Definitívne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov sú už známe, vzhľadom k prekvapivému výsledku v banskobystrickom kraji sa čoraz viac medzi širšou verejnosťou otvára otázka právomocí predsedov samosprávnych krajov (ľudovo nazývaných „župani"), právomocí zastupiteľstiev ako aj samotných poslancov. Urobme si teda exkurz do Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).
Obec a vyšší územný celok (vyšší územný celok je samosprávny kraj) sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Obec a rovnako aj vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä:
- a) zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja,
- b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja,
- c) obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov,
- d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje,
- e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,
- f) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov,
- g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia,
- h) utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a ostatných prvkov svojho územia,
- i) obstaráva a schvaľuje program rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb,
- j) utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva,
- k) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania,
- l) utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a stará sa o ochranu pamiatkového fondu,
- m) utvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj,
- n) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež,
- o) spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,
- p) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja,
- q) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov,
- r) vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.
Cesty, zdravotníctvo a školstvo
Takto všeobecne vymedzuje právomoci kraja zákon o samosprávnych krajoch. O niečo konkrétnejšie sú už osobitné zákony. Napríklad Cestný zákon ustanovuje, že cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú v zásade vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu. Správu pozemných komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve kraja, vykonáva samosprávny kraj. Zákon o zdravotnej starostlivosti ustanovuje, že samosprávny kraj vykonáva štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy.
Pomerne široké právomoci zveruje samosprávnym krajom zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete stredné školy a strediská praktického vyučovania. Samosprávny kraj pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete základné umelecké školy, jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách, školské internáty, zariadenia školského stravovania, školské hospodárstva a strediská odbornej praxe, strediská služieb školy, školy v prírode, centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. V oblasti výchovy a vzdelávania má samosprávny kraj omnoho širšie právomoci než je zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení, samosprávny kraj samozrejme schvaľuje aj návrhy zmlúv o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme priľahlých priestorov školy a školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Do právomocí kraja tiež patrí zostavovať plán investícií a rozpisovať finančné prostriedky pridelené a poskytnutých ministerstvom pre školy, ktorých je zriaďovateľom, a rozpis finančných prostriedkov poukázaných pre základné umelecké školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Kraj tiež poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z poukázaných finančných prostriedkov dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia.
Kto má v rukách moc? Zastupiteľstvo alebo predseda?
Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. Funkčné obdobie zastupiteľstva sa skončí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.
Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to
- a) uznášať sa na nariadeniach,
- b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom samosprávneho kraja a s majetkom prenechaným do užívania samosprávnemu kraju,
- c) schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja samosprávneho kraja, regionálne rozvojové plány a programy, ako aj územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov,
- d) schvaľovať rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontrolovať čerpanie rozpočtu a schvaľovať záverečný účet samosprávneho kraja; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať predseda,
- e) o prijatí úveru alebo pôžičky samosprávneho kraja,
- f) schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov samosprávneho kraja vypracovaný podľa osobitného predpisu,
- g) o vyhlásení referenda,
- h) zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe,
- i) schvaľovať dohody v oblasti medzinárodnej spolupráce, schvaľovať združovanie prostriedkov a činností samosprávneho kraja, ako aj členstvo samosprávneho kraja v združeniach,
- j) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedov samosprávneho kraja, ako aj určovať podpredsedovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, primeranú odmenu,
- k) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva, určovať im úlohy, voliť a odvolávať ich predsedov a ďalších členov,
- l) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra a určovať jeho odmenu,
- m) určovať odmenu poslancom,
- n) určovať odmenu členom komisií, ktorí nie sú poslancami,
- o) zriaďovať úrad,
- p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva,
- q) o ďalších veciach, ktoré si môže vyhradiť v štatúte samosprávneho kraja, ak nie sú zákonom zverené predsedovi.
Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Ak zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, predseda zvolá do 14 dní nové zasadnutie.
Čo v prípade, ak predseda zasadnutie zastupiteľstva odmietne zvolať?
Zasadnutie zastupiteľstva sa môže konať aj vtedy, ak ho predseda nezvolá. V takom prípade zasadnutie zastupiteľstva zvolá podpredseda alebo iný poslanec, ktorý zasadnutie zastupiteľstva aj vedie, ak ho odmietne viesť predseda.
Môže predseda zasiahnuť, ak je toho názoru, že uznesenie zastupiteľstva je pre kraj nevýhodné?
Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom. Rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem vecí, o ktorých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom poriadku úradu.
Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tak, že ho nepodpíše v zákonnej desaťdňovej lehote. Toto svoje oprávnenie nemôže využiť pri uznesení o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra.
Ak bol teda výkon uznesenia zastupiteľstva pozastavený, zastupiteľstvo môže toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť (na prijatie stačil súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných), inak povedané, vyšším kvórom môže zastupiteľstvo prelomiť veto predsedu. Výkon potvrdeného uznesenia už následne nemôže predseda pozastaviť. Ak však zastupiteľstvo takto uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.
Aký plat má predseda samosprávneho kraja?
Plat predsedu samosprávneho kraja sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor zo súčinu základu platu a ustanoveného koeficientu platu 2,0. Základ platu je súčet najvyššej platovej tarify a sumy limitu osobného príplatku vypočítanej z najvyššej platovej tarify základnej stupnice platových taríf ustanovenej pre zamestnanca pri vykonávaní verejnej služby podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je zákon č. 553/2003 Z. z., ktorý určuje v 12 platovom stupni a 14 platovej triede sumu 805 eur, ktorá vynásobená o koeficient 2 činí 1610 eur, avšak limit osobného príplatku predstavuje 100% platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, teda ešte krát 2 a výsledok predstavuje sumu 3220 eur. Táto suma je v hrubom vyjadrení, a teda sa z nej ešte odpočítavajú odvody a daň.
Predsedovi na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí mesačne paušálna náhrada v sume 4% z jeho platu, konkrétne 4% zo sumy 3220 eur čo predstavuje 128 eur. Súčet je teda 3348 eur. V súčasnosti už predsedovia samosprávnych krajov nemajú nárok na 13 a 14. platy a nedostávajú ani odmeny.
Predseda má nárok na bezplatné používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou a používanie prostriedkov technického vybavenia na vykonávanie funkcie.
Zdroj: ASPI – Najpoužívanejší právny systém v Slovenskej republike
Ilustračné foto: najprávo.sk