Pojem „formulárová žaloba" sa pomaly udomácňuje v odbornej terminológii aj v Čechách aj na Slovensku. Jedná sa o žalobu, ktorá je spravidla vytvorená automaticky prostredníctvom počítačového softvéru a vytvára sa len z databázových údajov veriteľa o svojom dlžníkovi, resp. zjednodušene povedané, mení sa v nej len dlžná suma, čísla dotknutých zmlúv alebo relevantné dátumy a údaje žalovaného, pričom ostatný text žaloby je v stovkách, ba až tisíckach žalôb rovnaký, a teda spísanie žaloby je vlastne úkonom administratívneho charakteru. V mnohých prípadoch ide na Slovensku o tzv. drobné spory, t. j. spory v ktorých istina nepresahuje 500 eur (České občianske procesné právo taktiež pozná tzv. bagateľné spory, t. j. v súčasnosti spory do 10.000 Kč, avšak inštitút bagateľných sporov našiel v Čechách opodstatnenie hlavne pri neprípustnosti odvolania v takýchto sporoch). Práve v drobných sporoch uplatnené trovy konania (spravidla zahŕňajúce trovy právneho zastúpenia) častokrát predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná vymáhaná pohľadávka.
Ako uviedol predkladateľ novely slovenského Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z. z., ktorým sa zaviedol nový odsek 2 v § 150 O. s. p. cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.
Ústavný súd Českej republiky včera vyhlásil nález v konaní sp. zn. I. ÚS 3623/2011, ktorým zjednotil rozhodovanie o náhrade trov konania v sporoch o peňažné plnenie do 10.000 Kč (o tzv. bagateľnej veci) v prípadoch „formulárových" žalôb. Uviedol, že ohľadom náhrady trov konania musia súdy aj v konaní o peňažnom plnení do 10.000 Kč ctiť zásahu úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 Občanského soudního řádu).
Ak by bol žalobca v spore úplne úspešný, má spravidla právo na náhradu trov konania; to však neznamená, že súd o ich náhrade rozhodne „mechanicky": naopak, musí zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov, resp. aký z možných spôsobov ich určenia využije (viď ustanovenie § 151 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou a z nej výnimka uvedená v časti vety za bodkočiarkou).
Ak však pôjde o konanie v tzv. bagateľnej veci, ktoré bolo začaté „formulárovou" žalobou, nárok je uplatňovaný voči spotrebiteľovi, pričom ten vznikol zo zmluvy, alebo iného právneho dôvodu, avšak spotrebiteľ je fakticky vylúčený z možnosti dojednať si podmienky plnenia s iným obsahom (typicky pôjde najmä o zmluvu o preprave, dodávke tepla alebo energií, spotrebiteľskom úvere, bežnom účte, o poskytovaní služieb informačnej spoločnosti, o poskytovaní služieb elektronických komunikácií, o poistnú zmluvu), potom s ohľadom na potrebu dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trov konania, je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom, bola určená len ako ekvivalent jednonásobku vymáhanej istiny.
Ústavný súd ČR uzavrel, že s ohľadom na naliehavosť a závažnosť dopadov riešenej právnej otázky je ospravedlniteľné, aby nosné dôvody tohoto nálezu boli aplikované vo všetkých doposiaľ právoplatne neskončených konaniach.
Plné znenie nálezu bude zverejnené budúci týždeň na stránke Ústavného súdu ČR a portál najprávo.sk na neho upozorní hneď po zverejnení.
Význam tohto nálezu pre slovenské procesné právo je v tom, že ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. aj napriek tomu, že stanovuje, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči žalovanej pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, pre zníženie výšky trov konania nestanovuje žiadne hranice a moderáciu trov konania ponecháva len na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu. Zásadný rozdiel oproti českej úprave je však v tom, že u nás priamo civilný procesný kódex dáva podklad aj pre úplne nepriznanie náhrady trov konania (arg:„..môže ich súd nepriznať..."), ak by boli neprimerané voči žalovanej pohľadávke, a to aj v prípade úplného úspechu žalobcu v konaní. Takáto úprava teda zakladá veľkú nejednotnosť v rozhodovaní súdov o náhrade trov konania v drobných sporoch a podľa nášho názoru je v rozpore s právom na spravodlivý proces, keďže právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces.
Autor: Ludvík Matoušek, asistent predsedu Ústavného súdu ČR a najprávo.sk
Ilustračné foto: www.sxc.hu