Bude mať kto pracovať na slovenských súdoch?

Opakované výberové konania do štátnej služby v súdnictve z dôvodu nezáujmu. Niekedy jav takmer neslýchaný, v súčasnosti opakujúca sa realita. Súd vyhlási výberové konanie, či už na pracovné miesto s vyžadovaným úplným stredoškolským alebo vysokoškolským právnickým vzdelaním a buď sa do výberového konania neprihlási žiaden záujemca alebo sa síce aj prihlásia, ale napokon sa výberového konania nezúčastní ani jeden z pozvaných uchádzačov. Miesta v súdnictve, samozrejme s výnimkou tých sudcovských, už totiž veľmi nelákajú.

Tak sa tomu stalo aj dnes na Najvyššom súde Slovenskej republiky. JUDr. Ivan Solej, LL. M.,  generálny tajomník služobného úradu Kancelárie Najvyššieho súdu SR zrušil výberové konanie z dôvodu neúčasti ani jedného z prihlásených (pozvaných) uchádzačov a vyhlásil nové výberové konanie.

Neláka hlavne dočasná štátna služba

Výberové konanie do dočasnej štátnej služby znamená spravidla zastupovanie zamestnanca počas rodičovskej dovolenky, čiže ako už názov napovedá, ide o štátnu službu na dobu určitú.

Odrádzať môžu potenciálnych záujemcov okrem vopred neurčitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru aj pomerne náročné podmienky pre prijatie. Ani do dočasnej štátnej služby totiž nie je ľahké sa dostať.

Bez výberového konania je možné do dočasnej štátnej služby prijať len občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, čiže na pomerne krátku dobu alebo odborníka ústavného činiteľa, občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe a pod.

V zozname výberových konaní zverejnených na webe Ministerstva spravodlivosti SR však nájdeme aj opakované výberové konania do stálej štátnej služby. Čiže dočasnosť práce resp. vopred neznáme trvanie pracovného pomeru nebude zrejme jediným problémom. Žeby veľké nároky pri výbere uchádzačov alebo je „pes“ zakopaný niekde inde?

Problémom zostávajú platy

Na rokovaní Odborového zväzu justície s novým ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom odznelo z úst predsedníčky odborového zväzu JUDr. Ingrid Vrkočovej, že o prácu v justícii klesá záujem, o čom svedčia neobsadené miesta na súdoch a opakované výberové konania.

Ako vyplýva zo zápisnice z tohto pracovného stretnutia, minister má vedomosť o nedostatočnom platovom ohodnotení zamestnancov justície, ktoré vedie k fluktuácii zamestnancov, čo má negatívny dopad aj na celkovú prácu sudcov a súdov. Uviedol, že v štátnej správe sa chystajú zmeny vo finančnom ohodnocovaní zamestnancov v štátnej službe. V budúcom roku majú byť platy upravené o 10% a v nasledujúcom roku o ďalších 10%.

Kým asistentka senátu má nástupný hrubý plat v súčasnosti 497,50 eur, vyššiemu súdnemu úradníkovi s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa patrí podľa tabuľky (príloha zákona č. 55/2017 Z. z.) plat vo výške 754,50 eur v hrubom.

Výška nenárokovateľného osobného príplatku k tomuto platu sa na jednotlivých súdoch diametrálne líši a jeho priznanie závisí od subjektívneho postoja vedenia súdu. Podľa prehľadu, ktorý má portál najprávo k dispozícii, sa výška osobného príplatku pohybuje od dvojciferných čísiel na niektorých súdoch až po niekoľko sto eur. Zákon totiž hovorí, že štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok je možné priznať osobný príplatok až do výšky 100% z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí. Zákon o štátnej službe však tiež dodáva, že štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok najskôr po uplynutí jedného mesiaca od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

Nami oslovení zamestnanci súdov, ktorí si neželali byť menovaní, poukázali tiež na to, že hlavným problémom je okrem dlho kritizovaných nízkych platov aj nerovnomerné pracovné zaťaženie zamestnancov v pomere s ich platovým ohodnotením ako aj neobsadené pracovné miesta, ktoré by mohli obsadiť napríklad pri dočasnej neprítomnosti štátneho zamestnanca iní štátni zamestnanci v stálej štátnej službe, ktorí sú síce zaradení na pracovnej pozícii vyžadujúcej nižšie (alebo iné) vzdelanie, avšak majú požadované praktické znalosti a zručnosti a dočasne by dokázali vykryť neprítomnosť zamestnanca s vyšším (alebo iným) vzdelaním.

Pozn.: Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že pracovná pozícia „asistent senátu“ a „asistent sudcu Najvyššieho súdu SR“ sú diametrálne odlišné pozície. Kým asistent senátu je pozícia vyžadujúca úplné stredoškolské vzdelanie, asistent sudcu Najvyššieho súdu SR musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Podľa našich zistení však už aj asistent senátu všeobecného (okresného, krajského, najvyššieho) súdu musí ovládať mimoriadne veľké množstvo technických a aj odborných zručností, hlavne v intenciách elektronizácie justície. 

Pre bližšie štúdium problematiky odporúčame zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, vyhlášku č. 127/2017 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach.

Ilustračné foto: najprávo.sk