Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Andrej Kiska vymenoval na ústavný súd Duriša, Laššákovú a Mamojku

najpravo.sk • 14.12. 2017, 14:18

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vymenoval na návrh Národnej rady SR za sudcov Ústavného súdu SR Miroslava Duriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Vo svojom príhovore uviedol:

 „Dovoľte mi, aby som Vám osobne zaželal veľa energie a síl pri napĺňaní Vášho poslania sudkyne a sudcov v najdôležitejšej súdnej inštitúcii v Slovenskej republike.

Je pravda, že na moje rozhodnutie o vymenovaní ste čakali trochu dlhšie. Chcem preto dnes vyjadriť nádej, že toto čakanie sa napokon našej krajine vyplatí. Chcem vyjadriť nádej, že svojou prácou prispejete k posilneniu autority ústavného súdu v očiach odbornej aj širšej verejnosti. Považujem to za mimoriadne naliehavú úlohu, pretože dobre fungujúci právny štát musí byť postavený na dôvere k jeho najdôležitejším ústavným inštitúciám.

Ako ústavná sudkyňa a ústavní sudcovia nesiete od dnešného dňa veľkú  zodpovednosť. Ústavný súd je v každom demokratickom štáte považovaný za najváženejšiu súdnu autoritu, ktorá chráni základné práva a slobody ľudí. Jeho úlohou je nestranne, nezávisle a dôsledne ochraňovať ústavnosť, zabezpečovať súlad právneho poriadku s ústavou a medzinárodnými zmluvami. V tejto náročnej práci Vám želám veľa dobrých a profesionálnych rozhodnutí.“

Nález ústavného súdu považuje Kiska za jedno z jeho najhorších rozhodnutí

Kiska ešte v utorok uviedol, že problém menovania sudcov ústavného súdu nikdy nebol obyčajným sporom o kompetencie, ale išlo o hodnotový zápas o tom, ako by mal vyzerať ústavný súd, aby plnil svoje poslanie.

 „Trúfam si povedať, že to bol spor o to, aké poslanie má ústavný súd vôbec plniť. Či má byť nezávislým orgánom ochrany ústavnosti, ako to predpokladá naša ústava. Alebo či pripustíme jeho využívanie na dosahovanie sebeckých cieľov politickej moci.“ Konštatoval, že minulý týždeň sa potvrdili najhoršie obavy. „Nález prvého senátu ústavného súdu zo 6. decembra tohto roku vstúpi do dejín ústavnoprávnej praxe na Slovensku ako jedno z jeho najhorších rozhodnutí. Nález o porušení práv kandidátov na sudcov ústavného súdu je svojvoľný, plný formálnych a vecných chýb. Je prejavom hlbokého pohŕdania ústavou Slovenskej republiky, ignorovania predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu jeho vlastnými sudcami a príkladom nerešpektovania základnej deľby moci v právnom štáte.“

Podľa prezidenta odôvodnenie nálezu odporuje výroku. „Senát rozhodol nad rámec svojej právomoci o jednotlivcoch, ktorí neboli účastníkmi sporu. Preskúmaval rozhodnutia prezidenta, ktoré neboli predmetom konania. Jedna chyba za druhou, pre ktorú je rozhodnutie prvého senátu zmätočné a nevykonateľné.“

Prezident podotkol, že po publikovaní nálezu sa ozvali mnohé odborné aj laické hlasy, niektoré aj z prostredia vládnej koalície. „Vyzvali ma, aby som svojvôli senátu neustupoval. Je pravda, že by som sa mohol opäť obrátiť na plénum ústavného súdu so žiadosťou, aby v súlade so svojím poslaním konečne vnieslo jasno do rozporov jediným nespochybniteľným spôsobom - všeobecne záväzným výkladom ústavy. Ale väčšina pléna už raz žiadosť o výklad ústavy ignorovala. Preto mi zmysel pre realitu hovorí, že opakovaný pokus nemá pri súčasnom personálnom obsadení ústavného súdu význam.“

Dodal, že sa obáva, že je právne a fakticky nemožné postupovať podľa najnovšieho rozhodnutia senátu ústavného súdu. Jeho význam vidí prezident Andrej Kiska iba v tom, že bude slúžiť ako výstraha budúcim generáciám.

