporochhttp://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-chce-zrusit-sudne-poplatky-v/414276-clanok.html

Novela zákona by v prípade úspešného odhlasovania v parlamente mala byť účinná od 1. ...

Smer-SD chce upraviť vymáhanie a podmienky náhradného výživnéhohttp://www.teraz.sk/ekonomika/smer-sd-chce-upravit-vymahanie-a-podmi/414266-clanok.html

V súčasnosti podľa platného zákona sú stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom.

Občianske preukazy by mali mať aj deti do 15 rokov, ministerstvo navrhlo dve verzie dokladovhttps://www.webnoviny.sk/obcianske-preukazy-by-mali-mat-aj-deti-do-15-rokov-ministerstvo-navrhlo-dve-verzie-dokladov/

Do 31. decembra 2021 by každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR mal ...

Šéf najvyššieho súdu musí mať odborné a morálne predpoklady a Harabin to podľa Via Iuris nie jehttps://www.webnoviny.sk/sef-najvyssieho-sudu-musi-mat-odborne-a-moralne-predpoklady-a-harabin-to-podla-via-iuris-nie-je/

Najvyšší súd SR je vrcholom všeobecného súdnictva a musí ho viesť človek, ktorý má ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: