Asociácia slovenských inkasných spoločností zaslala do našej redakcie otvorený list ministerke spravodlivosti SR k pripravovanej novele zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Len pre zaujímavosť, k predmetnej novele Exekučného poriadku bolo vznesených rekordných 1181 pripomienok, z toho 365 zásadných pripomienok. Pozrite si ich TU.
Otvorený list Asociácie slovenských inkasných spoločností si môžete prečítať v plnom znení:
"Vážená pani ministerka,
týmto otvoreným listom si dovoľujem obrátiť sa na Vás v mene Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), ktorá je záujmovým združením právnických osôb združených za účelom propagácie dobrého mena profesionálnych inkasných spoločností zaoberajúcich sa inkasom pohľadávok, profesionalizácie inkasnej služby, dohľadu nad dodržiavaním etického kódexu a podpory tvorby legislatívy v oblasti inkasa pohľadávok. ASINS v súčasnosti tvorí 9 medzinárodných inkasných spoločností predstavujúcich viac ako 80% trhu s inkasom pohľadávok.
Na úvod by som rád uviedol, že členovia ASINS vždy vítajú akýkoľvek legislatívny zámer Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý zlepšuje podnikateľské prostredie a vymožiteľnosť práva. Taktiež s avizovanou novelou zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), predkladanou s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť primeranú ochranu základným právam dlžníka a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov sa naši členovia so záujmom oboznámili. Dovoľujem si však touto cestou vyjadriť určité obavy, že pripravená novela prinesie okrem niektorých predpokladaných výsledkov aj problémy v rámci aplikačnej praxe. Nižšie uvádzame stanovisko k niektorým, z pohľadu našich členov, najvýznamnejším navrhnutým zmenám.
Medzi zmeny pripravovanej novely patrí zavedenie elektronizácie do komunikácie medzi súdom, exekútorom a oprávneným (navrhovaný § 47 ods. 7 a nasl. Exekučného poriadku), zavedenie elektronického prideľovania vecí súdnym exekútorom náhodným výberom založeným na teritoriálnom princípe (navrhovaný § 54 Exekučného poriadku), ako aj ustanovenie Okresného súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušného súdu na exekučné konanie (navrhovaný § 48 Exekučného poriadku). V súvislosti s pripravovaným zákonom o upomínacom konaní, ktorý rovnako ustanovuje Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne príslušný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, existuje tu dôvodná obava zo zahltenia vyššie uvedeného súdu, čo môže mať vplyv na spomalenie samotného exekučného konania.
Najväčšou zmenou je však plánované elektronické prideľovanie vecí súdnym exekútorom. Spolu so zavedením povinných základných preddavkov (ktoré budú musieť oprávnení zložiť na účet exekútora po tom, ako mu bude udelené poverenie na výkon exekúcie - § 57 navrhovaného znenia Exekučného poriadku) sa tým potláča akékoľvek konkurenčné prostredie. Oprávnený tak absolútne stratí dispozičné právo vo vzťahu k výberu exekútora. Po účinnosti novely bude súd prideľovať veci rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom s prihliadnutím na výšku a povahu vymáhaných nárokov s ohľadom na aktuálny počet neskončených vecí všetkých exekútorov príslušného územného obvodu. Existuje dôvodná obava, že uvedené spôsobí vážny zásah do priebehu exekučných konaní vzhľadom na technické a personálne vybavenie jednotlivých exekútorských úradov, ktorým odrazu môže byť pridelené väčšie množstvo vecí bez toho, aby na to boli pripravení. Oprávnení, ktorí v rámci svojej činnosti majú väčšie množstvo pohľadávok si za roky praktických skúseností preverili schopnosti a možnosti jednotlivých exekútorských úradov, a spolupracujú najmä s tými, ktorí boli schopní čo najefektívnejšie vymáhať zverené pohľadávky. Po schválení navrhovaného znenia Exekučného poriadku sa však oprávneným výrazne sťaží situácia, kedy namiesto niekoľkých efektívne pracujúcich exekútorských úradov budú musieť komunikovať s viac než 300 exekútorskými úradmi v rámci celého Slovenska. Zavedenie základných preddavkov, ako aj primárne použitie prijatého plnenia na trovy exekútora a až následné použitie na istinu pohľadávky, nepôsobí motivačne smerom k rýchlemu a účinnému vymáhaniu pohľadávok. Zároveň pri teritoriálnom princípe existuje dôvodné riziko úzkych väzieb a prepojenia medzi exekútorom a povinným.
Okrem vyššie uvedeného zastávame názor, že pripravovaná novela Exekučného poriadku viacerými ustanoveniami vážnym spôsobom zasahuje do práv účastníkov konania bez bližšieho odôvodnenia. Návrh zákona zveruje exekútorom viaceré právomoci (napr. odložiť exekúciu – navrhovaný § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ukončiť alebo obmedziť exekúciu – navrhovaný § 43 ods. 2 Exekučného poriadku) bez špecifikovania ich procesnej formy, ako aj bez uvedenia prípustnej obrany dotknutých účastníkov. Zastávame názor, že súdnym exekútorom nemôže byť zverené oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb bez prípustnosti opravných prostriedkov. Toto považujeme za vážny zásah do práv tak oprávneného ako aj povinného.
Navrhované znenie zákona zároveň nepripúšťa využitie žiadneho mimoriadneho opravného prostriedku v exekučnom konaní (navrhovaný § 202 ods. 4 Exekučného poriadku). Nie sme samozrejme zástancami toho, aby bolo každé rozhodnutie preskúmateľné mimoriadnymi opravnými prostriedkami, avšak máme za to, že sú určité odôvodnené prípady, kedy by právo na využitie týchto inštitútov malo byť zachované. Navrhované znenie je vzhľadom na uvedené v rozpore s ochranou práv účastníkov konania.
Zastávame názor, že predložené znenie novely Exekučného poriadku je viacerými ustanoveniami spôsobilé zasiahnuť do majetkových práv oprávnených. Zavádza sa právomoc súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade, ak sa pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby do jedného roka, a na majetok fyzickej osoby do troch rokov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, a ktorý by stačil aspoň na úhradu trov v rozsahu základného preddavku na trovy exekúcie (navrhovaný § 61j ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na to, že nie je vylúčené, že povinný nadobudne majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená vymáhaná pohľadávka, po stanovenej lehote, navrhovaný postup považujeme za zásah do majetkových práv oprávneného.
Podľa navrhovaného ustanovenia § 47 ods. 11 Exekučného poriadku vymáhaný nárok čo do opakujúceho sa príslušenstva alebo zmluvných pokút možno uplatniť iba do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. Výška uplatňovaného nároku vrátane príslušenstva sa musí v návrhu vyčísliť. Z predmetného ustanovenia nie je zrejmé, aký je postup pri vymáhaní príslušenstva pohľadávky, ktoré prirástlo po dni podania návrhu na vykonanie exekúcie. Ak by malo zo zákona zaniknúť, išlo by o vážny zásah do majetkových práv oprávneného. V prípade, ak by sa malo uplatniť ďalším samostatným návrhom, je tu riziko premlčania, ako aj zmeškania trojročnej lehoty podľa navrhovaného ustanovenia § 61o ods. 3 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na to, že obdobné ustanovenie o trojročnej lehote je aj v aktuálne účinnom Exekučnom poriadku v § 61b ods.3. Aktuálne prebieha na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL. ÚS 6/2016 na základe podania sudcu Okresného súdu Košice konanie o súlade uvedeného ustanovenia s Ústavou SR.
V zmysle navrhovaného ustanovenia § 47 ods. 3 písm. b) bod 1. Exekučného poriadku sa fyzická osoba označuje okrem mena, priezviska a bydliska, aj rodným číslom alebo dátumom narodenia. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 dátum narodenia ani rodné číslo neboli podstatnými náležitosťami podania návrhu na začatie konania. Oprávnení tak disponujú množstvom exekučných titulov bez označenia povinných dátumom narodenia, resp. rodným číslom, pričom je pravdepodobné, že týmto údajom ani sami nedisponujú. Uvedeným ustanovením sa tak oprávneným znemožní podanie návrhu na vykonanie exekúcie v predmetných prípadoch.
Za nejasné považujeme navrhované ustanovenie § 43 Exekučného poriadku o vylúčení veci z exekúcie a o vylučovacej žalobe. V návrhu sa uvádza, že na námietky je oprávnený len ten, kto zároveň tvrdí, že mu patrí lepšie právo k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. Pojem lepšie právo k veci je však čisto teoretický a nie je zrejmé na základe čoho a ako sa má posudzovať, resp. vyhodnocovať. V odseku 3 tohto ustanovenia sa uvádza, že súd bude postupovať podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, pričom však nie je jasné ako bude súd postupovať, prípadne aké dokazovanie vykoná za účelom preukázania koho právo je pravdepodobnejšie. Týmto nejasným postupom môže súd presunúť na oprávneného povinnosť podať na príslušný súd žalobu, aby ten, kto podal námietky strpel vedenie exekúcie na vec, namiesto toho, aby sa priamo bránil ten, kto námietky podal. Navrhovaný postup považujeme za nejednoznačný a zmätočný, ktorý neúmerným spôsobom presúva povinnosti z toho, kto má námietky voči prebiehajúcej exekúcii na oprávneného.
Vážená pani ministerka, na záver tohto otvoreného listu by som chcel zhrnúť, že ASINS víta a bude podporovať všetky legislatívne zmeny smerujúce k zefektívneniu súdneho, resp. exekučného manažmentu spisov, najmä však elektronické podávanie návrhov a elektronické vedenie súdnych a exekučných spisov. Na druhej strane existujú obavy z toho, že sa vyššie spomenutou novelou Exekučného poriadku významne zasiahne do práv účastníkov exekučného konania a výrazne zhorší vymožiteľnosť práva z dôvodu odstránenia konkurenčného prostredia medzi súdnymi exekútormi znemožnením výberu exekútora oprávneným. Preto si Vás dovoľujem požiadať o zváženie našich pripomienok a prehodnotenie niektorých avizovaných zmien tak, aby ostal zámer ministerstva zachovaný s ohľadom na všetky subjekty, ktoré budú pripravovanou novelou Exekučného poriadku dotknuté.
S úctou,
Asociácia slovenských inkasných spoločností
Ing. Michal Šoltes, prezident"
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Čo prinesie veľká novela Exekučného poriadku
- LUCIA ŽITŇANSKÁ: So systémom výberu sudcov musíme niečo urobiť!
- Bude jediným exekučným súdom Okresný súd Banská Bystrica?
- Prieskum bagateľných vecí Ústavným súdom SR
- Náhrada trov exekúcie pri zmene exekútora
- Vymožiteľnosť práva de lege ferenda očami exekútora
- Ústavný súd preskúma Exekučný poriadok
- Dátum narodenia ako náležitosť návrhu na začatie konania
- Okresný súd Dunajská Streda napadol na Ústavnom súde § 61b ods. 3 Exekučného poriadku
- Konanie o tzv. poddlžníckej žalobe, zmena účastníkov
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2016
- (Ne)vymožiteľnosť zmeniek