Čo by mohlo reálne pomôcť justícii alebo pomenovali sme to pravým menom

Snahu o zefektívnenie a predovšetkým zrýchlenie súdnych konaní má každá vláda. Každá spravidla urobí určité kroky, ktoré majú smerovať k naplneniu tohto cieľa. Či sú tieto kroky efektívne, alebo ide len o štvorročnú predvolebnú kampaň v ministerskom kresle, vie posúdiť len odborná verejnosť – sudcovia, advokáti, vyšší súdni úradníci a samozrejme účastníci súdnych konaní, ktorí si súdnictvo „okúsia" na vlastnej koži.

Politikárčenie nepomôže

O tom, že kritika sama o sebe nerieši problémy, nie je pochýb, rovnako ako verejnosťou často navrhované nerealizovateľné riešenia. Nikoho nezaujímajú osobné spory, ktorými sú médiá prepchaté a už je nimi každý prejedený, každého zaujíma len jedno – ak budem mať problém, či mi súd rýchlo a spravodlivo pomôže.

Portál najprávo.sk oslovil zamestnancov súdov ako aj verejnosť s cieľom navrhnúť kroky, ktoré by naozaj súdnictvu pomohli – odbremenili od zbytočností a formalít a zároveň motivovali kompetentných ku kvalitnému vykonávaniu práce. Máme množstvo podnetov a v tomto článku sa tie podstatné z nich budeme snažiť prezentovať. Ak máte iný názor či nápad, prezentujte ho v diskusii pod článkom, nezabúdajte, že všetci máme jeden cieľ.

Zároveň však musíme uviesť, že sme potešení, že ministerstvo predložilo do legislatívneho procesu návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa má odstrániť dvojkoľajnosť pri ustanovovaní advokáta v občianskom súdnom konaní. Ak by tento návrh prešiel, od roku 2012 by už súdy advokátov neustanovovali, bolo by to len v kompetencii Centier právnej pomoci. Zdá sa vám to ako nevýrazný krok? Omyl, toto je cesta!

Dávame teda do pléna zopár nápadov...

1.Informácie

O tom, že gro práce všetkých oddelení prvostupňových súdov spočíva v neustálom zisťovaní pobytu účastníkov, ktorí si nepreberajú súdne zásielky, nepochybuje nikto. V tisíckach spisov v jednotlivých súdnych oddeleniach je súd povinný pátrať po žalovaných, ktorí sa presťahovali a nenahlásili si zmenu pobytu alebo odišli pracovať do iného mesta či štátu. Súd je povinný urobiť všetko, aby takúto osobu našiel, musí robiť dopyty na Register obyvateľov, obce, rôzne úrady, políciu. Vďaka aspoň za možnosť vylustrovať osobu v databáze Sociálnej poisťovne, za účelom zistenia aktuálneho zamestnávateľa, avšak pri nezamestnaných alebo zamestnaných „na čierno" je výsledok bezcenný. Odhadom v 90% prípadov je súd neúspešný a neostáva mu nič iné, než ustanoviť žalovanému opatrovníka. Ale pozor, zákon súdu ukladá ustanoviť predovšetkým osobu z rodinného či pracovného prostredia žalovaného alebo obec, čiže súdu neostáva nič iné, len urobiť dopyt na rodinných príslušníkov (ak ich zistil) či obec, v ktorej má trvalý pobyt a kolotoč listov, doporučených zásielok, čakania na vrátenie doručeniek sa začína opäť.

Žalobca je nespokojný, lebo ubiehajú mesiace a s jeho vecou sa „nerobí nič", pritom súd nezaháľa, minul už minimálne 10 až 20 € na poštovnom, do pozoru postavil pracovníkov približne štyroch úradov vrátane policajtov. Nehovoriac o tom, že aj dopytované úrady a inštitúcie musia investovať prácu, čas a peniaze na to, aby súdu požadované informácie zaslali. Je to v súčasnej počítačovej dobe vôbec ešte možné?

Efektívnym riešením je prepojenie databáz štátnych úradov, aby sa sudca či vyšší súdny úradník dostal okamžite online k databáze Registra obyvateľov SR, databáze osôb v evidencii uchádzačov o zamestnanie a pre rýchle a efektívne rozhodnutie o žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov aj k databáze vlastníkov motorových vozidiel či vlastníkov nehnuteľností. Katastrálny portál je síce dostupný, ale vyhľadávanie nehnuteľností v rámci celej republiky nie je súdom umožnené! Je normálne, že súdny exekútor má možnosť vylustrovať nehnuteľnosti vo vlastníctve konkrétnej osoby v rámci celého Slovenska a inštitúcia – súd, ktorý ho na to poveril, túto možnosť nemá?

Nech sa potom účastníci nečudujú, že rozhodovanie o ich žiadosti trvá tak dlho – k počítaču si totiž musí zasadnúť viacej ľudí z viacerých úradov, ktorých rýchlosť súd ovplyvniť nevie, no a samozrejme musia sa minúť desiatky € na poštovnom len v jednom spise....

Á propos, informácie. Vie široká verejnosť o tom, že pokiaľ má asistentka senátu zaslať určitú písomnosť nejakému subjektu, ktorého informácie nie sú v súdnom spise, má častokrát problém zistiť adresu daného subjektu? Smejete sa? Myslíte si, že nevie používať google? Však aké jednoduché, pokiaľ by internet bol samozrejmosťou. Každý zamestnávateľ môže zablokovať stránky, ktoré by mohli, nazvime to, odpútavať pozornosť od práce, ale aby vopred určil zoznam stránok, ktoré prístupné sú, to sa tak často nevidí. To by musel mať mimoriadne široký rozhľad, aby to dokázal pokryť. Áno, internet je vzácnosťou. Odvolacie súdy a Najvyšší súd sa síce môžu pochváliť touto vymoženosťou, na okresných súdoch je zamestnanec, ktorý sa naozaj snaží, nútený si požadované informácie, kontakty či iné informácie nájsť v čase svojho voľna za vlastné peniaze. Po rozhovoroch s asistentkami senátov sa nám viaceré priznali, že informácie potrebné k ich práci si vyhľadávajú v čase svojho osobného voľna. Niektorí vyšší súdni úradníci uviedli, že rešerš odbornej literatúry a súdnych rozhodnutí, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie určitého sporu boli nútení urobiť počas víkendu, a to len z dôvodu, že v práci na to technicky vybavení nie sú. Na našu otázku ohľadom prístupnosti odbornej knižnej literatúry len dodali, že bez komentára....

2. Efektivita

Asistentky senátov (zapisovateľky) majú plné ruky práce s neustálym prepisovaním rôznych podaní účastníkov, ktoré treba zosumarizovať v súdnom rozhodnutí. Asistentka „zabíja" množstvo času prepisovaním niečoho, čo už má niekto uložené vo svojom počítači. Je to zbytočné a neefektívne. Dokým sa nezrealizuje ideál vo forme elektronického súdneho spisu s celoplošným zasielaním žalôb elektronickou formou, by bolo efektívnym riešením zakomponovať do Občianskeho súdneho poriadku možnosť zaslať súdu zároveň s písomným podaním aj podanie v elektronickej podobe za účelom jeho ďalšieho spracovania. Význam to naberá napríklad, ak je predmetom konania stovka rôznych nehnuteľností. Išlo by o akúsi prílohu návrhu, ktorá by mohla byť zaslaná aj mailom či na nosiči. Možno si niekto povie, že túto možnosť predsa poskytuje § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, no uvedené ustanovenie rieši formy podaní občanov. Táto fakultatívna príloha by mohla byť zakomponovaná napríklad do § 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Kým sme pri efektivite. Ustanovenie § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje, že ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Určite by bolo efektívne, aby táto možnosť nebola len pri predbežných opatreniach, ale aj pri rozhodovaní drobných sporov, a to aj napriek tomu, že kým pri predbežných opatreniach sa skutočnosti len osvedčujú, pri rozhodovaní merita veci sa už dokazujú. Množstvo práce by sa ušetrilo, ak by v drobných sporoch, t. j. v sporoch do 500 € súd po zhodnotení dôkazov vydal rozsudok, ktorý by v prípade vyhovenia návrhu neobsahoval odôvodnenie. Každý nám dá za pravdu, že rozsudok o priznaní cestovného a pokuty za cestovanie bez lístka v hromadnej doprave v celkovej výške cca 40 € ozaj nemusí mať šesť strán odôvodnenia... 

A čo tak povinné rozhodnutie bez odôvodnenia v prípade, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania? V súčasnosti § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku síce dáva túto možnosť súdu, avšak neukladá mu povinnosť vyzvať účastníkov na vyjadrenie sa, či sa vzdávajú odvolania. Rovnako tak povinnosť zakotviť povinné rozhodovanie rozsudkom pre zmeškanie či rozsudkom pre uznanie. Treba mať na zreteli právo žalobcu na rýchle rozhodnutie, a teda ak sú naplnené stanovené podmienky, nech nie je na vôli sudcu, či bude siahodlho odôvodňovať rozhodnutie, alebo ho obratom vydá. Ako nám potvrdili zamestnanci viacerých súdov, uvádzané inštitúty sa nevyužívajú v takej miere, v akej by sa mohli.

Z radov verejnosti sme dostali zaujímavý konštruktívny nápad, ktorý by mohol nájsť uplatnenie hlavne v rodinnoprávnych sporoch, a to v prípadoch, ak obidve strany súhlasia s vyhláseným rozhodnutím a vzdávajú sa odvolania. Súd by mohol okamžite na pojednávaní dať účastníkom do rúk skrátený rozsudok obsahujúci len záhlavie a výrokovú časť rozhodnutia. Rozhodnutie by bolo ihneď označené ako právoplatné (prípadne aj vykonateľné), a teda účastníci by už súd nemuseli navštíviť, odchádzali by zo súdu s právoplatným rozhodnutím vo vrecku. Toto by bol krok, ktorý by verejnosti reálne pomohol. Nakoľko v opačnom prípade nastáva po skončení pojednávania obdobie čakania na napísanie rozhodnutia a po obdržaní písomného rozhodnutia obdobie čakania na právoplatnosť rozhodnutia.

3. Eliminácia vynútených konaní

Podľa § 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky (nárok na výživné od rodičov, manželské výživné či príspevok na výživu rozvedeného manžela), ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Táto zákonná úprava núti Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyžadovať od žiadateľov o dávky v hmotnej núdzi preukázať, či si tieto zákonné nároky uplatnili, a teda musia iniciovať na súde konanie o určenie výživného (manželského výživného alebo príspevku na výživu rozvedeného manžela). Logiku takáto úprava má, prečo by mal dotovať štát jednotlivcov, ktorých môže dotovať ich rodina, ktorá je tak dokonca povinná urobiť, ak je to v jej schopnostiach a možnostiach. Avšak je komické, ak samotný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie obidvoch manželov ako nezamestnané osoby v hmotnej núdzi, ale zároveň od nich vyžaduje, aby od seba navzájom žiadali výživné. Áno, predpokladom stanovenia stavu hmotnej núdze je aj nemožnosť dotácie zo strany rodiny, no zahlcovanie súdov formálnymi návrhmi na určenie manželského výživného jedného nezamestnaného manžela voči druhému nezamestnanému manželovi je zbytočné. V takýchto situáciách by sa hmotná núdza mala predpokladať.

4. Eliminácia zbytočných procesných úkonov

Niektoré procesné úkony súd v zmysle zákona urobiť musí, aj keď tieto úkony neukladajú žiadne povinnosti ani nepriznávajú práva, a teda by sa dali hodnotiť ako úplne zbytočná „papierovačka". Nepredkladáme dôsledné riešenia, dávame len nápady na zamyslenie. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu v prípade nemožnosti jeho doručenia by sa dalo nahradiť napríklad zákonnou úpravou, v zmysle ktorej by sa vyhlásením rozhodnutia vo veci ex lege zrušil vydaný platobný rozkaz. Alebo napríklad čiastočné späťvzatie návrhu by sa skonštatovalo len v meritórnom rozhodnutí, aby bolo zrejmé, ako súd ustálil predmet konania bez potreby osobitného procesného rozhodnutia.

Priznávanie oslobodenia od súdnych poplatkov by mohlo byť rýchlejšie, pokiaľ by existovala právna úprava, v zmysle ktorej osoba v hmotnej núdzi je ex lege (t. j. priamo zo zákona bez potreby osobitného rozhodnutia a dokazovania) oslobodená od súdnych poplatkov. Veď tým, že má úradom práce, sociálnych vecí a rodiny priznaný status občana v hmotnej núdzi znamená, že jej majetkové a príjmové možnosti už tento úrad overil (analogicky ako podľa § 4 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkov účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu), tak prečo ich má súd duplicitne znovu overovať?

Súdy disponujú počítačovými aplikáciami, ktoré by mali dokázať spracovať štatistické údaje o počte nových a skončených vecí, či štatistické informácie o konkrétnych sporoch, je preto nepochopiteľné, že súdy s pomocou kopírovacích papierov (tzv. indigo), vypisujú v 21. storočí štatistické listy, rôzne výkazy a podobne. Stačí skvalitniť editáciu informácií do počítačových aplikácií a požadované štatistické údaje by mali „vyliezť" samé. Alebo si myslíte, že má kvalifikovaný a zaučený zamestnanec prekladať kopír a krížikovať do štatistických listov, či súd rozhodol spor uznesením alebo rozsudkom? Viete koľko ľudí na každom súde a každom súdnom oddelení sa mesiac čo mesiac zaoberá výkazníctvom a štatistikami? Toto je efektívna justícia?

5. Motivácia

Všetko je o ľuďoch, rovnako ako v každej inej profesii. Každý človek má iný prístup k práci, ľudia sa nikdy nezmenia, nikto im nenaočkuje empatiu ani ochotu. Niekto potrebuje veľký bič a malý dvor, niekto morálne uznanie, ale všetci potrebujú z niečoho žiť. Vo verejnosti vžitý názor o tom, že v súdnictve pracovať je lukratívne, je pravdivý len sčasti. Výkonné zložky justície, t. j. vyšší súdni úradníci, ktorí sú právnikmi (JUDr. alebo Mgr.) a asistentky či asistenti senátov, od práce ktorých je závislý celý výsledok, pracujú za mzdy, ktoré určite nemožno nazvať lukratívnymi. Asistentka pracuje za čistú mzdu okolo 400 € a vyšší súdni úradníci s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa za čistú mzdu okolo 500 - 550 €. Bez žiadnych 13. a 14. platov, bez rehabilitačných dovoleniek a iných výhod, ktoré si široká verejnosť myslí, že požívajú.

Podotýkame, že každý administratívny zamestnanec a úradník má pridelené nezriedka aj tri a viac súdnych senátov, v ktorých musí vykonávať množstvo procesných úkonov, rozhodovať, vydávať uznesenia, pripravovať dôkazy, komunikovať s účastníkmi, advokátmi, znalcami či pripravovať sudcom koncepty meritórnych rozhodnutí, najmä rozsudkov. Všade sa plače za nízke mzdy, no keď sa hľadajú konštruktívne riešenia, musíme to spomenúť.

Nie sme krátkozrakí, vieme, že učiteľ s 30 ročnou praxou má čistú mzdu okolo 550 €. Len sa pýtame, či vysoká fluktuácia a odliv zaučených kvalitných pracovných síl z justície ako zložky štátnej moci, ktoré nevedia uživiť svoje rodiny, nemajú na strechu nad hlavou či na stravu, a to majú pred menom výsledok päťročného štúdia na právnickej fakulte a „lukratívny" job v justícii, prospieva k úrovni kvality a rýchlosti súdnych konaní. Takýto neefektívny krok by určite neurobil žiaden rozumný podnikateľ.

Na problém poukázala nedávno aj Súdna rada, ktorá uviedla, že „funkčnosť súdnictva ohrozuje zníženie osobných výdavkov s poukazom na dlhodobo nízke platy zamestnancov zaradených vo výkone súdnictva, čo vyvoláva nežiaduce dôsledky v administratívnom spracovaní narastajúcej súdnej agendy."

Otázky okolo miezd pracovníkov vo výkone súdnictva sú odôvodnené aj tým, že pomocné zložky, ktorých hlavnou úlohou je len zabezpečovať plynulý a nerušený výkon súdnictva, ktorými sú napríklad správa súdu (personalisti, pokladníci, účtovníci, hospodári a pod.) zarábajú vo väčšine prípadov viac, než tí, pre ktorých sú vlastne zriadení. Tento vývoj je vlastne aj pochopiteľný, predsa ten, kto o peniazoch rozhoduje, nebude okrádať vlastnú rodinu... Pomocnou zložkou pre samotný výkon súdnictva je aj justičná stráž, t. j. „ozbrojení informátori". Ich funkcia spočívajúca v ochrane verejného poriadku je jasná a ich zmysel nikto nespochybňuje, avšak pre zamestnancov súdov je demotivujúce, že plat zamestnanca súdu dosahuje v mnohých prípadoch približne polovicu nástupného platu príslušníka justičnej stráže.

Z tohto uhla pohľadu sú osoby v samotnom výkone súdnictva ani nie na druhej, ale až na tretej či štvrtej koľaji. To, že to došlo až do takéhoto stavu, kedy sa (s výnimkou sudcov) pracovníci, ktorí súdnictvo skutočne realizujú (t. j. asistentky, vyšší súdni úradníci a tajomníci) stávajú druhoradými zamestnancami na súdoch, je hanba viacerých vlád.

Zopár súdnych asistentiek nám prízvukovalo, aby sme sa v článku opýtali na závratné rozdiely v odmeňovaní administratívneho personálu na prokuratúre a na súdoch, ktoré sú, samozrejme, v neprospech súdov. Otázka znela, či je pre to nejaký dôvod a ak áno, radi by ho počuli.

6. Stabilita

Neustále zmeny právnych predpisov ako aj zmeny v organizácii súdnictva neprispievajú k rýchlosti a kvalite. Stabilita je liekom, aj keď nie všeliekom. Boli sme pred pár rokmi svedkami každoročných veľkých noviel Občianskeho súdneho poriadku, zavádzania 30 dňovej odvolacej lehoty či iných prapodivných zmien, ktoré sa ďalšími novelami postupne vracali do pôvodného stavu. Verejnosť aj súdnictvo už má pokusov plné zuby.