Chránili si vlastný majetok, dostali pokutu 1659 eur

Vedeli ste o tom, že ak si strážite vlastný majetok a nemáte na to licenciu,  môžete za to dostať od policajtov poriadne mastnú pokutu? Ústavný súd sa bude musieť popasovať s ďalším ustanovením zákona, ktoré považujú všeobecné súdy za protiústavné. Najvyšší súd Slovenskej republiky inicioval pred pár dňami konanie o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, v ktorom žiada preskúmať ústavnosť časti zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorá ukladá pri ochrane vlastného majetku čo i len jediným zamestnancom, byť držiteľom licencie na strážnu službu (SBS).

Trest za stráženie vlastného majetku

O čo v danom prípade ide? Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline rozhodlo o uložení pokuty vo výške 1659 eur za porušenie povinnosti prevádzkovať bezpečnostnú službu s udelenou licenciou. Porušenie povinnosti malo spočívať v tom, že žalobca prevádzkoval bezpečnostnú službu bez udelenia licencie. Krajský súd, ktorý rozhodoval o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline žalobu zamietol, teda pokutovaný subjekt nebol úspešný.

Akýkoľvek úkon smerujúci k zákazu vstupu je vykonávaním SBS-ky?

Následne sa žalobca odvolal na Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom v odvolaní uviedol, že jeho zamestnanec pri plnení svojich povinnosti nevykonával a ani nebol povinný vykonávať v zmysle pracovnej zmluvy ani len väčšinu oprávnení SBS. Uviedol, že skutočnosť, ak jednotlivec uplatňuje oprávnenia vlastníka pri ochrane svojho majetku, to ešte neznamená, že vykonáva strážnu službu, na ktorú je potrebné povolenie správneho orgánu na úseku správy SBS. Dodal, že z praktického hľadiska by potom akýkoľvek svojpomocný úkon smerujúci k zákazu vstupu na pozemok nepovolaným osobám, zákazu vstupu na pozemok osobám, ktoré majú pri sebe zbraň, vedeniu evidencie o vstupe alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov na pozemok a zaznamenávanie technickými prostriedkami vstupu alebo výstupu osôb a dopravných prostriedkov na pozemok bolo vykonávaním SBS.

Najvyššiemu súdu sa verdikt nevidí

Najvyšší súd počas konania o odvolaní žalobcu zistil skutočnosti, ktoré u neho vyvolávajú pochybnosti o ústavnosti niektorých ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti (zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ústavný rozpor napadnutých ustanovení vidí konajúci senát Najvyššieho súdu SR v tom, že tieto závažným spôsobom zasahujú do výkonu vlastníckych práv, ktoré sú chránené článkom 20 Ústavy SR.

Podľa Najvyššieho súdu SR z napadnutých zákonných ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti možno vyvodiť aj taký záver, k akému dospel správny orgán (Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR) v predmetnej právnej veci, a to, že pokiaľ zamestnanci žalobcu poverení výkonom fyzickej ochrany v objekte na základe pracovných zmlúv, dohody o pracovnej činnosti a povinností vrátnikov, počas služby vykonávajú činnosť, ktorou bránia poškodeniu majetku v objekte, a to napríklad, ak zapisujú do knihy návštev údaje z občianskeho preukazu, príchod a odchod, povoľujú vstup súkromných a cudzích vozidiel, vedú záznamy príchodov a odchodov služobných áut, po odchode všetkých zamestnancov vypúšťajú psa z voliéry, vykonávajú obhliadky v noci v pravidelných hodinových intervaloch, bránia vstupu nepovolaným osobám do objektu, vykonávali tým úkony, ktorými mohli zasahovať do práv a slobôd občanov, pričom neboli na tieto činnosti, resp. úkony odborne spôsobilí. Teda, že všetky úkony a prostriedky použité vlastníkom na ochranu jeho majetku podliehajú úprave zákonom o súkromnej bezpečnosti.

Je potrebné na ochranu svojho majetku povolenie štátu?

Konajúci senát Najvyššieho súdu uviedol, že nemožno podradiť pod napadnuté ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti každý úkon, či prostriedok zvolený vlastníkom veci na jej ochranu, a to najmä pokiaľ ide o oprávnenia vlastníka veci dané zákonom, ktoré môže tento slobodne vykonávať za účelom ochrany svojho majetku, a to aj bez súhlasu alebo povolenia štátu.

Najvyšší súd SR zdôraznil, že zmyslom sankcií ukladaných podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je ochrana štátneho záujmu na nevykonávaní fyzickej ochrany objektov a subjektov neregulovanými subjektami. Preto v prejednávanej veci vyvstáva aj otázka, či sankcia správnymi orgánmi uložená v predmetnom konaní je v súlade s povahou tejto sankcie a sledovaným účelom zákona.

Vlastnícke právo a jeho ochrana je základným ľudským právom

Najvyšší súd konštatuje v svojom návrhu, že vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva a jeho ochrana je zachytená aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Listine základných práv a slobôd alebo Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd. V slovenskom právnom poriadku je rámcová právna úprava ochrany vlastníckeho práva obsiahnutá v článku 20 Ústavy SR:

Čl.20

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 

(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Napadnuté ustanovenia Zákona o súkromnej bezpečnosti

§ 3

Strážna služba je

• a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,
• b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste,
• c) ochrana osoby,
• d) ochrana majetku a osoby pri preprave,
• e) ochrana prepravy majetku a osoby,
• f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb,
• g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta („prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému“),
• h) vypracúvanie plánu ochrany alebo
• i) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste.

 § 6

Vlastná ochrana

Vlastná ochrana je prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu.

Pokuty až do 6638 eur

Podotýkame, že podľa citovaného zákona druhy bezpečnostnej služby sú:

• a) strážna služba,
• b) profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou,
• c) detektívna služba,
• d) odborná príprava a poradenstvo.

Fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkuje bezpečnostnú službu pre iné osoby alebo ako vlastnú ochranu. Podľa citovaného zákona bezpečnostnú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. O udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby rozhoduje krajské riaditeľstvo na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Ten, kto bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou službou alebo technickou službou sa dopúšťa priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti, pričom za takéto konanie možno uložiť pokutu od 663 eur do 6 638 eur.

Zdroj: Ústavný súd SR, ASPI - Automatizovaný systém právnych informácií
Ilustračné foto: najprávo.sk