Cesta Turecka do Európskej únie

Turecko vzniklo v roku 1923, oficiálny názov krajiny znie Turecká republika, počet obyvateľov presahuje 76 miliónov a rozloha 780 tisíc kilometrov štvorcových. Je to unitárny štát, v ktorom forma vlády je parlamentná demokracia a hlavou štátu je prezident. Turecko bolo zakladajúcim členom OSN a je členom viacerých medzinárodných organizácii: NATO, Rada Európy, G20, OECD. Čo sa týka národnostného zloženia, Turci tvoria 86%, Kurdi 11% a Arabi 2%. Prevažnú časť obyvateľstva tvoria moslimovia (99,5%).

História vzťahov Turecka a EÚ

V roku 1959 podalo Turecko žiadosť o členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS), od 1993 hovoríme o Európskom spoločenstve, ktoré je súčasťou EÚ, v roku 1964 vstupuje do platnosti asociačná zmluva s EHS, v ktorej sa hovorí o možnosti neskoršieho vstupu Turecka do EHS. V roku 1987 podalo Turecko žiadosť o plné členstvo v ES, no táto žiadosť bola v roku 1989 zamietnutá. V roku 1996 vstúpila do platnosti colná únia medzi EÚ a Tureckom. Únia sa na samite v Luxembursku (1997) vyslovuje za možné členstvo Turecka v EÚ, ale odmieta mu udeliť status kandidátskej krajiny. Na samite v Helsinkách (1999) už Turecko získalo status kandidáta na pristúpenie k Únii. V roku 2005 sa oficiálne otvorili prístupové rokovania. Vzhľadom na to, že Turecko odmieta aplikovať na Cyprus Dodatkový protokol k Dohode z Ankary, Rada v roku 2006 rozhodla, že osem kapitol v rámci prístupových rokovaní sa ani neotvorí. V roku 2008 Rada prijala revidované prístupové partnerstvo pre Turecko. Pozitívna Turecká agenda ma priniesť viac dynamiky do prístupových rokovaní (2012).

Argumenty za vstup Turecka do EÚ

Svetová banka sa nechala počuť vo veci vstupu Turecka do EÚ. Podľa jej názoru je turecká ekonomika veľmi perspektívna a má najväčší potenciál rastu z pomedzi krajín daného regiónu, aj keď v súčasnosti nie je najrozvinutejšia a má značne nedostatky, no toto všetko sa v horizonte desiatich rokov má prudko zmeniť. Pozícia Turecka sa v ekonomickej oblasti čím ďalej, tým viac zlepšuje a upevňuje a stáva sa z neho dôležitý ekonomický partner EÚ. V prípade tejto krajiny stoji aj za zmienku jej cestovný ruch a obrovský potenciál jeho rozvoja. Do Turecka každoročne pricestujú na dovolenku milióny turistov a to len z Únie (v roku 2012 to boli vyše tri milióny len nemeckých turistov).

Podporovatelia vstupu tejto krajiny do Únie argumentujú aj tým, že veľké obavy boli aj pred vstupom Španielska či Poľska, keďže ide o štáty, v ktorých bola veľká nezamestnanosť, sú to ľudnaté krajiny, ktoré by mali značné zastúpenie aj v Európskom parlamente a v ostatných orgánoch EÚ. K naplneniu obáv nedošlo, neboli zaznamenané žiadne masové pohyby pracovnej sily a nedochádza ani k zneužívaniu ich postavenia. Takýto istý scenár očakávajú aj po vstupe Turecka.

Ďalším argumentom je aj skutočnosť, že obyvateľstvo EÚ starne, a v niektorých rozvinutých oblastiach hrozí nedostatok pracovnej sily, čo má mnoho negatívnych dopadov, jednak a hlavne ekonomických, ale aj sociálnych a politických.

Obavy pred mohutným prisťahovalectvom sa vyvracajú argumentmi, že už v súčasnosti žije v EÚ vyše štyroch miliónov imigrantov z Turecka. A samotné prisťahovalectvo sa dá obmedziť za pomoci Únie hlavne tvorbou pracovných miest v Turecku, k čomu aj v dnešnej dobe dochádza.

Snáď jedným z najdôležitejších faktov, ktoré stoja za prijatím Turecka je jeho geografická poloha. Turecko je dôležitým ekonomickým, obchodným a tranzitným uzlom. Má strategickú polohu, pretože de facto spája tri svetadiely: Európu, Áziu a Afriku. Stále viac sa kladie dôraz na energetickú samostatnosť a bezpečnosť. V prípade vstupu tejto krajiny do Únie, by EÚ získala kontrolu hlavne nad tranzitom plynu a ropy.

Aj keď Turecko má značné medzery na splnenie všetkých kritérií, je vidieť, že urobilo značný posun. Vyvíja maximálne úsilie na harmonizáciu a unifikáciu svojho práva s právom EÚ. V roku 2011 prijal Turecký parlament 34 ústavných dodatkov a celkovo Turecko implementovalo stovky zákonov a smerníc, z čoho vyplýva seriózny záujem priblížiť sa štandardným európskym krajinám. Turecko zrušilo trest smrti, zakázalo mučenie vo väzniciach, obmedzilo vplyv armády na riadení krajiny (odstraňovanie bývalých negatívnych charakteristík krajiny) a uskutočnilo mnoho ďalších zmien v právnom poriadku, v záujme zachovávania a podpory základných ľudských práv a slobôd.

Turecko sa veľmi snaží, čo sa mu aj na druhej strane darí o striktný sekularizmus – oddelenie náboženstva od štátu. Čo oceňuje aj zahraničie a Turecko stavia do pozície vzoru, pre ostatné moslimské krajiny.

Ďalším argumentom za vstup Turecka do EÚ je zvýšenie vojenskej kapacity Únie a celkovej bezpečnosti z medzinárodného pohľadu. Turecko je významným členom NATO z pohľadu veľkosti a sily armády. Z tohto hľadiska podporuje vstup Turecka do EÚ hlavne Spojené kráľovstvo ale aj USA, ktoré vyzdvihujú hlavne jeho strategickú polohu. EÚ by sa tak dostala do susedstva štátov ako: Irak, Irán a Sýria.

Slovenská republika podporuje vstup Turecka do EÚ, za podmienky, že splní všetky kritéria potrebné na pristúpenie.

Argumenty proti vstupu Turecka do EÚ

Už EHS pri svojom vzniku (v Rímskych zmluvách) proklamovalo, že o vstup by sa mali uchádzať európske štáty, ktoré sú viac-menej kultúrne a ekonomicky homogénne. Aj v článku 49 Zmluvy o Európskej únii je zakotvené, že o členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát. Na prvý pohľad je vidieť, že Turecko je odlišnou krajinou od ostatných členských krajín a nie je to zapríčinené len tým, že je to štát, v ktorom ma drvivú prevahu moslimské náboženstvo. Pri geografickom určení hraníc Európy vychádza, že Turecko leží v Ázii z 95% (na porovnanie Rusko leží v Ázii zo 75%). Za prírodné hranice medzi Európou a Áziou sú považované pohoria Ural a Kaukaz, ďalej je to Čierne more, úžina Bospor, Marmarské more, úžina Dardanely, a Stredozemné more. Z takého to vymedzenia patrí len 5% Tureckého územia do Európy (25% Ruského). Otázka stanovenia hraníc rozširovania EÚ je v súčasnosti veľmi aktuálna a nie je ešte presne zodpovedaná, potenciálne hranice pri rozširovaní EÚ nie sú determinované.

Európska Únia považuje za značný problém aj nerovnomerný rozvoj jednotlivých regiónov v rámci Turecka. Rozdiely medzi jednotlivými provinciami sú priepastné, kým západné provincie vykazujú 46% z priemerného HDP EÚ u východných provincií to je len 6%[1]. Na nerovnomerný rozvoj je naviazaná aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva, ktorá je na veľmi nízkej úrovni. A opäť je zachovaný trend, čím ďalej smerom na východ krajiny, tým nižšia vzdelanostná úroveň.

Jednou z najväčších obáv skeptikov Tureckého vstupu je obrovská voľná pracovná sila, ktorí sa odvolávajú na absorpčnú kapacitu EÚ a zdôrazňujú, že Únia nie je schopná absorbovať také kvantum pracujúcich a poukazujú na negatívne, až priam destabilizačné účinky otvorenia trhu s pracovnou silou. Turecký inštitút TNS vypracoval štúdiu, v ktorej sa vyslovilo 23% obyvateľov Turecka, že po vstupe do EÚ chcú vycestovať za prácou a ďalších 21% o tejto príležitosti uvažuje.

Za argument proti vstupu Turecka sa často používa aj samotný bankrot EÚ. Poukazuje sa predovšetkým na veľmi zaostalé poľnohospodárstvo, v ktorom pracuje až 30% obyvateľstva. Z tohto hľadiska sú proti vstupu krajiny, ktoré majú štedré dotácie na poľnohospodárstvo (Francúzsko), lebo to by znamenalo automatický pokles ich dotovania a presmerovanie finančných prostriedkov do Turecka. Turecko by odčerpávalo množstvo peňazí z rozpočtu EÚ aj v iných oblastiach, ktoré sú podstatne zaostalejšie za úrovňou členských štátov. Samotné členstvo Turecka by EÚ stálo ročne 25 mld. €.[2]

Ďalej je tu obava konzervatívnych síl, ale aj členských štátov z pozície, ktorú by Turecko malo v Európskych štruktúrach. So súčasným počtom obyvateľov (presahujúcich 76 miliónov) by bolo druhou najľudnatejšou krajinou EÚ a v rámci nasledujúcich 10 rokov sa predpokladá, že by bola najľudnatejšou krajinou, pretože Nemecko (presahujúcich 82 miliónov obyvateľov) zaznamenáva dlhodobo pokles počtu obyvateľstva a Turecko zaznamenáva vysoký prirodzený prírastok.

Odporcovia vstupu Turecka do EÚ poukazujú aj na nedostatočné dodržiavanie ľudských práv, práv menšín a žien, nerešpektovanie náboženskej slobody. V niektorých z týchto oblastí urobili Turecko značný pokrok, no stále to nestačí na štandard členských štátov. Poukazuje sa aj na nedostatočnú demokratizáciu spoločnosti a na silné postavenie armády, ktorá stála už za niekoľkými prevratmi v krajine.

Problémom pre niektoré členské štáty (Poľsko, Španielsko, Holandsko), predstaviteľov štátov je aj náboženstvo, napriek tomu, že EÚ je budovaná na rovnosti občanov na všetkých úrovniach. Niektoré štáty to priznávajú a hovoria o diametrálne odlišných kultúrnych, spoločenských a náboženských tradíciách a zvykoch a o nezlučiteľnosti so zvyškom Európy.

Za jeden z najdôležitejších a najvážnejších sa javí problém medzi Tureckom a Cyprom. Turecko odmieta uznať Cyperskú republiku a ako jediný štát na svete uznáva Tureckú cyperskú republiku. Ostrov je v súčasnosti rozdelený na dve časti na južnú, Grécku časť, ktorá tvorí asi 2/3 ostrova a severnú, tureckú časť. Medzi týmito časťami je dokonca aj demilitarizovaná hranica OSN – tzv. nárazníková zóna, ktorá slúži na zabránenie nepokojov. Cyprus sa rozdelil v roku 1974 keď bola snaha pripojiť ostrov ku Grécku na čo zareagovalo Turecko a následne aj Grécko podporou svojich obyvateľov ostrova.

Postoje členských krajín EÚ k vstupu Turecka do EÚ

Spojené kráľovstvo hovorí o dodržaní záväzku rozširovať EÚ no vo vyjadreniach je skôr opatrné, lebo obyvateľstvo britských ostrovov je známe svojou konzervatívnosťou. V súčasnosti je na britských ostrovoch dôležitejšia téma súvisiaca s EÚ a to samotné zotrvanie krajiny v tomto spoločenstve.

Nemecko bolo dlho odporcom vstupu Turecka do EÚ no v súčasnosti mení svoj postoj a hovorí, že Nemecko je pripravené podporiť vstup Turecka do Únie. Angela Merkel bola v roku 2005 ešte hlasnou odporkyňou vstupu Turecka do EÚ a povedala, že „udelenie kandidátskeho statusu Turecku bolo chybou". No v roku 2012 svoj názor zmenila a vyhlásila, že „snahu Turecka o vstup do Európskeho spoločenstva podporuje."

Poľsko je pre možný vstup Turecka ostražité, zdôrazňuje najmä finančnú pomoc, ktorú Turecko potrebuje a obáva sa finančného kolapsu Únie, zapríčinením vstupom, no napriek tomu všetkému vyjadrilo plnú podporu Turecka po splnení všetkých prístupových kritérií.

Grécko, dávny rival Turecka, vyjadruje podporu vstupu tejto krajinu do EÚ a argumentuje tým, že v tom prípade by sa jednoduchšie vyriešili všetky nedorozumenia, ktoré medzi sebou majú tieto dva štáty.

Rakúsko podobne ako Francúzsko sú skôr opatrné na rôzne vyjadrenia, vyslovili sa, že nechajú rozhodnúť občanov v referende, avšak je známe že občania týchto dvoch krajín sú skôr proti pričleneniu Turecka.

Slovensko, Maďarsko a Česká republika plne podporujú vstup Turecka do Únie za splnenia všetkých predvstupových kritérií. Takto sa vyjadrili premiéry (R. Fico, V. Orbán a P. Nečas) týchto krajín, počas ich návštevy tureckým premiérom v roku 2013.

Podľa prieskumu uskutočneného v roku 2009 je 47% euroobčanov za vstup Turecka do EÚ a 47% je proti vstupu, zvyšok nevedel odpovedať. Zaujímavo však vyznel ďalší prieskum, ktorý sa robil na tých istých ľuďoch, ale otázka nebola postavená spôsobom či sú za, alebo proti, alebo spôsobom, či podporujú, alebo nepodporujú vstup, ale ako by volili v referende. V takom prípade by hlasovalo za účasť Turecka v EÚ len 41% a proti by bolo 52%[3]. Tento prieskum bol uskutočnený v piatich členských štátoch: Nemecko, Poľsko, Španielsko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

Až 60% obyvateľov Turecka je proti členstvu v únii a len 35% z celkového počtu 1540 respondentov verí, že ich krajina sa raz stane členom 27-členného zväzku.[4]

Napriek dĺžke a komplikovanosti rokovaní je známe, že tieto negociačné rokovania majú otvorený koniec a môžu dopadnúť aj stanoviskom zo strany EÚ, že nie je ochotná prijať Turecko za členský štát. Snahy Turecka by tak stroskotali po vyše 50 rokoch pokúšania sa o integráciu s Európou.

Autor:

Tomáš Sabadoš, študent 1. ročníka dennej formy magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, zaujíma sa o medzinárodné a európske právo.

Citácie

[1] http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/turecko-ekonomicka-charakteristika-zeme-19212.html

[2] http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb74/eb74_sk_sk_nat.pdf

[3] http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb74/eb74_sk_sk_nat.pdf

[4] http://www.webnoviny.sk/tag/vstup-turecka-do-eu/

Zoznam použitej literatúry

Knižné publikácie:

[1] KARAS, V – KRÁLIK, A. Európske právo. 2. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2007, 505 s., ISBN 978-80-8078-4

[2] MAZÁK, J – JÁNOŠIKOVÁ, M. Základy práva Európskej únie (Ústavný systém a súdna ochrana). 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 740 s., ISBN 978-80-8078-289-4

[3] SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. Právo Európskej únie. Bratislava: Euroiuris – Európske právne centrum, 2012. ISBN 978-80-89406-12-8

[4] SÝKORA, P. a kol.: Európska integrácia. Bratislava: Centrum európskych štúdií Univerzity Komenského, 2000, 261 s., ISBN: 80-89005-01-2

Právne akty Európskej únie:

[1] Zmluva o Európskej únii

[2] Zmluva o fungovaní Európskej únie

[3] Conclusions of the Presidency – Copenhagen

Elektronické zdroje:

[1] REZLER, P. The Copenhagen Criteria: Are They Helping or Hurting The European Union? In Touro International Law Review. 2011, Volume 14, No. 2

[2] Candidate Forever? Center for European Studies Working Paper Series no. 167, dostupné na: http://www.ces.fas.harvard.edu/publications/docs/pdfs/CES_167.pdf

[3] http://europskaunia.sk

[4] http://ec.europa.eu

[5] http://avrupa.info.tr

[6] http://www.europskyparlament.sk

[7] http://hajnos.blog.pravda.sk

[8] http://webnoviny.sk

[9] http://eur-law.eu

[10] http://eur-lex.europa.eu

[11] http://circa.europa.eu

[12] http://therichest.org/world/worlds-largest-economies

[13] http://useconomy.about.com/od/grossdomesticproduct/p/largest_economy.htm

[14] http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/turecko-ekonomicka-charakteristika-zeme-19212.html

Ilustračné foto: sxc.hu