Aktuálne návrhy súdov na Ústavnom súde SR

Okresný súd Dunajská Streda predložil Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (OSP) s Ústavou Slovenskej republiky. Jedná sa o ustanovenia § 87 písm. f) a § 105 ods. 1 prvej a druhej vety OSP. Spoločné napadnutie obidvoch ustanovení súd odôvodnil tým, že ak by napadol len ustanovenie § 87 písm. f) OSP, bolo by irelevantné, ak by aj ústavný súd nálezom vyslovil jeho nesúlad, pretože ustanovenie § 105 ods. 1 OSP by súdu bránilo tento nesúlad v konaní akokoľvek zohľadniť. Naopak, napadnutie a vyslovenie nesúladu len § 105 ods. 1 OSP s ústavou by samo osebe v konaní taktiež nemalo význam. Aj keby súd totiž v takom prípade mohol skúmať svoju miestnu príslušnosť aj v iných veciach než podľa § 88 OSP, ustanovenie § 87 písm. f) OSP by ho nevyhnutne viedlo k záveru, že je v danej veci miestne príslušný.

Svojvoľné ovplyvňovanie miestnej príslušnosti

Podľa § 87 písm. f) OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Súd vo svojom návrhu uvádza, že ustanovenie § 87 písm. f) OSP je špecifické tým, že umožňuje žalobcovi svojvoľne ovplyvňovať miestnu príslušnosť súdu vhodnou voľbou bydliska. Toto ustanovenie sa týka situácie, kedy spotrebiteľ vystupuje ako navrhovateľ (ak by vystupoval ako odporca, určovala by sa príslušnosť podľa jeho bydliska už v zmysle § 84 a § 85 ods. 1 OSP a nebolo by potrebné osobitné ustanovenie). Spotrebiteľ ako navrhovateľ má však v rukách jednak voľbu vlastného bydliska, ako aj okamih, kedy jeho návrh dôjde súdu.

 „V zmysle ustálenej judikatúry sa síce za bydlisko považuje miesto, kde sa určitá osoba zdržiava s trvalým úmyslom, pre súd je však v prípade žalobcu prakticky nemožné vychádzať z iného ukazovateľa než z administratívne hláseného trvalého pobytu. Dôsledky tejto právnej normy sú tak zrejmé – spotrebiteľ môže krátko pred podaním žaloby (návrhu) zmeniť svoje trvalé bydlisko do obvodu okresného, resp. dokonca krajského súdu, ktorý je napríklad známy pro-spotrebiteľskou judikatúrou, podať žalobu s odkazom na § 87 písm. f) OSP a následne si svoje bydlisko prehlásiť späť, keďže takáto zmena nemá na už raz založenú príslušnosť žiaden vplyv.“ konštatuje súd.

Úkony vykonávané nezákonným sudcom

Okresný súd Dunajská Streda vo svojom návrhu napáda tiež protiústavnosť ustanovení § 105 ods. 1 prvej a druhej vety OSP.

§ 105 odsek 1:

Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Podľa ustanovení § 105 ods. 1 prvej a druhej vety OSP „totiž v podstate platí, že súdu je zakázané skúmať svoju miestnu príslušnosť z iných dôvodov než z toho hľadiska, či náhodou nejde o matériu uvedené v § 88 OSP a či preto nie je príslušný iný súd. Citované ustanovenia tak v podstate ukladajú sudcovi, ktorý o sebe napríklad zjavne vie, že je sudcom „nezákonným“, pretože nie je miestne alebo vecne príslušným, napriek tomu vedome porušiť právo druhého účastníka na zákonného sudcu a vykonať aspoň prvý procesný úkon („začať konanie vo veci samej“ podľa tretej vety § 105 ods. 1 OSP) predtým, než sa druhému účastníkovi dá priestor svoje právo na zákonného sudcu uplatniť. Na takéto obmedzenie práva súdu dbať na ochranu základného práva na zákonného sudcu nie sú dané žiadne ústavne akceptovateľné a racionálne dôvody“ dodáva súd.

Ako príklad uvádza návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom súd samotný návrh na jeho nariadenie doručuje až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, pričom predbežné opatrenie je vykonateľné už doručením. Odporca tak dostáva prvú možnosť brániť sa proti konaniu nezákonného sudcu až v momente, kedy tento sudca už voči nemu vydal rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje.

„To isté v princípe platí i v konaní o platobnom rozkaze, v ktorom sa takisto rozhoduje bez vyjadrenia odporcu, v ktorom je tento problém ešte umocnený tým, že zákon vyžaduje, aby odpor bol odôvodnený vo veci samej, teda skutočnosťami, ktoré spochybňujú uplatnený nárok. Odporca tak logicky nemôže podať odpor len z dôvodu, že platobný rozkaz bol vydaný nepríslušným súdom, čím je možnosť uplatnenia jeho práva na zákonného sudcu prakticky vylúčená.“ konštatuje sudca Michal Novotný v uznesení, ktoré pripojil s návrhu.

Ďalšie návrhy súdov na Ústavnom súde

V súčasnosti sa nachádzajú na Ústavnom súde aj tieto návrhy súdov:

• Návrh Okresného súdu Košice II na začatie konania o súlade § 141a ods. 1 posledná veta OSP
• Návrh Krajského súdu v Prešove na začatie konania o súlade § 711 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
• Návrh Okresného súdu Košice I na začatie konania o súlade § 93 ods. 1 Zákona o rodine
• Návrh Okresného súdu Košice I na začatie konania o súlade § 66 ods. 5 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Návrh Krajského súdu v Bratislave na začatie konania o súlade § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. a zákona č. 129/2011 Z. z.

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk