Pre splnenie nároku na dôchodok pomôže aj práca v zahraničí
Občanom Slovenskej republiky, ktorí pracovali v krajinách Európskej únie, sa pre posúdenie nároku na dôchodok zohľadnia aj tieto obdobia. To znamená, že napríklad slovenský občan, ktorý by inak nesplnil základnú podmienku nároku na dôchodok, pretože v našej krajine odpracoval (čiže bol dôchodkovo poistený) len 12 rokov, dokladuje ďalšie obdobia dôchodkového poistenia z inej krajiny alebo krajín EÚ v trvaní napr. 10 rokov, splnil tým jednu zo základných podmienok nároku na dôchodok. Pripomíname, že nárok na starobný dôchodok v SR má poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek.
Čo sa týka období odpracovaných v zahraničí je pre posúdenie nároku na dôchodok dôležité, či bol občan dôchodkovo poistený v členskom štáte Európskej únie, alebo v štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia (v Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Švajčiarskej konfederácii). Obdobia pre nárok na dôchodok sa zohľadnia aj v prípade, že občan bol dôchodkovo poistený v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Pri dávkach zo Sociálnej poisťovne sa štátne občianstvo SR nevyžaduje
Štátne občianstvo Slovenskej republiky nie je podmienkou pre vznik nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne. Môže ich dostávať aj cudzí štátny príslušník, ak splní podmienky stanovené pre konkrétnu dávku v zákone o sociálnom poistení. Najdôležitejšou podmienkou je – na základe výkonu práce - existencia sociálneho poistenia, resp. jeho trvanie po určitú dobu. Obdobne to platí o slovenských občanoch pracujúcich v zahraničí. V rámci Európskej únie je táto zásada zakotvená priamo v legislatíve, podľa ktorej sa o. i. dávky získané podľa právnych predpisov niektorého členského štátu vyplácajú príjemcovi aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte.
Pri žiadnej z dávok teda nerozhoduje ani trvalý pobyt žiadateľa, Sociálna poisťovňa túto skutočnosť pri dávkach neskúma. Na miesto pobytu sa pozerá len pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti, ak žiadateľ tesne pred podaním žiadosti o dávku pracoval v inom štáte EÚ. Ani vtedy však nerozhoduje trvalý pobyt, skúma sa tzv. centrum záujmov, ktoré s miestom trvalého pobytu totožné byť nemusí.
Trvalý pobyt Sociálna poisťovňa skúma len pri osobách, za ktoré poistné na dôchodkové poistenie platí štát – pri nich sa vyžaduje výhradne trvalý pobyt osôb na území Slovenskej republiky. Rovnako sa vyžaduje aj pri dobrovoľnom poistení, tu však môže ísť aj o povolenie na trvalý pobyt alebo o povolenie na prechodný pobyt.
Nevyplatený dôchodok po zomretom nie je dedičstvom
Dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Ak dôchodca poberal dôchodok v hotovosti prostredníctvom pošty, napr. 14. deň v mesiaci, zomrel 18. septembra 2019 a 14. septembra 2019 si dôchodok na pošte neprevzal, lebo bol hospitalizovaný v nemocnici, tento nevyplatený dôchodok patrí pozostalým. Sociálna poisťovňa im ho vyplatí na základe predloženého čestného vyhlásenia. Nevyplatený dôchodok po zomretom nie je predmetom dedičstva. Nárok naň si môžu uplatniť pozostalí – postupne manžel (manželka), deti alebo rodičia. Nevyplatený dôchodok sa stáva predmetom dedičstva až vtedy, ak zomretý nemal žiadneho z uvedených príbuzných.
Osamelá matka môže dávku materské poberať dlhšie
Nárok na dávku materské matke dieťaťa zaniká spravidla uplynutím 34 týždňov od jeho vzniku. Osamelá matka však môže materské poberať 37 týždňov. Ak sa nachádza v tejto situácii a chce požiadať o predĺženie materského, musí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ku koncu 34. týždňa poberania materského predložiť čestné vyhlásenie o osamelosti.
Okrem identifikačných údajov matky musí toto čestné vyhlásenie obsahovať dôvod jej osamelosti a informáciu, či žije v domácnosti sama alebo s inou osobou a či náklady na domácnosť uhrádza sama alebo spolu s inou osobou, resp. inými osobami. Tlačivo – čestné vyhlásenie je v niektorých pobočkách Sociálnej poisťovne k dispozícii, spravidla si ho však poistenkyňa píše sama, neformálnym listom. Za osamelú sa z hľadiska poskytovania dávky materské považuje poistenkyňa, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. To však neznamená, že automaticky stačí, že matka dieťaťa nie je vydatá. Za osamelú sa pre tento účel nepovažuje, ak žije v spoločnej domácnosti napríklad s rodičmi alebo s inou osobou, napríklad s mužom, ktorý nie je jej manželom.
Nárok na predĺženie poberania materského má okrem matky aj iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. V takomto prípade sa podmienka osamelosti posudzuje rovnako, avšak nárok na materské za predlžuje z 28 týždňov na 31 týždňov od vzniku nároku na túto dávku.
Od začiatku tohto roka do konca augusta Sociálna poisťovňa vyplatila spolu 275 234 dávok materské v priemernej výške 710 eur.
Aké budú od 1. januára 2020 maximálne výšky niektorých úrazových dávok
Od 1. januára 2020 sa zmení výška úrazových dávok. Okrem toho, že úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa zvýšia o 2,5 %, rovnako o 2,5 % vzrastú aj tieto úrazové dávky – jednorazové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom, ktoré sú zo zákona obmedzené maximálnym limitom (ktorý sa tiež každý rok valorizuje).
Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky tak v roku 2020 bude 57 392,20 eura. Rovnako sa v budúcom roku zvýši aj maximálny úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí a stúpne na 57 392,20 eura.
Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením v roku 2020 bude predstavovať 28 696,40 eura.
Maximálna výška náhrady nákladov spojených s pohrebom bude v roku 2020 predstavovať 2 870,40 eura. Na hodnotu 2 870,40 eura vzrastie aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti.
Druh, alebo družka nemajú v prípade pracovného úrazu nárok na jednorazové odškodnenie
V dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pri ktorom poškodený zomrel, má jeho rodina nárok na sociálnu dávku z úrazového poistenia jednorazové odškodnenie. Sociálna poisťovňa však upozorňuje verejnosť, že v prípade takejto tragickej udalosti nevzniká rovnaký nárok na jednorazové odškodnenie druhovi, alebo družke, s ktorým poškodený žil v spoločnej domácnosti.
Jednorazové odškodnenie sa poskytuje rodine poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Slúži na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny a poskytuje sa manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie.
Sociálna poisťovňa vyplatila za prvých sedem mesiacov tohto roka spolu 16 dávok jednorazové odškodnenie s priemernou výškou 17 502,95 eur.
Pôrod v zahraničí nárok na materské neovplyvní
Ak sa matke, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni (to znamená podľa právnych predpisov platných na Slovensku), narodilo dieťa v zahraničí, pri splnení ostatných podmienok sa na jej nároku na dávku materské nič nemení. Musí sa však obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pričom postup – predovšetkým potrebné dokumenty, sa líši podľa toho, akú dohodu má Slovenská republika so štátom, v ktorom sa dieťa narodilo.
V prípade, že pôrod nastal v niektorom z členských štátov EÚ, pobočke Sociálnej poisťovne treba predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára z danej krajiny (stačí predložiť originál, netreba preklad od slovenčiny). Ak poistenkyňa porodila na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú aj nemocenské dávky, Sociálna poisťovňa akceptuje potvrdenia a tlačivá vystavené v tomto zmluvnom štáte.
Ak pôrod nastal na území štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, avšak tento štát pristúpil k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom v takomto štáte musí byť osvedčené tzv. apostilou – osvedčením hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom. Ak ide o štát, ktorý nepristúpil k spomínanému dohovoru, osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny sa vyžaduje u rôznych orgánov (viac informácií k tejto téme poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR).
Spolu s uvedeným tlačivom je pobočke Sociálnej poisťovne potrebné zaslať neformálnu žiadosť, ktorá by mala obsahovať meno a priezvisko poistenky, identifikačné číslo jej sociálneho zabezpečenia v SR (t. j. rodné číslo), adresu trvalého/prechodného pobytu v SR, poistný vzťah (napr. zamestnanec), z ktorého si uplatňuje nárok na materské, dátum, od ktorého si uplatňuje nárok na materské a jeho výplatu (spravidla deň pripadajúci na začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu), spôsob výplaty materského (spravidla číslo účtu) a dátum a podpis. Takúto neformálnu žiadosť môže poistenka priložiť aj k žiadosti o materské vystavenej v rámci EÚ, ak vnútroštátne tlačivo danej krajiny tieto údaje neobsahuje.
Zdroj: socpoist.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk