Úvahy de lege lata, de lege ferenda
Rámcovým predpisom upravujúcim v podmienkach Slovenskej republiky výkon mediácie ako mimosúdnej činnosti zameranej na riešenie sporov, jej základné princípy, organizáciu a účinky, je Zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, prijatý Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.2004. ( v ďalšom texte len ako zákon resp. zákon o mediácii ).
Potrebu prijatia zákona o mediácii zvýraznila jeho dôvodová správa, ktorá vo svojej všeobecnej časti uvádza: „Prístup k spravodlivosti pre všetkých je základným právom, ktoré zakotvuje článok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mediácia je organickou súčasťou politiky zameranej na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Potreba zavedenia mediácie do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebná aj z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb, predlžovania súdneho konania a prístup k spravodlivosti sťažuje aj kvantita a zložitosť legislatívy. Cezhraničné spory sa obyčajne spájajú s ešte dlhším konaním a vyššimi nákladmi ako domáce spory.
V mediácii ako forme mimosúdneho riešenia sporov, kde rozhodnutia nerobia tretie strany, iba pomáhajú stranám, aby vyriešili svoj spor, nepristupujú strany k sebe konfrontačne; ide skôr o proces ich vzájomného približovania, v ktorom sa samy rozhodujú pre spôsob riešenia svojho sporu a v tomto procese zohrávajú aktívnejšiu úlohu, pretože sa samy snažia nájsť riešenie, ktoré je pre ne najvyhovujúcejšie. Tento konsenzuálny prístup zvyšuje pravdepodobnosť toho, že po urovnaní sporu budú strany schopné pokračovať vo svojich obchodných alebo iných vzťahoch."
Prijatím zákona o mediácii ako rámcového právneho predpisu upravujúceho mediáciu ako dobrovoľný mimosúdny spôsob riešenia sporov, Slovenská republika, v danej oblasti, výrazne „predbehla" iné európske štáty. Kým v Slovenskej republike sa už v roku 2004 vytvorilo legislatívne prostredie pre uplatnenie mediácie ako zákonnej formy mimosúdneho riešenia sporov, v iných európskych štátoch sa zmienka o mediácii dodnes nachádza len vo všeobecných právnych predpisoch resp. úprava rámcového predpisu o mediácii je stále v štádiu tvorby a schvaľovania návrhov právnych úprav (napr. Česká republika).
Mediáciu definuje zákon v § 2 ods. 1 ako mimosúdnu činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu, pričom osobou zúčastnenou na mediácii sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zákona rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v spore týkajúcom sa zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu s inou fyzickou alebo právnickou osobou.
V zmysle § 1 ods. 2 zákona sa zákon o mediácii vzťahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných záväzkových a pracovnoprávnych vzťahov. Novela zákona o mediácii, prijatá pod č. 141/2010 Z.z., s účinnostou od 1. júla 2010, rozšírila predmet úpravy zákona tak, že tento zákon sa vzťahuje aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov okrem tých práv a povinností, s ktorými strany nemôžu podľa právneho poriadku, ktorým sa tento právny vzťah podľa osobitných predpisov spravuje, nakladať.
Od mediácie vykonávanej v civilných veciach podľa zákona o mediácii, je potrebné odlíšiť mediáciu vykonávanú v rámci trestného konania. Použitie mediácie v trestných veciach spadá pod režim zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediáčných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom v zmysle zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch sú probační a mediační úradníci v trestných veciach, na rozdiel od mediátorov vykonávajúcich mediáciu v zmysle zákona o mediácii v civilných záležitostiach, v postavení súdnych úradníkov. Osobitná úprava a režim mediácie vykonávanej vrámci trestného konania je potrebná najmä s ohľadom na osobitosti postavenia účastníkov sporu vyvolaného trestnoprávnym konaním ako aj celospoločenský význam a dopad trestného konania .
Dobrovoľnosť mediácie
Jedným zo základných atribútov mediácie, ktorý sa premietol aj do právnej úpravy SR je dobrovoľnosť. Právny poriadok SR toho času neumožňuje, aby mediácia bola povinnou obligatórnou predsúdnou resp. súdnou fázou aspoň u niektorých druhov súdnych sporov. Jedným dychom je však potrebné podotknúť, že názory na možnosť zavedenia mediácie ako určitého povinného predstupňa súdneho konania či medzistupňa súdneho konania sú v podmienkach Slovenskej republiky rôzne, pričom stále častejšie sa ozývajú hlasy prikláňajúce sa k zavedeniu obligatórnej mediácie, napr. v prípade rozvodov manželstiev s maloletými deťmi, resp. u drobných sporov. Možnosť zavedenia povinnosti absolvovať mediáciu či už pred súdnym konaním alebo počas neho nevylučuje ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach č. 2008/52/ES (v ďalšom texte len ako Smernica Európskeho parlamentu a Rady). Zároveň možno konštatovať, že v európskom právnom priestore, je vo vzťahu k dobrovoľnosti absolvovania mediácie badateľný určitý posun od možnosti využitia mediácie ako mimosúdneho spôsobu riešenia sporov k nabádaniu na jeho použitie resp. až k zákonom stanovenej alebo sudcom uloženej povinnosti použiť najprv mimosúdne riešenie sporu. V danom kontexte možno mimoriadne pozitívne hodnotiť skutočnosť, že v súlade s týmto trendom, bude s účinnosťou od 1.1.2012 , novelizované ustanovenie § 99 ods.1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok / v ďalšom len ako OSP/ . Kým podľa terajšieho znenia 99 ods. 1 OSP, môže súd odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou, s účinnosťou od 1.januára 2011, v zmysle zákona č. 388/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, može súd, ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, pred prvým pojednávaním a počas konania vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Zároveň podľa ustanovenia § 99 ods. 2 OSP v znení účinnom od 1.1.2011, ak ide o dohou o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Ak OSP stanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote. Možno očakávať, že uvedená novelizácia OSP vo výraznej miere napomôže k prehĺbeniu spolupráce súdov s mediátormi a naopak, čo prispeje k širšiemu uplatňovaniu inštitútu mediácie ako mimosúdneho spôsobu riešenia sporov ako aj k odbremeneniu súdov. Za daného právneho stavu tak bude v ďalšom období odbremenie súdov v značnej miere záležať aj na samotných sudcoch, a to z toho pohľadu, či využijú pomocnú ruku mediácie, ku využitiu ktorej ich cestou výzvy adresovanej k účastníkom konania nabáda priamo OSP.
Princíp dobrovoľnosti sa odzrkadľuje aj v práve slobodnej voľby mediátora, ktorá nie je ničím limitovaná resp. určená. Pri výbere mediátora je teda dôležitá len vôľa strán a vôľa mediátora. Podľa dôvodovej správy k zákonu sa strany majú možnosť dohodnúť na osobe mediátora, prípadne si zvoliť aj viacerých mediátorov, pričom zvoleného mediátora môžu odvolať, a to najmä vtedy, ak majú pochynosti o jeho nepredpojatosti. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nielen strany, ale aj samotný mediátor je oprávnený resp. v prípade svojich pochybností o svojej nezaujatosti aj povinný odmietnuť výkon mediácie, resp. prebiehajúcu mediáciu ukončiť.
Kto je to mediátor?
Dôležitým subjektom vrámci mediácie vykonávanej podľa zákona o mediácii je mediátor, ktorý ako kvalifikovaný odborník na právo, komunikáciu a riešenie sporov je stranám nápomocný pri riešení ich sporu resp. konfliktného stavu a hľadaní obojstranne akceptovateľných riešení sporu.
Pozícia mediátora vrámci mediačného procesu je jedinečná. V žiadnom inom konaní, či už ide o konanie súdne alebo konanie pred rozhodcami, nemá autorita, ktorá o spore rozhoduje de iure a ani de facto možnosť so stranami viesť rozhovor. Súdna a rovnako tak aj rozhodcovská autorita strany síce vypočuje, oboznámi sa s ich písomnými prednesmi, prípadne im vrámci výsluchu účastníkov konania kladie otázky, avšak nejedná sa o rozhovor pravom slova zmysle. A práve rozhovor, najmä pokiaľ je vedený správne, je kľúčom k dosiahnutiu dohody, t.j. obojstranne uspokojivého výsledku. Úlohou mediátora nie je teda len vypočuť si strany. Dobrý mediátor má byť schopný prekvalifikovať sťažnosti strán na požiadavky a v spleti emócii sprevádzajúcich väčšinu sporov nájsť jadro problému – sporu. Jedine takto dokáže byť stranám účinne nápomocný pri hľadaní riešenia.
Mediátorom v zmysle § 3 zákona môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácia dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzvarie dohodu o začatí mediácie podľa § 14 ods.1 zákona. Register mediátorov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré zároveň vedie aj register mediačných centier a register mediačných vzdelávacích inštitúcií. Zoznam mediátorv, mediačných centier a mediačných vzdelávacích inštitúcií je zverejnený na stránke Ministerststva spravodlivosti SR.
Základné požiadavky na výkon činnosti mediátora v zmysle zákona o mediácii sa premietli do zákonných požiadaviek pre zápis osoby mediátora do registra mediátorov, ktoré sú upravené v § 8 ods. 2 zákona . V zmysle uvedeného ustanovenia, ministerstvo do registra mediátorov zapíše toho, kto je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vyskou školou, je bezúhonný a má osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora.
S prihliadnutím na skutočnosť, že pri výkone činnosti mediátora ako kvalifikovaného odborníka na komunikáciu a riešenie konfliktných stavov sú mimoriadne dôležité osobnostné predpoklady mediátora ako aj jeho komunikačné zručnosti, nie je zákonnou požiadavkou pre výkon činnosti mediátora právnické vzdelanie. Každý mediátor však musí absolvovať vzdelávací proces, ktorý je zameraný na oblasť interpersonálnej komunikácie, teórie konfliktov a psychologické aspekty riešenia konfliktov, ako aj na oblasť pravidiel správania sa mediátora. V prípade neprávnických profesií je odborná príprava mediátora navyše zameraná aj na výučbu o základoch právneho poriadku a poznatkov týkajúcich sa získania základnej orientácie v právnych predpisoch v oblastiach spadajúcich pod možnosť riešenia mediáciou. V zmysle § 9 ods. 3 zákona sa odborná príprava mediátora končí odbornou skúškou, ktorou sa posudzujú odborné vedomosti a zručnosti mediátora. Novela zákona o mediácii, prijatá pod č. 141/2010 Z.z. zaviedla v § 10a povinnosť ďalšieho vzdelávania mediátorov, ktoré má podľa aktuálneho znenia zákona zabezpečovať Ministerstvo spravodlivosti SR organizovaním odborných seminárov. Podľa terajšieho znenia zákona o mediácii má mediátor povinnosť zúčastniť sa aspoň dvoch odborných seminárov počas piatich rokov, inak môže ministerstvo nariadiť jeho preskúšanie. S ohľadom na očakávané prehĺbenie spolupráce súdov s mediátormi, ako aj na skutočnosť, že význam a postavenie mediátora v spoločnosti neustále napreduje a dopyt po službách mediátorov sa zväčšuje, možno predpokladať, že problematika ďalšieho vzdelávania mediátorov bude v ďalšom období v rámci legislatívnych úprav prepracovaná.
Status mediátora
Podľa § 4 ods. 1 zákona, je výkon činnosti mediátora podnikaním, ktoré v zmysle článku V. zákona a v nadväznosti naň v zmysle § 3 os. 4 písm. d) bod 7 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní nespadá pod pôsobnosť zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Rovnako tak, v súlade s ustanovením § 2 ods.1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, možno mediátora považovať za podnikateľa, ktorý podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (obdobne ako napr. advokáti či notári) a ktorý mediáciu vykonáva ako svoju sústavnú činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Je prirodzené, že mediátor ako podnikateľ vykonáva svoju činnosť za odmenu, pričom výška odmien a náhrad za služby poskytované mediátorom nie je v súčasnosti upravená žiadnou právnou normou, riadi sa výlučne dohodou uzatvorenou medzi mediátorom a stranami zúčastnenými na mediácii.
Nárok mediátora na odmenu podčiarkuje aj zákon č. 332/2011 Z.z., ktorý bol prijatý na účely zmeny a doplnenia zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a okrem iných predpisov sa ním, s účinnosťou od 1. januára 2012, mení a dopĺňa aj zákon o mediácii , a to tak, že za doterajšie znenie § 4 ods. 2 zákona o mediácii sa vkladajú nové odseký 3 a 4, v zmysle ktorých mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie. Odmena mediátora sa určuje na základe dohody medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bol mediátor určený Centrom právnej pomoci podľa osobitného predpisu,patrí mu odmena podľa tohto zákona. Podľa nového znenia odseku 4 § 4 zákona o mediácii, v znení účinnom od 1.1.2012, podmienky výkonu mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ustanovuje osobitný predpis.
Schválením zákona č. 332/2001 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi došlo k ďalšiemu významnému posunu v oblasti chápania inštitútu mediácie ako aj podpore jeho masovejšieho uplatňovania. Schválením daného zákona je totiž mediácia zaradená medzi formy právnej pomoci, ktorú osobám v materiálnej núdzi bezplatne zabezpečuje štát prostredníctvom mediátorov registrovaných v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Popri advokátoch určených Centrom právnej pomoci na zastupovanie osoby v materiálnej núdzi, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, môže byť v prípade sporu vhodného na mediáciu zo strany Centra právnej pomoci so súhlasom strán sporu a mediátora, určený na riešenie sporu mediátor. V nadväznosti na zákon č. 332/2011 Z.z. bola dňa 13.októbra 2011 pod č. 337/2011 Z.z. , prijatá Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o odmene mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá rovnako nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2012.
Ustálenie statusu mediátora ako podnikateľa, v čase prijatia zákona o mediácii, je pochopiteľné a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že v profesii mediátora ako určitého stavovského povolania v čase prijímania zákona o mediácii absentovala historická skúsenosť, ako napr. v prípade advokátov či notárov. Z tohoto dôvodu preto v danom čase nebolo vhodné resp. dôvodné uvažovať o zriadení nového stavu. Zároveň bolo v danom čase ťažké odhadnúť záujem o výkon tejto profesie ako aj dopyt po službách mediátorov. Sedemročné skúsenosti s uplatňovaním mediácie na Slovensku však dokazujú, že záujem o výkon činnosti mediátora ako aj záujem o služby mediátora stále narastajú, na základe čoho sa mediácia už v blízkej budúcnosti môže stať účinným pomocníkom súdov. To však so sebou prináša aj otázky prehodnotenia statusu mediátora .
Nezávislosť a nestrannosť mediátora
Zákon o mediácii v základnej rovine upravuje povinnosti mediátora vo vzťahu k výkonu mediácie ako aj osobám zúčastneným na mediácii, pričom dôraz kladie na nezávislosť a nestrannosť mediátora, ako aj kvalifikovaný a odborný postup pri výkone jeho činnosti. Podľa § 4 ods. 2 zákona, mediátor je povinný vykonávať svoju činnosť nezávisle, nestranne, dôsledne, s náležitou odbornou starostlivosťou, poučiť osoby zúčastnené na mediácii, o ich právach, ktoré môžu byť mediáciou dotknuté a bez zbytočného odkladu informovať osoby zúčastnené na mediácii o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z výkonu mediácie vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k osobám zúčastneným na mediácii možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ak mediátor poruší tieto povinnosti resp. iné povinnosti stanovené zákonom, zodpovedá účastníkom mediácie za škodu, ktorú spôsobil pri výkone svojej činnosti a to podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 415 až 450 Občianskeho zákonníka) . Súčasná právna úprava nevyžaduje povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú mediátorom pri výkone jeho činnosti, čo však nevylučuje možnosť jeho dobrovoľného komerčného poistenia. V prípade, ak by v budúcnosti došlo v dôsledku legislatívnych zmien aj k zmene statusu mediátora možno predpokladať, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti mediátora sa stane aj zákonou podmienkou výkonu činnosti mediátora.
Nezávislosť a nestrannosť mediátora tak predstavujú ďalšie základné atribúty, na ktorých je mediácia ako alternatívna forma riešenia sporov budovaná. Sú garanciou toho, že mediátor je schopný nazerať na prebiehajúci spor, ako aj na pozície, stanoviská a záujmy strán vecne a z nadhľadu. Práve s ohľadom na uvedené skutočnosti je vstup mediátora ako tretej nezávislej a nestrannej osoby do prebiehajúcich sporov v praxi čoraz viac žiadaný.
Dôvernosť a neformálnosť konania
Značnou výhodou mediácie je aj jej dôvernosť a neformálnosť. Na rozdiel od súdneho konania je mediácia neverejná, preto okrem mediátora a strán sa na nej môžu zúčastniť len osoby, s ktorými súhlasia samotné strany a mediátor. Povinnosťou mlčanlivosti, ktorú zákon v § 5 ukladá mediátorovi, osobám zúčastneným na mediácii ako aj ďalším fyzickým osobám prizvaným k mediácii mediátorom alebo osobou zúčastnenou na mediácii je zárukou nezverejnenia informácii získaných v priebehu mediačného procesu.
Podľa dôvodovej správy k § 5 zákona: „ Zmluvné strany využívajú mediáciu aj vzhľadom na neformálnosť tohto druhu konania, kde môžu použiť i informácie, ktoré by v súdnom konaní nepoužili. Môžu tam v snahe o dosiahnutie kompromisného riešenia so spornou stranou prezentovať aj svoje podnikateľské zámery, vyslovovať predstavy a preto je nevyhnutné vyžadovať od mediátora zachovanie mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa v súvislosti s mediáciou dozvedel.
Zákon nechráni povinnosťou mlčanlivosti skutočnosti, ktoré by ohrozovali životy a zdravie iných ľudí a verejný poriadok a preto aj na tento druh konania sa vzťahujú ustanovenia Trestného zákona o neprekazení alebo neoznámení trestného činu."
Výnimku z povinnosti mlčanlivosti mediátora zakotvuje ustanovenie § 6 zákona pre prípad, ak sa podľa § 4 ods. 3 zákona vedie proti mediátorovi súdne, rozhodcovské alebo obdobné konanie o náhradu škody, pričom rozsah poskytnutia informácií v takomto konaní je obmedzený len na skutočnosti týkajúce sa porušenia povinnosti mediátorom.
Na riešení prípadných sporov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu mediáciou sa strany môžu dohodnúť už pri vzniku ich zmluvného vzťahu a to uzatvorením tzv. dohody o riešení sporu mediáciou resp. zakomponovaním tzv. mediačnej doložky do uzatváranej zmluvy. V zmysle § 7 ods. 1 zákona, dohoda o riešení sporu mediáciou je písomná dohoda medzi osobami zúčastnenými na mediácii o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu, sa pokúsia vyriešiť mediáciou.
Dôvodová správa k § 7 zákona uvádza : „Obsahom dohody o riešení sporu mediáciou , je dohoda strán o tom, akým spôsobom budú riešiť svoje budúce alebo súčasné spory. Strany sa môžú dohodnúť , že zmluva o mediácii bude zaväzovať ich právnych nástupcov ".
Ustanovenie ďalej vyžaduje, aby bola dohoda písomná, aby sa tak zamedzilo pochybnostiam, či strany majú alebo nemajú povinnosť pokúsiť sa riešenie sporu mediáciou. Ako uvádza zákon aj dôvodová správa k nemu, neplatnosť zmluvy sa vzťahuje aj na dohodu o riešení sporu mediáciou, ktorá je jej súčasťou, len vtedy, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje na túto dohodu. Inak je dohoda o riešení sporu mediáciou platná, i keď je zmluva, v ktorej je obsiahnutá neplatná. Obdobne pri odstúpení od zmluvy sa odstúpenie netýka dohody o riešení sporu mediáciou, ktorá je v zmluve obsiahnutá. Strany tak môžu svoje pomery, ktoré treba upraviť po odstúpení od zmluvy alebo po vyhlásení neplatnosti zmluvy opätovne riešiť prostredníctvom mediátora. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť v odstúpení od zmluvy, že sa odstúpenie vzťahuje i na dohodu o riešení sporu mediáciou.
V zmysle § 13 ods. 4 zákona sa osoby zúčastnené na mediácii môžu dohodnúť, že svoj spor budú riešiť v určitom mediačnom centre.
Zásada neformálnosti mediácie bola do istej miery narušená novelou zákona o mediácii, č. 141/2010 Z.z., ktorá s účinnosťou od 01.07.2010 viaže začatie mediácie na uloženie Dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín.
Začiatok a koniec mediácie ...
Podľa pôvodného znenia zákona o mediácii sa mediácia začínala dňom, keď sa osoby zúčasnené na mediácii písomne dohodli na účasti na mediácii konkrétneho sporu a osobe mediátore, pričom takúto dohodu bolo možné nahradiť súhlasom s riešením sporu mediáciou zaznamenaným do zápisnice spisovanej mediátorom. Táto pôvodná úprava začatia mediácie sa v praxi osvedčila, pričom z pohľadu mediačnej praxe a praktického vedenia mediácie bola pomerne často využívaná možnosť zápisničného zaznameniania súhlasu s mediáciou.
V súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady, bol priamou novelou zákona č. 420/2004 Z. z., s účinnosťou od 1.7.2010, v záujme zabezpečenia prerušenia plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt zakomponovaný mechanizmus začatia mediácie formou uloženia dohody o začatí mediácie, s úradne overenými podpismi osôb zúčastnených na mediácii v Notárskom centrálnom registri listín. Prijatie takejto úpravy pripomienkovala značná časť mediátorskej obce už počas medzirezortného pripomienkového konania. Napriek tomu, že mediátori z praxe poukazovali na skutočnosť, že takto prijatý mechanizmus nabúra základné atribúty mediácie ako sú jej neformálnosť, rýchlosť, dôvernosť a nizka finančná nákladnosť, záujem na zabezpečení právnej istoty právnych vzťahoch v danom prípade prevýšil. Po prijatí novely č. 141/2010 Z.z. však obavy mediátorov potvrdila aj samotná mediačná prax. Značná časť mediátorov potvrdzuje výrazné pribrzdenie až úbytok mediačných prípadov po prijatí tejto novely ako aj veľké problémy s /ne/ochotou záujemcov o mediáciu vo veci podpisu dohody o začati mediácie u notára resp. na matrike a uloženia tejto dohody v Notárskom centrálnom registri listín.
S ohľadom na problémy, ktoré sa objavujú v alikačnej praxi v súvislosti s podmienkami určenými pre začatie mediácie sa žiada, cestou legislatívnych zmien, odstrániť povinnosť overovania podpisov na dohode začatí mediácie a jej následného ukladania do Notárskeho centrálneho registra listín. Mám za to, že s ohľadom na skutočnosť, že mediátor priamo zo zákona zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti postačí, aby každý mediátor si viedol vlastnú evidenciu začatia a ukončenia jednotlivých mediácií .
Spôsob ukončenia mediácie závisí od priebehu a výsledkov celého mediačného procesu a možno ho rozlíšiť na prípady, keď sa mediácia končí uzatvorením dohody, ktorá je výsledkom mediácie / § 14 ods. 5 písm.a) / a ďalej na prípady, keď sa mediácia končí bez uzatvorenie dohody niektorým zo spôsobov uvedených v § 14 ods. 5 písm. b) až d) zákona / dňom písomného vyhlásenia mediátora po konzultácii s osobami zúčastnenými na mediácii, že mediácia nebude pokračovať; dňom doručenia písomného vyhlásenia osoby zúčastnenej na mediácii adesovaného mediátorovi, že mediácia je skončená; dňom doručenia písomného vyhlásenia jednej z osôb zúčasnených na mediácii adresovaného druhej osobe zúčastnenej na mediácii a mediátorovi,že mediácia je skončená / .
Dohoda, ktorá je výsledkom mediácie....
V prípade, ak výsledkom mediácie je dohoda, je z hľadiska platnosti tejto dohody nevyhnutné, aby spĺňala predpoklady stanovené v § 15 ods. 1 zákona, t.j. musí mať písomnú formu, pričom je pre osoby zúčastnené na mediácii zaväzná. Zákon nestanovuje, že túto dohodu musí spísať mediátor, pričom podľa dôvodovej správy k § 15 zákona " strany si môžu prizvať napr. právnych zástupcov, aby dohoda mala všetky náležitosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka prípadne iných zákonov."
Dohoda, ktorá je výsledkom mediácie nie je sama o sebe exekučným titulom. Vykonateľnosť tejto dohody si však strany môžu poistiť spôsobom vymedzeným v § 15 ods 2 zákona, v zmysle ktorého, na základe dohody, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie, ak je táto dohoda podľa podmienok ustanovených v osobitných predpisoch
a) spísaná vo forme notárskej zápisnice
b) schválená ako zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom
O potrebe legislatívnych zmien v oblasti priamej vykonateľnosti dohody, ktorá je výsledkom mediácie, sa v odbornej verejnosti vedie pomerne rozsiahla diskusia, pričom k zabezpečeniu vykonateľnosti týchto dohôd členské štáty EÚ nabáda aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady.
Úvahy nad možnými legislatívnymi úpravami...
Vďaka tomu, že Slovenská republika má už sedem rokov v platnosti a účinnosti rámcový predpis o mediácii, môžeme dnes, po vyhodnotení bohatých skúseností z aplikačnej praxe a dôkladnej analýze platného právneho stavu, uvažovať nad možnými legislatívnymi zmenami, ktoré by prispeli k naplneniu myšlienky zabezpečenia prístupu k spravodlivosti cestou mediácie. V kontexte stanoveného cieľa považujem za vhodné, aby v oblasti právnej úpravy mediácie boli vykonané najmä tieto zmeny :
- Zmena statusu mediátora: Postavenie mediátora je vhodné priblížiť modelu postavenia súdneho znalca, ako osoby určenej štátom na vykonávanie mimosúdnej činnosti zameranej na riešenie sporov. V tomto kontexte by mediátori pôsobili v pozícii spolupracujúceho článku v rámci súdneho konania /obdobne ako znalec/ a boli by tak súdom nápomocní pri riešení prebiehajúcich súdnych sporov.
- Terminologicky odlíšiť pojem osoby zúčastnenej na mediácii ako účastníka mediácie a ďalšie osoby zúčastnené na mediácii a následne v zákone jasne vymedziť, že povinnosťou mlčanlivosti je viazaný mediátor, účastníci mediácie ako aj ďalšie osoby zúčastnené na mediácii. Zároveň sa žiada zabezpečiť, aby povinnosť mlčanlivosti bola rešpektovaná aj v rámci prípadného následného súdneho konania a to aj zo strany súdu.
- Procesne zjednodušiť a urýchliť schvaľovanie dohody, ktorá je výsledkom mediácie vykonávanej pred začatím súdneho konania a to ako zmier pred súdom, cestou novelizácie § 67 OSP, t.j. rámci činnosti súdu vykonávanej pred začatím súdneho konania.
- Ťarchu trov súdneho konania preniesť na účastníka, ktorý bezdôvodne odmietne vykonať pokus o riešenie sporu mediáciou, bez ohľadu na výsledok súdneho konania.
Záver...
Záverom si autorka dovoľuje vysloviť svoje presvedčenie, že s ohľadom na už zrealizované legislatívne zmeny v oblasti mediácie, účinné od 1.1.2012, ako aj návrhy legislatívnych úprav, na tvorbe ktorých sa aktívne podieľajú aj mediátori z praxe, sa mediácia v podmienkach Slovenskej republiky stane prioritným a prevažujúcim spôsobom riešenia sporov a konfliktov v 21. storočí, obdobne ako je tomu už v zahraničí. Toto presvedčenie autorky zvýrazňuje aj skutočnosť, že profesionálna obec mediátorov je už na to dostatočne odborne ako aj kapacitne pripravená.
JUDr. Renáta Dolanská, advokátka, mediátorka
Podpredsedníčka Asociácie mediátorov Slovenska
Riaditeľka Mediačného centra Mimosúdneho Riešenia Sporov
www.advokat-mediator.sk