Iný právny názor má kritik odôvodňovať kultivovaným a po odbornej stránke erudovaným spôsobom

Na vyjadrenia prezidenta zareagovala aj predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková: „Ako predsedníčka ústavného súdu rozhodnutie prezidenta vítam, zároveň však musím vyhlásiť, že vyjadrenia na adresu ústavného súdu, ktoré pri oznámení tohto rozhodnutia predniesol, považujem za emotívne a expresívne, ale predovšetkým za neprimerané a neakceptovateľné vzhľadom na ich neadekvátnosť a urážlivý charakter. Hoci je ústavný súd otvorený kritike, nemôže nereagovať, ak sa táto zakladá na účelovom výklade rozhodnutí ústavného súdu a bez relevantnej príčiny poškodzuje jeho dobré meno a dôveryhodnosť u občanov. S kritikou rozhodovacej činnosti ústavných súdov politikmi sa v tej či onej podobe stretávame v zásade v každom štáte, v ktorom ústavné súdnictvo existuje. V tejto súvislosti by však malo platiť, že takáto kritika by mala byť vecná, podložená odbornými právnymi argumentmi, nie osobná, emotívna či expresívna. Osobný názor prezidenta na rozhodnutie ústavného súdu nemôže byť dôvodom na dehonestovanie rozhodovacej činnosti ústavného súdu.“

Obviňovanie ústavného súdu a sudcov ústavného súdu z otvorenej ignorácie základných princípov právneho štátu či nerešpektovania pravidiel aplikácie a výkladu práva a označovanie rozhodnutí ústavného súdu za ignorantské zo strany iného ústavného orgánu je podľa predsedníčky Ústavného súdu SR v demokratickom právnom štáte neprípustné. Urážanie ústavného súdu a sudcov ústavného súdu je v demokratickom právnom štáte neprípustné podľa nej aj v situácii, keď sa účastník konania pred súdom cíti byť v dôsledku prehry v spore dotknutý a urazený. „V záujme zachovania dôvery občanov v ústavný súd by malo platiť, že napriek tomu, že kritik nesúhlasí s konkrétnym právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v jeho rozhodnutí, mal by svoj iný právny názor odôvodňovať kultivovaným a po odbornej stránke erudovaným spôsobom.“ uviedla. Zopakovala tiež vyjadrenia zo stanoviska Benátskej komisie prijatého 10. a 11. marca 2017 k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov ústavného súdu, ktoré si prezident vyžiadal, verejne sa zaviazal rešpektovať ho a svoj záväzok nesplnil: „Od prijatia uznesenia sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. októbra 2015 však nemožno mať viac pochybnosti o tom, že prezident nie je oprávnený vymenovať menej ako polovicu kandidátov navrhnutých národnou radou... ... podľa čl. 128 ústavy odráža sa v ňom právny názor na túto otázku väčšiny sudcov ústavného súdu, ktorý je konečným arbitrom v ústavných veciach... Benátska komisia odporúča všetkým stranám rešpektovať budúci nález ústavného súdu vo veci aktuálne prebiehajúceho konania o sťažnostiach...“

Zdroj: prezident.sk, ustavnysud.sk
Ilustračné foto: prezident.sk

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1187

Nový príspevok

K slobode prejavu a vyjadreniam v článku.

„Sloboda prejavu je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu verejnej mienky v otvorenej spoločnosti, nástroj pravdy, súťaže a konfrontácie rôznych myšlienok, základný pilier demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotové súdy.“ Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 152/08 zo dňa 15.12. 2009

Radovan Kunca | 15.12.2017 08:16
PoUtStŠtPiSoNe
: