274/2017 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov Národnej rady SR

A. Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

 

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 v časti Trestná politika a väzenstvo, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a úlohy B.4. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 3. apríla 2013 č. 155.

 

Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti, ktorej členmi sú okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti zástupcovia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Koordinačno-metodického centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Ligy za ľudské práva a ďalších odborníkov z praxe .                                                       

 

Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012) (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. K čiastočnej transpozícii smernice 2012/29/EÚ došlo zákonom  č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní. Úplná transpozícia smernice 2012/29/EÚ sa vykonáva osobitným zákonom, ktorý komplexne upravuje práva obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov a mechanizmus podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, čím sa posilňuje postavenie obetí trestných činov v trestnom konaní.

 

Návrhom zákona sa ďalej vykonáva úplná transpozícia smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004) (ďalej len „smernica 2004/80/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2004/80/ES bola v roku 2006 pôvodne do právneho poriadku Slovenskej republiky úplne transponovaná zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý zrušil pôvodný zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 422/2002 Z. z.. Návrh zákona v tretej časti preberá právnu úpravu odškodňovania zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov a dopĺňa ju o praktické skúsenosti a situácie, ktoré vyplynuli z praxe pri aplikácii uvedeného zákona v súvislosti s odškodňovaním obetí násilných trestných činov.

 

Nosnou právnou úpravou návrhu zákona je čl. I, v ktorom je samotný zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov. Čl. I návrhu zákona je rozdelený do piatich častí. Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia. Táto časť vymedzuje základné pojmy (§ 2) a zásady uplatňovania ochrany a podpory obetí trestných činov (§ 3),  ktoré sa vzťahujú na celý návrh zákona. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú základné inštitúty ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť, druhotná a opakovaná viktimizácia, trestné činy domáceho násilia a pod. Trestný poriadok upravuje procesné postavenie obete ako „poškodeného“, ktorým môže byť aj právnická osoba na rozdiel od obete, ktorou môže byť len fyzická osoba alebo za určitých okolností príbuzný. V trestnom konaní môže mať obeť okrem procesného postavenia poškodeného aj postavenie oznamovateľa trestného činu alebo svedka. Druhá časť upravuje práva obetí trestných činov. Práva obetí trestných činov sú čiastočne upravené aj v Trestnom poriadku. Návrh zákona v tejto časti upravuje najmä rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte a zdôrazňuje ich poskytovanie pre obeť zrozumiteľným spôsobom. Návrh zákona ďalej v tejto časti zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou. Medzi práva obetí trestných činov patrí aj právo na právnu pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a právo na finančné odškodnenie. Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štruktúra tejto časti návrhu zákona zodpovedá štruktúre zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý sa týmto návrhom zákona zároveň ruší. Takisto boli do tejto časti návrhu zákona zapracované požiadavky praxe. Štvrtá časť návrhu zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Táto podpora sa bude vykonávať prostredníctvom akreditácie programu podpory obetí trestných činov a dotácií. V tejto časti sú upravené podmienky udelenia akreditácie, obsah a spôsob podania žiadosti o udelenie akreditácie, konanie o akreditácii, zánik a zrušenie akreditácie, kontrola plnenia podmienok akreditácie a povinností akreditovaných subjektov, dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu, pričom podmienky poskytnutia dotácie podliehajú kontrole. Návrh zákona ustanovuje zverejňovanie informácií o poskytnutých dotáciách zo štátneho rozpočtu a zavádza register akreditovaných subjektov. V piatej časti sú obsiahnuté spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

 

V čl. II sa v súlade s požiadavkou smernice 2012/29/EÚ formulačne dopĺňa osobitný motív v písmene e) o odkaz na pojmy „pohlavie“ v rámci právnej úpravy osobitného motívu. Súčasťou novelizácie Trestného zákona je aj právna úprava premlčania niektorých trestných činov.

 

Čl. III prepája Trestný poriadok s návrhom zákona v oblasti práv obetí trestných činov. Na účely riadnej transpozície smernice 2012/29/EÚ sa rozširujú základné zásady trestného konania, pojmový aparát používaný Trestným poriadkom, nanovo upravujú informačné povinnosti voči poškodenému a svedkovi, posilňuje postavenie poškodeného (obete) v trestnom konaní, a to najmä vo vzťahu k deťom, rozširujú sa možnosti poskytovania najmä právnej pomoci poškodenému, upravujú podmienky vykonávania výsluchu s ohľadom na potreby obetí, obmedzuje sa využitie inštitútu konfrontácie, mení sa koncept odvádzania peňažných prostriedkov na všeobecne prospešné účely, a to jeho nahradení jediným účelom, ktorým je podpora a ochrana obetí trestných činov, modifikujú sa pravidlá uzatvárania dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom s cieľom posilniť postavenie poškodeného, a v neposlednom rade sa upravuje tzv. adhézne konanie. 

 

Čl. IV novelizuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely čl. I v súvislosti s procesom akreditácie.

 

So zavedením systému dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam bezprostredne súvisí aj zmena zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. navrhovaná v čl. V.

 

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

 

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (boli členmi pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem.

 

Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2018.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných prílohách doložky vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.

 

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

 

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 15. augusta 2017. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 16. augusta 2017.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

 

 

1.         Predkladateľ návrhu zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

2.         Názov návrhu zákona: návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3.         Problematika návrhu zákona:

 

a)         je upravená v práve Európskej únie:

 

-           v primárnom

 

čl. 82 ods. 2 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

-           v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1.         legislatívne akty

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z  25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012)

 

2.         nelegislatívne akty

 

 

-           v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009) 

 

Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004)

 

b)         nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

4.         Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)         lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

smernica 2012/29/EÚ - 16. november 2015

 

b)         lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

31. júl 2015 - uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 155/2013

apríl 2017 - Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017

 

c)         informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

konanie proti Slovenskej republike č. 2016/0148 o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

d)        informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čiastočná transpozícia)

 

5.         Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

 

            Úplný

 

6.         Gestor (spolupracujúce rezorty):

 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

1.         Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

Charakter predkladaného materiálu   ☐        Materiál nelegislatívnej povahy

            ☐        Materiál legislatívnej povahy

            ☒        Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z  25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012)

- Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004).

Termín začiatku a ukončenia PPK     júl 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*           júl 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*          august 2017

2.         Definovanie problému

Transpozícia právne záväzného aktu EÚ v tomto prípade smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v EÚ. Vytvorenie absentujúceho celonárodného systému podporných služieb, ktoré budú poskytovať náležitú pomoc a podporu osobám, ktoré sa stali obeťami trestných činov.

3.         Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je posilnenie práv obetí trestných činov, resp. ich zakotvenie v osobitnom zákone, ktoré sa súčasne vzťahujú aj na trestné konanie. Zabezpečenie potrebnej ochrany  a náležitého prístupu zo strany orgánov verejnej moci v prípade kontaktu s týmito osobami, t. j. obetami trestných činov. Najdôležitejším cieľom je však vytvorenie komplexného a fungujúceho systému podporných služieb na území Slovenskej republiky, ktorý bude poskytovať  a zabezpečovať obetiam trestných činov adekvátnu odbornú pomoc a podporu. 

4.         Dotknuté subjekty

Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby

5.         Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6.         Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?    ☒  Áno           ☐  Nie

 

Vykonávacím predpisom bude upravený spôsob hodnotenia žiadostí o poskytnutie finančnej podpory, postup posudzovania a schvaľovania žiadostí o poskytnutie finančnej podpory, postup pri výkone činnosti komisie a spôsob výberu členov komisie.

7.         Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

 

8.         Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.         Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy  ☐        Pozitívne         ☐        Žiadne ☒        Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy     ☒        Áno     ☐        Nie      ☐        Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie ☐        Pozitívne         ☒        Žiadne ☐        Negatívne

    z toho vplyvy na MSP       ☐        Pozitívne         ☐        Žiadne ☐        Negatívne

Sociálne vplyvy          ☒        Pozitívne         ☐        Žiadne ☐        Negatívne

Vplyvy na životné prostredie ☐        Pozitívne         ☒        Žiadne ☐        Negatívne

Vplyvy na informatizáciu      ☐        Pozitívne         ☒        Žiadne ☐        Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho                                                                     

    vplyvy služieb verejnej správy na občana  ☐        Pozitívne         ☒        Žiadne ☐        Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe        ☐        Pozitívne         ☒        Žiadne ☐        Negatívne

10.       Poznámky

 

11.       Kontakt na spracovateľa

Mgr. Dagmar Fillová (tel. č. 02 888 91 360), JUDr. Jana Bálešová (tel. č. 02 888 91 509)  odbor legislatívy trestného práva , Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

12.       Zdroje

 

13.       Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie vzhľadom na nedodržanie procesných náležitostí podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Výhrady Stálej pracovnej komisie boli prediskutované s príslušnými gestormi v rámci rozporových konaní.

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

K Čl. I

(zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení  niektorých zákonov)

 

K § 1

 

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je vymedzenie práv obetí trestných činov, rozsah pomoci a podpory, resp. služieb, na ktorých poskytnutie majú obete právny nárok. Ďalej sa vymedzuje vzťah medzi štátom a subjektmi poskytujúci pomoc obetiam a upravuje sa poskytovanie peňažnej pomoci, t. j. finančného odškodnenia obetí násilných trestných činov.         

 

K § 2

 

V odseku 1 sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú, a to: trestný čin, obeť, obzvlášť zraniteľná obeť, obeť násilného trestného činu, trestné činy domáceho násilia, druhotná viktimizácia, opakovaná viktimizácia, akreditovaný subjekt, mediácia, ujma na zdraví, subjekt poskytujúci pomoc obetiam, asistenčný orgán a rozhodovací orgán. 

 

Definíciu pojmu trestný čin ustanovuje platný Trestný zákon, avšak na účely tohto zákona sa z hľadiska jednoznačnosti v rámci základných ustanovení explicitne ustanovuje, že za trestný čin sa považuje aj čin, inak trestný. Dôvodom takéhoto vymedzenia trestného činu je záujem zákonodarcu na ochrane a podpore každej obete trestného činu, aj keď páchateľ nie je z dôvodu nedostatku veku alebo nepríčetnosti trestne zodpovedný a nie je ho možné spravodlivo potrestať.

 

Obeťou na účely tohto zákona treba rozumieť len fyzickú osobu, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody. Za určitých podmienok sa za obeť považuje aj taxatívne vymedzený okruh osôb, ktoré v dôsledku smrti obete utrpeli škodu. V nadväznosti na definičné vymedzenie obete sa v odseku 2 upravuje negatívna definícia obete, pričom bude platiť, že osoby blízke obeti [odsek 1 písm. b) druhý bod] nebudú obeťou trestného činu, ak práve tieto osoby sú páchateľmi trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená smrť. Táto právna úprava síce explicitne nevyplýva z preberanej smernice, ale je nevyhnutná aj z dôvodu, aby nedochádzalo k absurdným situáciám, kedy by páchateľ trestného činu mohol byť považovaný za obeť len z titulu, že spôsobil smrť napríklad svojmu rodinnému príslušníkovi.

 

Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje okruh „obzvlášť zraniteľných obetí“, ktorým tento zákon priznáva väčší rozsah podpory a pomoci, resp. služieb, na ktoré majú tieto obzvlášť zraniteľné obete právo a nárok, ako aj na špecifický prístup zo strany orgánov činných v trestnom konaní a subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Taxatívny výpočet obzvlášť zraniteľných obetí vychádza z článku 22 smernice. U tejto skupiny osôb je príznačné vyššie riziko spôsobenia druhotnej a opakovanej viktimizácie, náročnejšie a citlivejšie prežívanie jednotlivých štádií trestného konania ako aj výsluchov vedených policajtmi alebo súdom. Tieto osoby sú výrazne negatívne ovplyvnené spáchaným trestným činom, často nie sú schopné zvládať ani predtým bežne vykonávané činnosti, pociťujú úzkosť, strach a bolesť. Vo výpočte okruhu obzvlášť zraniteľných obetí v bodoch 1 až 5 sú uvedené obete, ktoré sú typicky obzvlášť zraniteľné, pričom túto skutočnosť potvrdzuje doterajšia prax aj judikatúra. Medzi obzvlášť zraniteľné obete patria aj osoby staršie ako 75 rokov, pričom je potrebné uviesť, že nejde o kategóriu chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Veková hranica 75 rokov bola určená z tých dôvodov, že ide o osoby vo vysokom veku, ktoré sa spravidla nevedia účinne brániť a presadzovať si dodržiavanie svojich práv, čím sa často stávajú obeťami trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby zabezpečenia ochrany ľudí vo vysokom veku, u ktorých spravidla akcelerujú zdravotné problémy rôzneho druhu, ktorí udržiavajú menej kontaktov s okolitým svetom, stávajú sa dôverčivejšími a následne sa stávajú obeťami rôznych spôsobov zneužitia a zanedbávania, ale aj obeťami finančnej a majetkovej kriminality. V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „obeť“ nie je možné automaticky zamieňať s pojmom chránená osoba podľa § 139 ods. 1 písm. e) v spojitosti s § 127 ods. 3 Trestného zákona. Návrh zákona osobitne medzi obzvlášť zraniteľné obete zaraďuje v súlade s požiadavkami preberanej smernice aj osoby so zdravotným postihnutím. Pojem osoba so zdravotným postihnutím bude potrebné vykladať v intenciách čl. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.), podľa ktorého „Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.“ V bode 6 nie je uvedená obeť konkrétneho trestného činu a je ponechaná možnosť subsumovať pod pojem obzvlášť zraniteľná obeť, obeť akéhokoľvek trestného činu, ak je na podklade individuálneho posúdenia uskutočneného orgánmi činných v trestnom konaní alebo subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam zistené vyššie riziko spôsobenia opakovanej viktimizácie. Ak osoba tvrdí, že je dieťaťom a existuje pochybnosť o veku takejto osoby, pričom jej vek nie je možné zistiť dokladom totožnosti, rodným listom, je povinná sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu na určenie jej veku, napr. § 111 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

 

Obeťou násilného trestného činu je potrebné rozumieť obeť, t. j. fyzickú osobu, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví. Pozri k tomu výklad pojmu „ujma na zdraví“. V prípade tohto pojmu ide o prevzatie doterajšieho definičného vymedzenia vyplývajúceho z § 2 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Rovnako ako v prípade definície obete sa navrhuje explicitne upraviť, že pozostalí po obeti násilného trestného činu nebudú mať postavenie obete, ak v dôsledku ich konania, ktoré je trestným činom bude spôsobená smrť (odsek 3).

 

Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádza definícia pojmu „trestný čin domáceho násilia“, ktorý je nevyhnutne potrebné vymedziť v nadväznosti na nedostatky, na ktoré poukázala aplikačná prax. V zmysle navrhovanej definície sa za trestný čin domáceho násilia považuje trestný čin, ktorý bol spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom pokolení, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Pojem násilie zahŕňa napr. kopanie, bitie, škrtenie, ťahanie za vlasy, vyhrážanie zbraňou, znevažovanie a ponižovanie, vzbudzovanie strachu, izoláciu od okolia, a podobne. Domáce násilie sa väčšinou odohráva v domácom prostredí za zatvorenými dverami bez prítomnosti nezainteresovanej osoby (svedka), kedy je obeť izolovaná od akejkoľvek pomoci ľudí a orgánov verejnej moci.

 

V zmysle ustanovení a použitých pojmov v smernici sa navrhuje zaviesť pojmy „druhotná viktimizácia“ a „opakovaná viktimizácia“, ktorých definícia v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje. Druhotnou viktimizáciou sa na účely tohto zákona rozumie ujma spôsobená v dôsledku konania, prístupu alebo nekonania taxatívne vymedzených subjektov, pričom oznamovacími prostriedkami sa rozumejú masmédia. Opakovanou viktimizáciou je potrebné rozumieť ujmu, ktorú obeti opakovane spôsobí ten istý páchateľ.

 

Akreditovaným subjektom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorej bola udelená akreditácia. Tento pojem je potrebný a použitý v štvrtej časti tohto zákona. 

 

Vymedzuje sa pojem „mediácia“ na účely transpozície čl. 2 smernice, ktorou sa rozumie proces vedený mediačným alebo probačným úradníkom, ktorého cieľom je snaha odstrániť negatívne následky spôsobené trestným činom na základe vzájomnej interakcie a spolupráce obete a páchateľa. V tomto prípade ide o prispôsobenie pojmu smernice „restoratívna justícia“ k príslušnému ekvivalentu, ktorý upravuje právny poriadok Slovenskej republiky.

 

Na účely tohto zákona je potrebné pod pojmom „ujma na zdraví“ rozumieť okrem ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, spôsobených akýmkoľvek úmyselným násilným trestným činom spáchaným inou osobou, aj morálnu škodu, resp. škodu spôsobenú porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia), a to len v prípade, ak bola spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi alebo niektorým z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, t. j. znásilnením, sexuálnym násilím alebo sexuálnym zneužívaním. Aj v tomto prípade sa vychádza z § 2 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

 

Pojmom „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“ sa na účely tohto zákona rozumie subjekt, ktorý poskytuje obetiam odbornú pomoc podľa ustanovení tohto zákona a je zapísaný v registri subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa § 32 tohto zákona. Preberaná právna úprava ponecháva na členských štátoch, aby si vnútroštátnym právom ustálil systém podpory a ochrany obetí trestných činov. Charakteristickým znakom predkladanej právnej úpravy je, že túto starostlivosť o obete budú vykonávať ako štátne orgány (najmä orgány činné v trestnom konaní), tak aj neštátny sektor (subjekty poskytujúce pomoc obetiam).

 

Pojmy „asistenčný orgán“ a „rozhodovací orgán“ sú transpozíciou Smernice Rady 2004/80/ES o náhradách obetiam trestnej činnosti. Tieto pojmy sú použité v štvrtej časti tohto zákona. Opätovne sa vychádza z platnej právnej úpravy zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

 

K § 3

 

V predmetnom ustanovení sú vymedzené základné zásady tohto zákona, ktoré treba zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Uvedené zásady sú následne premietnuté a obsiahnuté v ostatných ustanoveniach zákona.

 

V odseku 1 sa stanovuje vyvrátiteľná domnienka, že každá osoba, ktorá tvrdí, že sa stala obeťou trestného činu sa považuje za obeť, pokiaľ sa nepreukáže opak, t. j. zistia sa skutočnosti, ktoré status obete spochybnia a vyvrátia. Avšak do tohto momentu je potrebné takúto osobu považovať za obeť a poskytnúť jej možnosť na uplatnenie práv, ktoré jej tento zákon priznáva. Bolo by v rozpore s Chartou ľudských práv čakať s poskytnutím pomoci a podpory obetiam až do štádia ukončenia trestného konania. Orgán činný v trestnom konaní je zodpovedný za zabezpečenie dôkazov a zistenie skutočností potrebných pre trestné konanie, pričom tieto dôkazy by mohli viesť k vyvráteniu statusu obete. Ak, vznikne len pochybnosť o statuse obeti, je potrebné sa prikloniť k záveru, že táto osoba je obeťou trestného činu. Povinnosť oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní skutočnosť, ktorá vyvracia status obete majú aj subjekty poskytujúce pomoc obetiam. Neoznámenie tejto skutočnosti môže byť podkladom na vydanie rozhodnutia o zrušení akreditácie. Cieľom takejto právnej úpravy je zabrániť zneužívaniu finančných príspevkov, ktoré boli zo strany štátu poskytnuté subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. V prípade zistenia skutočnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo subjektov poskytujúcich pomoc obetiam o tom, že sa osoba nepravdivo a klamlivo označila za obeť trestného činu nie je potrebné vydávať formálne rozhodnutie, ktoré by mohla takáto osoba napadnúť opravnými prostriedkami (sťažnosť, odvolanie, žaloba, a pod). Uvedené však nebráni tomu, aby sa takáto osoba domáhala svojich práv súdnou cestou, ak napríklad nebude súhlasiť s postupom orgánov činných v trestnom konaní. V tejto súvislosti treba uviesť, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, čo vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov.    

 

V odseku 2 sa upravuje zákaz diskriminácie obetí trestných činov. To znamená, že práva prislúchajúce obeti trestného činu sa musia aplikovať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. 

 

V odsekoch 3 a 4 sa stanovuje spôsob a prístup, akým sú  zákonom vymedzené subjekty, povinné sa správať k obetiam. Medzi tieto subjekty patria aj masmédia, ktoré veľakrát zverejňujú informácie o obetiach a ich súkromí, pričom im spôsobujú druhotnú ujmu. Rovnako sa zakotvuje informačná povinnosť vo vzťahu k obetiach o ich právach podľa tohto zákona spôsobom, ktorý zohľadňuje osobitné vlastnosti, charakteristiky a momentálnu situáciu obete. Nie je účelom návrhu zákona zavádzať sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, v neposlednom rade to nevyžadujeme ani transponovaná smernica. Je však potrebné upriamiť pozornosť na to, že porušenie povinností zo strany orgánov verejnej moci môže zakladať právo na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci; k tomu pozri zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako konanie orgánov verejnej moci, ktoré porušuje zákonom ustanovené povinnosti môže viesť k vzniku trestnej zodpovednosti, ak sú naplnené znaky skutkových podstatných podstát trestných činov. Taktiež treba brať do úvahy to, že porušovanie povinností zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam môže viesť k zrušeniu akreditácie. Všetky uvedené mechanizmy majú sankčný charakter.

 

V ďalších odsekoch je ustanovená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov poskytnúť obetiam plnú možnosť na uplatnenie ich práv, ktorá zahŕňa aj spoluprácu so subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam. Vymedzuje sa postavenie obete v trestnom konaní, ktorá môže mať postavenie oznamovateľa trestného činu alebo poškodeného alebo svedka a rovnako sa stanovuje povinnosť vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Cieľom zákonodarcu nie je priznávať oznamovateľovi trestného činu alebo svedkovi v trestnom konaní práva, ktoré prináležia obeti podľa tohto zákona. Deklaruje sa však skutočnosť, že obeť môže mať v rámci trestného konania uvedené postavenie.

 

K § 4

 

Na účely transpozície čl. 4 smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zakotvuje právo obetí na prístup k informáciám, pričom sa vymedzuje okruh informácii, ktoré sú dotknuté osoby povinné poskytnúť obetiam pri prvom kontakte. Rozsah poskytnutia informácii sa odlišuje od subjektu, ktorý bol s obeťou pri prvom kontakte. Tieto informácie sa poskytujú obetiam v ústnej aj písomnej forme. Doterajšia právna úprava poskytnutia informácii o právach obetí, resp. poškodených obsiahnutá v § 49 ods. 2 a 3 Trestného poriadku sa vypúšťa.

 

V odseku 1 sa upravuje základné právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je dotknutá osoba obeťou. 

 

V odseku 2 je uvedený katalóg, resp. rozsah informácií, ktorý korešponduje so znením čl. 4 smernice, pričom je doplnený o tzv. materiálny korektív (odôvodnené potreby obete v závislosti od jej veku, zdravotného stavu, druhu trestného činu a pod.). Z tohto dôvodu nie je potrebné vždy a každej obeti poskytnúť všetky informácie vymedzené v dotknutom ustanovení. Rovnaký rozsah informácií je povinný poskytnúť policajt a aj prokurátor, viď odsek 3. 

 

V odseku 5 sa upravuje informačná povinnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Obeť domáceho násilia po tom ako opustí páchateľa je mnohokrát bez finančných prostriedkov, bez možnosti niekde bývať a zarábať si a je v situácii, že rieši základné existenčné otázky. Návrh zákona berie do úvahy aj túto situáciu a upravuje právo obete na informácie o finančných a praktických záležitostiach vzniknutých ako následok trestného činu, ktoré jej poskytne subjekt poskytujúci pomoc obetiam. Ide o informácie, ktoré majú pomôcť obeti prekonať následky trestného činu a zaradiť sa do bežného života. Medzi takéto informácie patria napr. informácie o zariadeniach núdzového bývania, o formalitách, ktoré je potrebné vybaviť na úradoch, o možnostiach získania finančných prostriedkov alebo práce.

 

V odseku 6 sa navrhuje ustanoviť informačnú povinnosť v obmedzenom rozsahu aj poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, pokiaľ je prvým kontaktným miestom, ktoré obeť navštívila po spáchaní trestného činu inou osobou. Prax ukázala, že mnohokrát obeť po spáchaní trestného činu vyhľadá pomoc lekára. Táto informačná povinnosť sa vzťahuje len na kontaktné údaje o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam. Zoznam subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré sú zapísané v registri subjektov poskytujúcich pomoc obetiam (§ 32) je verejne dostupný, a teda poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ho budú mať k dispozícii.     

 

K § 5

 

V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam poskytnúť alebo zabezpečiť odbornú pomoc obetiam, ktorá sa podľa tohto zákona diferencuje na všeobecnú a špecializovanú odbornú pomoc. Podmienky poskytovania odbornej pomoci sú upravené v § 6. 

 

V odsekoch 3 a 4 sa vymedzuje všeobecná a špecializovaná odborná pomoc. Všeobecnú odbornú pomoc sú povinné poskytnúť subjekty poskytujúce pomoc obetiam všetkým obetiam, to znamená aj obzvlášť zraniteľným obetiam. Špecializovaná odborná pomoc je určená a poskytovaná len obzvlášť zraniteľným obetiam. 

 

V odseku 5 sa upravuje zásada, podľa ktorej sa odborná pomoc poskytuje obeti trestného činu v intenciách jej osobitných potrieb a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom. V praxi to znamená, že bude potrebné zohľadňovať a posudzovať každý jeden prípad osobitne bez vopred určenej paušalizácie. Je zrejmé, že potreby obete trestného činu krádeže budú iné ako potreby obete trestného činu sexuálneho násilia.  

 

Odbornú pomoc budú obetiam trestných činov poskytovať fyzické osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, a ktoré majú zákonom vyžadovanú odbornú spôsobilosť.

 

V odseku 6 zákonodarca deklaruje, resp. zaručuje bezvýhradné a bezpodmienečné právo na poskytnutie odbornej pomoci obetiam zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam bez splnenia akýchkoľvek podmienok, akými sú podanie trestného oznámenia alebo aktívna účasť na trestnom konaní. Predpokladom, je však žiadosť obete o poskytnutie odbornej pomoci.

 

K § 6

 

Upravujú sa podmienky a spôsob poskytnutia všeobecnej a špecializovanej odbornej pomoci. Subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné poskytnúť všeobecnú a špecializovanú odbornú pomoc na základe žiadosti obete alebo obzvlášť zraniteľnej obete bezodkladne. Ustanovuje sa, že všeobecnú odbornú pomoc sú povinné subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytnúť po dobu 90 dní bezplatne, ak získali finančný príspevok zo strany štátu, pričom je to odôvodnené závažnosťou trestného činu. Za odôvodnené prípady sa nepovažuje napr. trestný čin krádeže, trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, trestný čin neoprávneného obohatenia, trestný čin zatajenia veci a pod. Spravidla by malo ísť o závažnejší spôsob konania páchateľa, ktorým bolo obeti trestného činu ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda. Ak však subjekt poskytujúci pomoc obetiam nezískal finančný príspevok zo strany štátu, je oprávnený poskytnúť všeobecnú odbornú pomoc, okrem prvej konzultácie s obeťou za poplatok. Za splnenia určitých podmienok, t. j. osobitných potrieb obete a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestných činom a na základe opakovanej žiadosti obete, môže subjekt poskytujúci pomoc obetiam poskytovať všeobecnú odbornú pomoc dlhšie ako 90 dní. 

 

V odseku 3 sa upravujú podmienky a doba poskytnutia špecializovanej odbornej pomoci, ktorá je určená výlučne len pre obzvlášť zraniteľné obete. Stanovuje sa, že poskytnutie špecializovanej odbornej pomoci je po celý čas bezplatné bez ohľadu, na to či obeť spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo nie. Subjekty poskytujúce pomoc obetiam nemôžu za žiadnych okolností žiadať od obzvlášť zraniteľnej obete zaplatenie primeraného poplatku za poskytnutie špecializovanej odbornej pomoci. 

 

Odsekom 4 sa transponuje čl. 22 smernice, týkajúci sa individuálneho posúdenia   obete. Na účely úplnej transpozície smernice je nevyhnutne potrebné zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút individuálneho posúdenia. Navrhuje sa aby individuálne posúdenie obete uskutočnil policajt alebo subjekt poskytujúci pomoc obetiam.   Individuálnym posúdením sa rozumie individuálne hodnotenie, ktoré zohľadňuje osobné charakteristiky obete, typ alebo povahu trestného činu a jeho okolnosti. Toto individuálne posúdenie by sa malo vykonávať podľa želaní obete a v úzkej spolupráci s ňou. Pritom by mala byť zohľadnená povaha trestného činu a stupeň ujmy. Potreby obete a jej vnímanie sa môže s odstupom času meniť. Ak dôjde k zmene okolností kedykoľvek počas trestného konania, individuálne posúdenie by sa malo opätovne preskúmať. Individuálne posúdenie by sa malo uskutočniť čo najskôr po oznámení o trestnom čine. Ak tento postup nie je možný z dôvodu, že je obeť napr. traumatizovaná alebo zranená, potom by malo byť individuálne posúdenie vykonané hneď, ako je to možné. V prípade, že nie je možné vykonať individuálne posúdenie, musí byť obeť informovaná o možných rizikách a dôsledkoch. Orgány alebo subjekty poskytujúce pomoc obetiam, ktoré vykonávajú individuálne posúdenie by mali byť za týmto účelom primerane vyškolené.

 

K § 7

 

V odseku 1 sa vymedzuje právna pomoc, ktorou je potrebné na účely tohto zákona rozumieť poskytovanie právnych informácií a rovnako aj právne zastupovanie obete v trestnom konaní, v civilnom procese, ak si obeť uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní a o jej nároku nebolo rozhodnuté. V mnohých prípadoch je obeť, resp. poškodený, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhrady škody v trestnom konaní, súdom  odkázaný, aby si svoj nárok uplatnil v civilnom procese. A preto sa z tohto dôvodu ustanovuje, že za právnu pomoc sa považuje právne zastupovanie aj v civilnom procese. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že obeť sa dostala do situácie, kedy je účastníkom, resp. stranou v trestnom konaní bez svojho zavinenia a bolo by v rozpore s čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, aby sa jej prístup k právnej pomoci zo strany štátu nezabezpečil a neposkytol prostredníctvom zákonom ustanovených subjektov, a tým sa napomohlo k dosiahnutiu spravodlivosti a satisfakcie, ktorú obeť od okamihu spáchania trestného činu bezpochybne očakáva.     

 

V odseku 2 sa ustanovujú subjekty, ktoré sú oprávnené poskytnúť obeti potrebnú a náležitú právnu pomoc. Jedná sa o Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu pomoc za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Advokáti poskytujú právnu pomoc, resp. právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorí vykonávajú svoju činnosť za odmenu. Nie je však vylúčené, že advokát môže poskytnúť obetiam svoje právne služby bezplatne prostredníctvom Centra právnej pomoci. Subjekty poskytujúce pomoc obetiam majú povinnosť poskytnúť právnu pomoc obetiam, či už prostredníctvom advokáta, s ktorým uzavreli zmluvu o poskytovaní právnych služieb alebo osoby, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, a s ktorou subjekt poskytujúci odbornú pomoc obetiam uzavrel pracovnú zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Centrum právnej pomoci nebude aktívne v trestnom konaní (k tomu pozri dikciu „za podmienok a v rozsahu“); platné právna úprava vyplývajúca zo zákona č. 327/2005 Z. z. neumožňuje Centru právnej pomoci poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach. 

 

K § 8

 

V súlade s cieľmi smernice sa zaručuje právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou. Ustanovuje sa povinnosť orgánov verejnej moci a subjektov poskytujúcich pomoc obetiam pristupovať k obetiam, takým spôsobom, ktorý im nespôsobí druhotnú ujmu a rovnako zabezpečiť potrebné kroky, ktoré zabránia k opakovanej ujme spôsobenou páchateľom trestného činu.

 

S cieľom zabezpečiť ochranu obetí pred opakovanou viktimizáciou alebo bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom, ktoré hrozí zo strany páchateľa sú orgány verejnej moci, resp. príslušné orgány, ktorých zákon na to oprávňuje povinné prijať rozhodnutie za účelom ochrany obete pred opakovanom viktimizáciou. Napríklad sudca pre prípravné konanie alebo súd sú v zmysle § 82 Trestného poriadku oprávnení uložiť primerané povinnosti alebo obmedzenia. Podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou (obeťou) a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (obete). Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe (obeti) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) až h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov súd nariadi neodkladné opatrenia, ktorými sa zabezpečí zamedzenie kontaktu obete s páchateľom. 

 

Súčasťou § 8 ods. 2 je aj výslovná požiadavka na to, aby kontakt s obeťami v rámci úradnej komunikácie prebiehal vo vhodne uspôsobených priestoroch tak, aby sa zabránilo opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Ide najmä o čakárne pre obete a výsluchové miestnosti, a to v rámci priestorových možností súdov a orgánov činných v trestnom konaní.

 

V navrhovanom § 8 ods. 3 sa v intenciách zámeru preberanej smernice ustanovuje, že prikázanie lekárskeho vyšetrenia v trestnom konaní bude možné len v nevyhnutných prípadoch. To samozrejme nebráni obeti trestného činu absolvovať lekárske vyšetrenie dobrovoľne.

 

K § 9

 

Z dôvodu komplexnosti zákona sa preberá doterajšia právna úprava odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi upravená v osobitnom predpise, t. j. zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov do tohto zákona. Obetiam násilným trestných činov sa z tohto dôvodu zakotvuje právo na finančné odškodnenie za podmienok a v rozsahu uvedenom v tomto zákone. Finančné odškodnenie obetiam násilným trestných činov poskytuje štát.

 

K § 10

 

V súlade so znením Smernice Rady 2004/80/ES môže o odškodnenie požiadať  občan Slovenskej republiky, ale aj občania iných členských štátov EÚ. Táto úprava vyplýva zo zásady rovnosti občanov EÚ (občanov jednotlivých členských štátov EÚ). Právo požiadať o odškodnenie majú aj osoby, ktoré majú v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.

 

Ďalej sa ustanovujú ďalšie dve základné zásady, na ktorých je zákon postavený, a to, že odškodnenie podľa tohto zákona je právne nárokovateľné, a že sa neposkytuje v prípade, ak ujma na zdraví bola obeti násilného trestného činu plne nahradená inak (najmä páchateľom trestného činu), obeť násilného trestného činu je zároveň páchateľom, obeť násilného trestného činu nedala súhlas s trestným stíhaním alebo je žiadateľom osoba (obeť násilného trestného činu), ktorá nemôže vykonávať oprávnenia poškodeného, pretože je v trestnom konaní stíhaná ako spoluobvinená.

 

V prípade právnej úpravy v § 10 až 22 ide o právnu úpravu prevzatú zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. V návrhu zákona sa táto právna úprava preberá v takmer pôvodnom znení, ktoré je samozrejme prispôsobené skutočnosti, že už nejde o samostatný zákon, ale ide o samostatnú časť novej zákonnej úpravy. V nevyhnutnom rozsahu sa v tejto právnej úprave vykonávajú zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

 

K § 11

 

Definujú sa podkladové náležitosti, ktoré musia byť splnené na to, aby obeti násilného trestného činu vznikol nárok na odškodnenie – osobitne právoplatný rozsudok alebo trestný rozkaz.

 

V odseku 3 sa ustanovuje výnimka pri trestnom čine sexuálneho zneužívania, ak je obvinený alebo obžalovaný pre nedostatok veku trestne zodpovedný, obeti násilného trestného činu nevzniká nárok na odškodnenie. Dôvodom takejto právnej úpravy je skutočnosť, že ide o dve osoby, z ktorých každá je „páchateľom“ i „poškodeným“, ktoré majú voči sebe navzájom nárok na odškodnenie. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje, že žiadna z nich podľa tohto zákona nezíska finančné odškodnenie. Opačná úprava by znamenala, že dvom osobám mladším ako 15 rokov po súloži vznikne nárok na finančné odškodnenie zo strany štátu. Takúto situáciu považuje zákonodarca za absurdnú.  

 

K § 12

 

Ustanovuje sa spôsob výpočtu odškodnenia. V prípade ujmy na zdraví sa použije zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s výnimkou ustanovenia o možnosti zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, zákon priamo ustanovuje, že obeť násilného trestného činu  má nárok na vyplatenie sumy vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy; ak je pozostalých viac osôb, táto suma sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Zároveň zákon ustanovuje, že pri morálnej škode spôsobenej trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok na vyplatenie sumy vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Tiež sa upravuje postup pri určení sumy odškodnenia v prípade, ak už obeti násilného trestného činu bola poskytnutá určitá finančná suma ako náhrada ujmy na zdraví (napr. páchateľom trestného činu).

 

Zároveň sa ustanovuje, že ak bola ujma na zdraví spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania ich odškodnenie nevylučuje poskytnutie odškodnenia za morálnu škodu spôsobenú obeti násilného trestného tým istým trestným činom (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia). Jedná sa o špecifický postup prípustný len pri týchto trestných činoch, pri ktorých sa zasahuje nielen do práva na ochranu života a zdravia, ale porušuje sa aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

 

 

 

 

K § 13

 

Ustanovuje sa maximálna suma, ktorú možno poskytnúť obeti násilného trestného ako náhradu ujmy na zdraví podľa tohto zákona vo viazanosti na minimálnu mzdu určenú osobitným právnym predpisom.

 

K § 14

 

Určujú sa kritériá, na ktoré sa prihliada pri výpočte odškodnenia.  

 

K § 15 a 16

 

Navrhuje sa ročná lehota na podanie písomnej žiadosti o finančné odškodnenie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu. Upravuje sa spôsob, akým sa žiada o odškodnenie – písomná žiadosť a prílohy, ktoré musia byť k nej priložené. V súlade so znením Smernice Rady 2004/80/ES i v záujme zjednodušenia podávania žiadostí o odškodnenie sa navrhuje vydanie vzoru jednotného tlačiva na podávanie žiadostí a to aj v kontexte cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ pri podávaní žiadosti o odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenú v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má obeť násilného trestného činu trvalý pobyt. Vzor tlačiva určí ministerstvo spravodlivosti v súlade s osobitným predpisom, ktorým je čl. 14 Smernice Rady 2004/80/ES, ktoré bude k dispozícii na ministerstve spravodlivosti aj na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.

 

Ďalej sa ustanovuje orgán Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o žiadostiach o odškodnenie – ministerstvo spravodlivosti a lehoty, v ktorých musí byť žiadosť podaná, aby sa na ňu ex lege mohlo prihliadať. Rovnako sa ustanovuje lehota, v ktorej je ministerstvo spravodlivosti povinné o žiadosti rozhodnúť. Obeť násilného trestného činu sa bude môcť domáhať preskúmania rozhodnutia ministerstva spravodlivosti správnou žalobou na súde, ak ministerstvo spravodlivosti žiadosti v rozhodnutí nevyhovie alebo jej vyhovie iba v časti. V tomto prípade ide o odklon  od existujúcej právnej úpravy, ktorá zabezpečovala „prieskum“ rozhodovacej činnosti štandardnou žalobou v civilnom sporovom konaní. Tento koncept však nie je namieste, nakoľko ministerstvo spravodlivosti o nárokoch obete rozhoduje, t.j. vydáva individuálny právny akt, ktorý je preskúmateľný súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vychádzajúc z konceptu rekodifikácie civilného procesu nie je potrebné v osobitnom predpise zavádzať a formálne vyjadrovať právo na podanie správnej žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, keďže toto právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a Správneho súdneho poriadku.

 

V odseku 3 sa ustanovuje možnosť obete násilného trestného činu zabezpečiť si právne zastupovanie v konaní o poskytnutí odškodnenia, avšak len prostredníctvom taxatívne vymedzených subjektov v dotknutom ustanovení. 

 

K § 17

 

Zamestnanci ministerstva spravodlivosti, ktorí rozhodujú o žiadostiach podľa tohto zákona majú právo požadovať od orgánov činných v trestnom konaní súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí potrebnú súčinnosť. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné na ich žiadosť túto súčinnosť poskytnúť.

 

 

K § 18 až 20

 

Ustanovenia § 18 až 20 sú kľúčové pre prevzatie Smernice Rady 2004/80/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica Rady 2004/80/ES má za cieľ uľahčiť komunikáciu medzi členskými štátmi EÚ v otázke odškodňovania osôb poškodených trestnými činmi, a to v tom zmysle, aby obeť trestného činu, ktorá je občanom členského štátu EÚ, a ktorej bola spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu spáchaného na území iného členského štátu EÚ, ako je členský štát, na území ktorého má trvalý pobyt, mohla požiadať o odškodnenie za ujmu na zdraví ten členský štát EÚ, na území ktorého bol tento trestný čin spáchaný, a to prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu EÚ, na území ktorého má trvalý pobyt.

 

Zjednodušene povedané: občanovi EÚ s trvalým pobytom na území členského štátu A je spôsobená ujma na zdraví na území členského štátu B a obeť násilného trestného činu  môže požiadať členský štát B o odškodnenie prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu A. Do tohto procesu tak vstupujú dva orgány: orgán členského štátu A (asistenčný orgán) a orgán členského štátu B, ktorý je príslušný rozhodnúť o žiadosti o odškodnenie (rozhodovací orgán). Za týmto účelom je potrebné ustanoviť v Slovenskej republike  asistenčný orgán aj za rozhodovací orgán. Navrhuje sa, aby rozhodovacím orgánom naďalej zostalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa zároveň stane aj asistenčným orgánom. Asistenčný orgán, definovaný v § 2 písm. l), bude poskytovať obeti násilného trestného činu pomoc potrebnú na podanie žiadosti o odškodnenie, vrátane informácií o podmienkach, za ktorých môže byť odškodnenie poskytnuté, tlačivá,  žiadosti o odškodnenie a na požiadanie obete násilného trestného činu  jej poskytne pomoc pri vyplnení tlačiva. Obeť násilného trestného činu potom prostredníctvom asistenčného orgánu zašle žiadosť a ostatnú dokumentáciu rozhodovaciemu orgánu, v prípade potreby poskytne asistenčný orgán obeti násilného trestného činu aj ďalšiu pomoc potrebnú pre rozhodnutie o žiadosti. Osobitne sa upravuje postup pri vypočutí obete násilného trestného činu  a iných osôb, ktorých výpoveď je pre rozhodnutie o žiadosti potrebná. Obdobná právna úprava je pri postupe ministerstva spravodlivosti ako rozhodovacieho orgánu, pričom rozhodnutie sa zašle na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo spravodlivosti v súlade s článkom 14 Smernice Rady 2004/80/ES           

 

V § 20 sa upravuje jazykový režim pri žiadostiach podaných podľa § 18 a 19.

 

K § 21

 

Upravuje sa povinnosť obete násilného trestného činu alebo jej právneho nástupcu, ktorej bolo v zmysle tohto zákona poskytnuté odškodnenie, vrátiť náhradu ujmy na zdraví, ktorú získala iným spôsobom ako podľa tohto zákona, a to až do výšky, ktorá jej bola na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti o odškodnení poskytnutá. Rovnako sa ustanovuje právo štátu domáhať sa splnenia tejto povinnosti zo strany obete násilného trestného činu i možnosť vzdať sa uplatnenia tohto práva.

 

K § 22

 

Orgány činné v trestnom konaní budú naďalej povinné poskytnúť obeti násilného trestného činu, ktorej bola spôsobená trestným činom ujma na zdraví, informácie o možnosti požiadať o odškodnenie podľa tohto zákona.

 

Za účelom zlepšenia informovanosti verejnosti o možnosti získať odškodnenie podľa tohto zákona a o jeho podmienkach sa zároveň zakotvuje povinnosť ministerstva spravodlivosti zverejniť informácie o podmienkach na získanie odškodnenia na svojej internetovej stránke (www.justice.gov.sk).

 

K § 23

 

Ako už vyplýva z prechádzajúceho textu zákona, koncept podpory obetí trestných činov je v intenciách preberanej smernice postavený, tak že odborná pomoc obetiam trestných činov bude poskytovaná zo strany štátu a neštátnych subjektov. Práve úprava v štvrtej časti zákona reguluje postavenie a činnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, a to úpravou systému akreditácie, dotácií a zavedenia verejne dostupného registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. 

 

Navrhované ustanovenie upravuje v odseku 1 účel akreditácie, ktorým je overenie spôsobilosti plniť úlohy subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Akreditácia je zároveň podmienkou získania dotácie zo štátneho rozpočtu na účel plnenia úlohy poskytovať odbornú pomoc vymedzenú v § 5 ods. 3 alebo 4 návrhu zákona.

 

V odseku 3 sa vymedzuje vzťah navrhovanej právnej úpravy k osobitným mechanizmom podpory neziskového sektora v súvislosti s poskytovaním služieb sociálneho charakteru. Vzhľadom na právnu úpravu v zákone o sociálnych službách sa navrhuje, aby služby obetiam trestných činov mohli byť financované viaczdrojovo, a to podľa povahy služby obeti trestného činu. Ak dochádza k ich financovaniu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nebude možné ich financovanie z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

 

K § 24

 

Navrhované vymedzenie podmienok udelenia akreditácie majú za cieľ stanoviť minimálny štandard personálnej, organizačnej a materiálno-technickej vybavenosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Z hľadiska organizačného sa vyžaduje, aby bol predložený projekt, z ktorého budú zrejmé metódy poskytovania odbornej pomoci. Ďalej sa vyžaduje materiálno-technická vybavenosť [odsek 1 písm. d)] vrátane priestorov pre poskytovanie odbornej pomoci [odsek 1 písm. e)].  

 

V personálnej oblasti sa vyžaduje bezúhonnosť a odbornosť fyzických osôb, ktoré budú zabezpečovať faktické plnenie úloh subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Na tento účel sa v odsekoch 2 až 4 vymedzuje obsah týchto personálnych podmienok, pričom základnom podmienkou je získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo, psychológia alebo sociálna práca a výkon praxe v príslušných odboroch minimálne tri roky.

 

Vymedzenie príslušných študijných odborov bezprostredne súvisí s § 5 ods. 3 a 4 tohto zákona, v ktorom sú špecifikované konkrétne formy odbornej pomoci. Na účely zabezpečenia, resp. poskytnutia odbornej pomoci podľa § 5 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje výnimka, pričom na vykonávanie tejto formy odbornej pomoci postačuje aj vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore právo. Cieľom zákonodarcu v takto koncipovanom ustanovení je umožniť študentom právnických fakúlt v Slovenskej republike získať prax, ktorú nevyhnutne potrebujú pri výkone svojho budúceho povolania po úspešnom absolvovaní druhého stupňa v odbore právo, t. j. zvyšovanie úrovne právneho vzdelávania.

 

Na odbornú činnosť podľa § 5 ods. 3 písm. b) a c) sa vyžaduje získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo. Na odbornú činnosť podľa § 5 ods. 3 písm. d) a e) je potrebné vzdelanie v odbore psychológia a v prípade poradenstva týkajúceho sa rizika a predchádzania opakovanej viktimizácii [odsek 3 písm. e)] postačuje aj  vzdelanie v odbore sociálna práca. Na poskytnutie krízovej odbornej intervencie podľa § 5 ods. 4 písm. b) je potrebné vzdelanie v odbore psychológia. Vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia v zmysle § 5 ods. 4 písm. c) vykonáva osoba, ktorá úspešne vyštudovala sociálnu prácu alebo psychológiu. Odbornú činnosť podľa § 5 ods. 4 písm. d) môže zabezpečiť hociktorá osoba vo vyššie uvedených študijných odborov, t. j. právo, psychológia, sociálna práca.

 

V odseku 4 sa vymedzuje podmienka odbornej spôsobilosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, ktorou je povinnosť zamestnávať minimálne jednu odborne spôsobilú osobu, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie aspoň v jednom zo študijných odboroch právo, psychológia alebo sociálna práca. To znamená, že v praxi sa bude vyžadovať, aby subjekt poskytujúci pomoc obetiam mal zabezpečeného aspoň jedného právnika, jedného psychológa a jedného sociálneho pracovníka. 

 

Návrh zákona teda rozlišuje odbornú spôsobilosť subjektu poskytujúceho pomoc obetiam a odbornú spôsobilosť jednotlivých fyzických osôb, ktoré budú poskytovať odbornú pomoc obetiam trestných činov.

 

Návrh zákona ďalej vyžaduje splnenie podmienky bezúhonnosti. Bezúhonnosť sa vyžaduje ako na strane subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, tak aj na strane fyzických osôb, ktoré budú poskytovať odbornú pomoc obetiam. Z hľadiska obsahového vymedzenia bezúhonnosti sa navrhuje aplikovať nulovú toleranciu na akýkoľvek úmyselný trestný čin, a teda bezúhonnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov. Na tento účel sa v čl. IV navrhuje vykonať novelizáciu zákona o registri trestov tak, aby ministerstvo spravodlivosti malo zákonné oprávnenie zadovážiť si odpis z registra trestov.

 

Z hľadiska materiálno-technických podmienok akreditácie sa vyžaduje vybavenie potrebné na poskytovanie odbornej pomoci, na ktorú žiada akreditáciu a spôsob alebo predpokladaný spôsob ich financovania, ako aj disponovanie priestormi, v ktorých sa bude poskytovať odborná pomoc [odsek 1 písm. d) a e)]. 

 

Nevyhnutným predpokladom udelenia akreditácie bude aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní odbornej pomoci podľa tohto zákona.

 

K § 25 a 26

 

Ustanovenie § 25 upravuje náležitosti žiadosti o akreditáciu a jej povinné prílohy. Podaním žiadosti sa začína konania o udelení akreditácie. Vzhľadom na subsidiárne použitie správneho poriadku (pozri § 34) sa bude aplikovať mechanizmus odstraňovania vád podania. Z hľadiska rozsahu povinných príloh sa navrhuje tieto minimalizovať na nevyhnutné minimum, a to v súlade so zásadou „1x a dosť“.

 

Výsledkom konania o udelení akreditácie je rozhodnutie o jej udelení alebo zamietnutie žiadosti, ak nie sú splnené podmienky pre udelenie akreditácie. Okrem samotného udelenia akreditácie, zákon umožňuje jej predĺženie, rovnako aj jej odňatie. Aj v tomto prípade platí subsidiarita správneho poriadku, a teda aj možnosť opravných prostriedkov podľa správneho poriadku vrátane súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia ministerstva spravodlivosti.

 

K § 27

 

Nad rámec právnej úpravy správneho poriadku sa v odseku 1 upravujú obsahové náležitosti rozhodnutia o udelení akreditácie.

 

V odseku 2 sa upravuje doba platnosti akreditácie a možnosť jej predĺženia. Navrhuje sa doba piatich rokov ako v prípade platnosti akreditácie, tak aj v prípade doby jej predĺženia.

 

V odseku 3 sa vymedzujú právomoci hodnotiacej komisie, ktorú zriadi na účely rozhodovania o akreditácii ministerstvo spravodlivosti. Súčasne sa negatívnym výpočtom ustanovuje, kto nesmie byť členom hodnotiacej komisie. Podrobnosti o činnosti hodnotiacej komisie budú upravené vykonávacím predpisom, ktorý na tento účel vydá ministerstvo spravodlivosti. Pracovný návrh predmetnej vyhlášky je súčasťou predkladaného návrhu zákona a bude predmetom riadneho legislatívneho procesu po schválení predkladaného návrhu zákona.  

 

V odseku 4 sa upravuje nemožnosť prevodu alebo prechodu akreditácie na právneho nástupcu. Nie je prípustné, aby akreditácia bola „obchodovateľná“, a to aj s ohľadom na navrhovaný mechanizmus financovania podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. V prípade zániku subjektu poskytujúceho pomoc obetiam nebude dochádzať k prechodu akreditácie na právneho nástupcu.

 

K § 28

 

Navrhuje sa zákonom uložiť subjektom poskytujúcim pomoc obetiam štyri základné povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť funkčnosť systému podpory obetí trestných činov. Neplnenie týchto povinnosti môže viesť k zrušeniu akreditácie.

 

K § 29

 

Návrh zákona rozlišuje zánik akreditácie a zrušenie akreditácie. K zániku akreditácie bude dochádzať priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1. K zrušeniu akreditácie bude dochádzať na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti, a to z dôvodov uvedených v odseku 2.

 

K § 30

 

            S cieľom dosiahnuť stav trvalo udržateľného systému podpory obetí sa navrhuje upraviť kontrolné mechanizmy zo strany štátnej moci. V prvom rade sa zavádzajú kontrolné oprávnenia ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k akreditovaným subjektom vrátane ukladania opatrenia na nápravu, ak výsledky kontrolnej činnosti poukážu na nedodržiavanie povinností uložených zákonom alebo na jeho základe.

 

Súčasne sa navrhuje umožniť podávanie sťažností na postup akreditovaných subjektov. Vybavovanie sťažnosti bude v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

 

K § 31

 

Ustanovuje sa, že ministerstvo spravodlivosti bude poskytovať akreditovaným subjektom dotáciu na všeobecnú odbornú pomoc alebo špecializovanú odbornú pomoc. Dotácia bude vyplácaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. Náležitosti žiadosti o dotáciu, prílohy, vyhodnocovanie žiadostí a pod. upravuje osobitný predpis (zákon č. 302/2016 Z. z.).  

 

K § 32

 

Publicita údajov o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré prešli procesom akreditácie sa nevyhnutná. Jednou zo základných informácií, ktorú má obeť trestného činu dostať je informácia o tom, ktoré subjekty poskytujú pomoc obetiam. Navrhuje sa preto zriadiť verejne dostupný register akreditovaných subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

 

Register bude viesť ministerstvo spravodlivosti. Register bude zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Okrem subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré sú akreditované, sa do tohto registra budú môcť zapísať aj iné subjekty, ktoré poskytujú pomoc obetiam, a to na návrh príslušného ministerstva, ktoré vykonáva nad týmito subjektami dozor, dohľad alebo kontrolu.

 

V odseku 3 sa upravuje rozsah údajov zapisovaných do registra.

 

K § 33

 

V súlade s požiadavkami preberanej smernice sa navrhuje upraviť pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy (ministerstiev) na úseku ochrany a podpory obetí trestných činov. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje všeobecná pôsobnosť ministerstva spravodlivosti vrátane medzinárodnej spolupráce a v odseku 2 špecializovaná pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti domáceho násilia a násilia na deťoch; v otázkach násilia na deťoch na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má osobitne určený odbor, a to Národné koordinačné stredisko na ochranu detí pred násilím.

 

K § 34

 

V odseku 1 sa ustanovuje, že na  konanie podľa tohto zákona  s výnimkou štvrtej časti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Správny poriadok sa bude teda aplikovať v konaní o udelení akreditácie, jej predĺžení alebo zrušení.

 

V odseku 2 sa upravuje v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. právny základ pre spracúvanie osobných údajov obetí trestných činov zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

 

V odseku 3 sa v súlade s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky upravuje splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom zloženie, rozhodovanie, organizáciu práce a postup hodnotiacej komisie.

 

K § 35

 

Ustanovuje sa, že konania o poskytnutí odškodnenia podľa tretej časti tohto zákona začaté predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Cieľom prechodného ustanovenie je teda vyriešiť konflikt medzi doterajšou (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov) a novou právnou úpravou.          

 

K § 36

 

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa do navrhovaného zákona vkladá transpozičný odkaz.

 

K § 37

 

Navrhovaným zákonom dochádza k zrušeniu zákona zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z., zákona č. 146/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z.

 

Čl. II

(novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

 

K bodu 1

 

Cieľom navrhovanej úpravy je predĺžiť dobu, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie vybraných trestných činov uvedených v § 87 ods. 5 z 3 rokov na 15 rokov, pričom zároveň dochádza k rozšíreniu katalógu týchto trestných činov aj na trestný čin znásilnenia podľa      § 199 a trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 200. Objektom týchto trestných činov je často dieťa. Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že obete týchto trestných činov sa často odhodlajú k nahláseniu takýchto trestných činov až po uplynutí terajšej premlčacej doby. Preto veľa obetí zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia a páchatelia zostávajú nepotrestaní a pokračujú v páchaní trestnej činnosti.     

 

K bodu 2       

 

V § 140 sa formulačne upravuje písmeno e), ktorého znenie sa dopĺňa v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov odkazom na „pohlavie“.       

 

 

 

 

 

 

 

Čl. III

(zákon č. 301/2005 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Do základných zásad trestného konania sa dopĺňa nová zásada, ktorej cieľom je chrániť práva poškodeného a súčasne posilniť jeho postavenie počas priebehu trestného konania. Túto zásadu je potrebné zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení tohto zákona. Zásada počíta so „zavedením povinnosti“ orgánom činných v trestnom konaní a súdom umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv počas celého trestného konania. Rovnako orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné viesť trestné konanie ohľaduplne k poškodenému, t. j. zohľadniť situáciu, potreby, vek, zdravotné postihnutie alebo vyspelosť poškodeného. Táto zásada súčasne vyjadruje, že orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné pri potupe v trestnom konaní rešpektovať a zohľadňovať ustanovenia zákona o  obetiach trestných činov (navrhovaný čl. I).  

 

K bodu 2

 

V súvislosti s návrhom zákona v čl. I, ktorý zavádza pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“ bolo nevyhnutné potrebné doplniť do definície „organizácie na pomoc poškodeným“ v Trestnom poriadku aj tento pojem. To znamená, že všade tam, kde Trestný poriadok používa pojem „organizácia na pomoc poškodeným“ treba pod tento pojem zahrnúť aj pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“.

 

K bodu 3

 

Podľa § 135 sa v rámci trestného konania predpokladá s pribratím psychológa alebo znalca k výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov. Trestný poriadok však nerieši možnosť uplatnenia akýchkoľvek náhrad za účasť psychológa na takomto úkone trestného konania. V tejto súvislosti vznikajú v aplikačnej praxi problémy so zabezpečením psychológov k úkonom. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaradiť psychológa medzi pomocné osoby, čím mu vznikne nárok na náhradu ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Tu však treba poznamenať, že psychológom, ktorý sa priberá do konania môže byť aj napríklad príslušník Policajného zboru, za predpokladu, že má príslušnú kvalifikáciu, resp. odborné vzdelanie v príslušnom odbore.

 

K bodu 4

 

Navrhovaná právna úprava precizuje a rozširuje okruh informácií, ktoré na žiadosť poškodeného poskytujú orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne tieto informácie aj bez takejto žiadosti, v prípade zistenia hrozby nebezpečenstva v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže kedykoľvek svoju žiadosť o poskytovanie informácií vziať späť.

 

K bodu 5

 

Navrhovanou zmenou sa zakotvuje, že v prípade ustanovenia opatrovníka, ak je poškodeným maloletá osoba pri trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe sa ex lege ustanoví zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Toto pravidlo však nebude platiť v prípade, že za opatrovníka je ustanovený priamo subjekt poskytujúci pomoc obetiam. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť právo obete (dieťaťa) na právnu pomoc v trestnom konaní, keďže doterajšia právna úprava ani aplikačná prax toto právo negarantovala. 

 

K bodu 6

 

Navrhovaným doplnením sa umožňuje poškodenému na účely trestného konania zvoliť si za dôverníka aj svojho splnomocnenca, ktorý ho bude sprevádzať na úkonoch trestného konania a poskytovať mu nevyhnutne potrebnú pomoc počas celého konania. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj subjekt poskytujúci pomoc obetiam, a teda tento subjekt môže byť zároveň aj dôverníkom.

 

K bodu 7

 

Navrhovanou zmenou sa predchádza duplicite právnej úpravy v Trestnom poriadku a navrhovaného zákona. V súvislosti so zavedením informačnej povinnosti v § 4 tohto zákona (čl. I), t. j. vymedzením okruhu informácii, ktoré sú príslušné orgány, resp. subjekty povinné poskytnúť obetiam pri prvom kontakte bolo potrebné v Trestnom poriadku vypustiť odseky, ktoré ukladali orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať poškodeného aj o právach, ktoré sú stanovené v čl. 4 smernice.

 

K bodu 8

 

V nadväznosti na zistené nedostatky, na ktoré poukázala aplikačná prax súdov sa explicitne stanovuje, ak bol v rozhodnutí o rozvode manželstva, resp. v dohode o styku rodičov s maloletým dieťaťom upravený styk rodičia s dieťaťom, ktorý je obvineným pre podozrenie zo spáchania trestného činu voči dieťaťu alebo bývalému manželovi a takejto osobe bolo uložené v trestnom konaní primerané obmedzenie podľa 82 ods. písm. h) Trestného poriadku, má uložené primerané obmedzenie prednosť pred uvedeným rozhodnutím v civilnom procese, ktorého výkon spočíva. Hmotnoprávne sa teda vyjadruje skutočnosť, že pôvodne vydané rozhodnutie o úprave styku nebude možné vykonať, ak odporuje neskôr vydanému rozhodnutiu trestného súdu. Zamedzí sa tak situáciám, kedy existuje rozdielne upravené právo styku dvoma rozhodnutiami súdov.   

 

K bodu 9

 

Navrhuje sa nahradiť pôvodné znenie ustanovenia odseku 4 týkajúceho sa niektorých obmedzení vedenia konfrontácie s obvineným u detských obetí novým znením, na základe ktorého by sa úplne vylúčila možnosť vykonania konfrontácie s obvineným u všetkých osôb mladších ako 18 rokov, ktoré sa stali obeťami alebo boli svedkami trestného činu. Návrh má za cieľ zvýšiť ochranu všetkých detských obetí a detských svedkov eliminovaním priameho kontaktu s páchateľom v trestnom konaní, a to bez ohľadu na to, aký trestný čin bol spáchaný.

 

K bodu 10

 

Navrhovaným ustanovením sa má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí, na ktorých bol spáchaný niektorý z taxatívne vymedzených trestných činov, u ktorých vzhľadom na charakter trestného činu hrozí zvýšené riziko druhotnej alebo opakovanej viktimizácie pri priamom kontakte s páchateľom v trestnom konaní. Súčasne sa má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí trestných činov spáchaných násilím alebo hrozbou násilia, kde tiež existuje riziko spôsobenia druhotnej alebo opakovanej viktimizácie.   

 

K bodu 11

 

Uskutočňuje sa transpozícia čl. 23 smernice, ktorý upravuje ochranu obzvlášť zraniteľnej obete pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a k tomu prináležiace prijatie opatrení zo strany členských štátov EÚ. Z toho dôvodu sa navrhuje uskutočniť výsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. K tomuto výsluchu  je potrebné prizvať, resp. pribrať psychológa alebo znalca, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Navrhovaná právna úprava sa nevzťahuje na dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov), keďže § 135 Trestného poriadku osobitne upravuje výsluch dieťaťa (ide nad rámec znenia smernice). 

 

Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť ochranu a podporu obzvlášť zraniteľných obetí pri výsluchu vzhľadom na citlivejšie prežívanie a zvládanie jednotlivých štádií trestného konania dôsledkom spáchaného trestného činu.

 

V prípade výsluchu obzvlášť zraniteľnej osoby, ktorá je obeťou trestného činu proti ľudskej dôstojnosti, trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa navrhuje z dôvodu požiadavky uvedenej v čl. 23 ods. 2 písm. d) smernice, aby tento výsluch viedla spravidla osoba rovnakého pohlavia ako je obzvlášť zraniteľná obeť, ak tomu nebránia závažné dôvody, napr. personálne obsadenie mužov a žien na policajnom útvare. 

 

K bodu 12

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predchádzať druhotnej viktimizácii, a to tým spôsobom, že sa pred výsluchom dieťaťa prekonzultuje s psychológom alebo znalcom, prípadne aj so zákonným zástupcom, orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pedagógom, spôsob vedenia výsluchu na individuálnom stretnutí, ktoré je povinný iniciovať orgán činný v trestnom konaní. Výstupom takéhoto stretnutia má byť konsenzus na, napr. spôsobe kladenia otázok, formulácie otázok, tempa vedenia výsluchu, možnostiach jeho prerušenia, ak sa to ukáže ako potrebné a pod.    

 

K bodu 13

 

Ide o zosúladenie zaužívanej terminológie v normách Trestného poriadku. Trestný poriadok namiesto pojmu „dieťa“ používa pojem „osoba mladšia ako 18 rokov“.

 

K bodu 14

 

Navrhovaná právna úprava precizuje a rozširuje okruh informácií, ktoré na žiadosť svedka poskytujú orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne tieto informácie aj bez takejto žiadosti, v prípade zistenia hrozby nebezpečenstva v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Svedok sa môže kedykoľvek vzdať práva na poskytovanie týchto informácií.

 

 

K bodom 15 až 21

 

Cieľom navrhovanej zmeny v príslušných ustanoveniach je účelne využiť peňažnú čiastku, ktorú je obvinený povinný pri uzatváraní zmieru zaplatiť, resp. poskytnúť. Navrhuje sa, aby táto peňažná suma ex lege pripadla priamo ministerstvu spravodlivosti za účelom pomoci a podpory obetí trestných činov (čl. I). Ministerstvo spravodlivosti môže použiť túto peňažnú čiastku na finančné odškodnenie obetí násilných trestných činov alebo ju poskytne vo forme   dotácie subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, s ktorými uzavrie zmluvu .

 

K bodu 22

 

Na posilnenie postavenia poškodeného v konaní o dohode vine a treste sa ustanovuje povinnosť prokurátora predvolať na toto konanie aj poškodeného.

 

K bodu 23

 

Cieľom navrhovaného ustanovenia je posilniť postavenie poškodeného v konaní o dohode o vine a treste, pričom sa prokurátorovi zakotvuje povinnosť dbať na záujem  poškodeného dohodnúť sa o rozsahu a spôsobe náhrady škody pri uzatváraní dohody o vine a treste. Ak sa poškodený nedostavil na konanie o dohode o vine a treste je prokurátor oprávnený uzavrieť dohodu s obvineným a rovnako sa dohodnúť s obvineným na rozsahu a spôsobe náhrady škody, až do výšky uplatnenej poškodeným. 

 

K bodu 24

 

Ustanovuje sa informačná povinnosť prokurátora, ktorý je povinný upozorniť súd o tom, že medzi poškodeným a obvineným nedošlo k dohode o náhrade škody pri uzatváraní dohody o vine a treste.

 

K bodu 25

 

Navrhovanou úpravou sa transponuje čl. 23 smernice, ktorý upravuje ochranu obzvlášť zraniteľnej obete pred opakovanou viktimizáciou v konaní pred súdom, t.j. zamedzenie vizuálneho kontaktu obzvlášť zraniteľnej obete s obžalovaným. Zamedzenie vizuálneho kontaktu je možné uskutočniť použitím technických zariadení alebo vykázaním obžalovaného z pojednávacej miestnosti. Forma, ktorej cieľom je zamedzenie vizuálneho kontaktu obzvlášť zraniteľnej obete s obžalovaným je na úvahe predsedu senátu. 

 

K bodu 26

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 23; potreba zmeny vnútorného odkazu.

 

K bodom 27

 

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje povinnosť súdu vždy rozhodnúť o nároku na  náhradu škody v odsudzujúcom rozsudku,  ak je výška škody súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody súdy väčšinou odkazujú poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Z pohľadu poškodeného je procesne veľmi náročné a zdĺhavé domáhať sa nároku na náhradu škody v dvoch súdnych konaniach, ktoré majú dva základné stupne.

 

K bodu 28

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 23; potreba zmeny vnútorného odkazu.

 

K čl. IV

(zákon č. 330/2007 Z. z.)

 

V súvislosti so zavedením akreditačného mechanizmu pre poskytovanie pomoci obetiam trestných činov sa vyžaduje, aby osoba, ktorá bude poskytovať takúto pomoc preukázala svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov. 

 

K čl. V

(zákon č. 302/2016 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Vzhľadom na to, že zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá financovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov zo strany štátu formou dotácií, navrhuje sa vykonanie zmien a doplnení v zákone č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (ďalej len „zákon č. 302/2016 Z. z.“).

 

Primárnou zmenou je doplnenie právnej úpravy rozsahu dotácií tak, aby zákon č. 302/2016 Z. z. odzrkadľoval existenciu dotácií v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov. Na tento účel sa teda nanovo upravuje § 2 tak, aby z neho bolo zrejmé, že zákonná úpravy typologicky rozlišuje dva typy dotácií: dotácie súvisiace s pôsobnosťou ministerstva spravodlivosti v oblasti ľudských práv (doterajšia právna úprava) a dotácie súvisiace s obeťami trestných činov. Z hľadiska použitej formulácie „poskytovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov“ je potrebné uviesť, že táto dikcia odráža činnosť vykonávanú subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam trestných činov, ktorá je dotovaná zo strany ministerstva spravodlivosti. Predkladateľ má za to, že je potrebné v novelizovanom zákone dôsledne odlišovať tieto dva typy dotácií, nakoľko sa tieto svojou podstatou odlišujú.

 

K bodu 2

 

Ide o zmenu vyvolanú zmenou štruktúry § 2.

 

K bodu 3

 

V § 3 zákona č. 302/2016 Z. z. sa upravuje účel dotácie. Vzhľadom na zavedenie nového typu dotácie v § 2 sa navrhuje osobitne upraviť účel tejto novej dotácie. Dotácia sa teda bude poskytovať na zabezpečenie všeobecnej a špecializovanej odbornej pomoci poskytovanej obetiam trestných činov.

 

K bodu 4

 

Subjekty poskytujúce pomoc obetiam trestných činov budú z väčšej časti financované zo strany ministerstva spravodlivosti. V ich prípade nejde o aktivity, ktoré sú vykonávané popri ich hlavnej činnosti, preto sa navrhuje neuplatňovať výnimku, podľa ktorej dotácia nemôže byť určená na úhradu prevádzkových nákladov žiadateľa o dotáciu.

 

K bodu 5

 

Ide o zmenu vyvolanú zmenou štruktúry § 3. Okruh žiadateľov o dotáciu sa v prípade dotácii v oblasti ľudských práv nemení.   

 

K bodu 6

 

Ide o zmenu, ktorú si vyžiadala aplikačná prax tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, koho treba rozumieť pod pojmom podnikateľ. Na tento účel sa odkazuje na § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje pojem „podnikateľ“.

 

K bodu 7

 

Novo zavádzaný typ dotácie pre oblasť poskytovania podpory obetiam trestných činov bude mať osobitne vyjadreného žiadateľa; týmto bude môcť byť len subjekt akreditovaný podľa zákona o obetiach trestných činov.

 

K bodu 8

 

Pri poskytovaní dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam sa nebude vyžadovať spolufinancovanie, nakoľko ide o primárnu činnosť, ktoré tieto subjekty budú vykonávať.

 

K bodu 9

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou štruktúry § 4.

 

K bodu 10

 

Predkladanie popisu projektu ako povinnej prílohy žiadosti sa nebude vyžadovať v prípade dotácií v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov, nakoľko projektom bude ministerstvo spravodlivosti disponovať už od udelenia akreditácie subjektu poskytujúceho pomoc obetiam trestných činov.

 

K bodom 11 a 12

 

Navrhovaná zmena reflektuje existenciu tzv. referenčných registrov, ktoré majú orgány verejnej moci používať pri výkone verejnej moci a nezaťažovať občanov a právnické osoby administratívnymi povinnosťami pri preukazovaní skutočností známych z referenčných registrov. Preto sa vypúšťa požiadavka na predkladanie dokladov preukazujúcich právnu subjektivitu a postavenie štatutárneho orgánu. Na tento účel sa budú využívať údaje registra právnických osôb.

 

K bodu 13

 

Nakoľko spolufinancovanie sa nebude uplatňovať pri dotáciách v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov, je bezpredmetné predkladanie príloh preukazujúcich splnenie podmienky spolufinancovania.

 

 

K bodu 14

 

Ide o zmenu vyvolanú zavedením nového typu žiadateľa o dotáciu, na tento účel sa rozširuje použitý vnútorný odkaz.

 

 

K bodu 15

 

Navrhuje sa, aby ministerstvo spravodlivosti vytváralo dve komisie pre vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu, čo zodpovedá odlišnému charakteru rozsahu dotácií, ako aj skutočnosti, že vyhodnocovanie žiadostí si bude vyžadovať odlišné odborné znalosti na strane hodnotiteľov.

 

 

K bodu 16

 

Navrhuje sa vypustenie zverejňovania informácie o disponibilnom objeme finančných prostriedkov, nakoľko tento v čase najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí nie je známy. Z hľadiska naplnenia účelu zákona postačuje zverejňovanie informácie podľa § 7 písm. b).

 

 

K bodu 17

 

Vzhľadom na to, že pojem „projekt“ je v platnom znení zákona používaný v kontexte dotácií v oblasti ľudských práv, navrhuje sa pod tento pojem subsumovať aj projekt zavedený v rámci zákona o obetiach trestných činov, ktorý je predkladaný ministerstvu spravodlivosti na účely konania o udelení akreditácie. Ide o výkladové ustanovenie, ktorého cieľom je predísť prípadným výkladom nezrovnalostiam.

 

 

K čl. VI

(účinnosť)

 

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

K prílohe

 

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

V Bratislave, 16. augusta 2017  

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

Lucia Žitňanská, v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

 

 

S p o l o č n á    s p r á v a

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) v druhom čítaní

 

 

 

                        Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 777 zo 6. septembra 2017 pridelila vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) na prerokovanie týmto výborom:

 

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

 

Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

 

II.

 

            Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

III.

 

Vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej uznesením č. 258 z 3. októbra 2017 a  

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 64 z 9. októbra 2017.  

 

 

 

 

 

 

IV.

 

            Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

1.         V čl. I § 2 písm. b) druhom bode sa za slová „v dôsledku smrti tejto osoby škodu“  vkladá čiarka.

            Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

2.         V čl. I § 2 ods. 1 písm. f) sa slová „v dôsledku konania, prístupu alebo nekonania orgánu“ nahrádzajú slovami „v dôsledku konania alebo nekonania orgánu“.

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom odstránenia nejasnosti a spresnenia textu navrhovaného ustanovenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

3.         V čl. I § 2 ods. 1 písm. h), nadpise druhej časti, nadpise § 23, § 23 ods. 1 a § 24 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „trestných činov“. 

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaná terminológia so zavedenou legislatívnou skratkou uvedenou v § 1 predmetného návrhu zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

4.         V čl. I § 2 ods. 1 písm. l) sa za slová „na území“ vkladajú slová „Slovenskej republiky alebo“.

            Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá precizuje text navrhovaného ustanovenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

5.         V čl. I § 3 ods. 1 sa slová „obeťou trestného činu“ nahrádzajú slovom „obeťou“. 

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaná terminológia so zavedenou legislatívnou skratkou uvedenou v § 1 predmetného návrhu zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

6.         V čl. I § 3 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

„(7) Orgán činný v trestnom konaní, súd a subjekt poskytujúci pomoc obetiam uskutočňujú s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu individuálne posúdenie obete tak, aby sa zistilo, či ide o obzvlášť zraniteľnú obeť za účelom zabránenia opakovanej viktimizácii.“.

 

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.

 

            Navrhuje sa presunúť pôvodný § 6 ods. 4 do § 3 medzi základné zásady ochrany a podpory obetí, kam táto úprava z hľadiska systematiky zákona patrí.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

7.         V čl. I § 4 ods. 1 sa vypúšťajú slová „trestného činu“. 

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaná terminológia so zavedenou legislatívnou skratkou uvedenou v § 1 predmetného návrhu zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

8.         V čl. I § 4 ods. 2 písm. a) sa slová „trestného oznámenia“ nahrádzajú slovami „oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“)“.

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom zavedenia legislatívnej skratky k pojmu „oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin“, ktorý je zavedený v Trestnom poriadku. Účelom je správne a náležité používanie pojmu, resp. legislatívnej skratky uvedenej v Trestnom poriadku.   

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

9.         V čl. I § 4 ods. 2 písmeno i) znie:

„i) kontaktných údajoch na komunikáciu v súvislosti s vecou, v ktorej je obeťou,“.

 

            Navrhovanou úpravou sa precizuje znenie príslušného ustanovenia a súčasne sa zosúlaďuje so znením čl. 4 ods. 1 písm. i) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

10.       V čl. I nadpise § 5 sa vypúšťajú slová „a formy odbornej pomoci“.

 

Navrhuje sa vypustiť nadbytočný text z nadpisu ustanovenia.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

11.       V čl. I § 5 ods. 3 úvodnej vete sa slovo „služby“ nahrádza slovami „poskytovanie služieb“.

Ide o úpravu, ktorá precizuje text navrhovaného ustanovenia, keďže je namieste hovoriť o poskytovaní služieb a nie o službách.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

12.       V čl. I § 5 ods. 3 písm. a) sa slová „4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 2 a 5“.

            Vzhľadom na informačnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 sa túto navrhuje pojať aj do § 5 ods. 3 písm. a), čím sa vytvorí jednoznačná väzba medzi povinnosťami subjektov poskytujúcim pomoc obetiam a právom na odbornú pomoc.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

13.       V čl. I § 5 ods. 4 úvodnej vete sa slová „odborná činnosť a služby“ nahrádzajú slovami „cielená a integrovaná odborná činnosť a poskytovanie služieb“.

            Ide o precizovanie textu právnej úpravy tak, aby bolo zrejmé, že špecializovaná odborná pomoc sa má poskytovať cielene a integrovane s ohľadom na potreby obzvlášť zraniteľnej obete.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

14.       V čl. I § 5 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „ak poskytnutá psychologická pomoc podľa odseku 3 písm. d) nie je pre obzvlášť zraniteľnú obeť dostačujúca,“.

 

            Niet dôvodu podmieňovať krízovú psychologickú intervenciu tým, že nepostačuje psychologická pomoc v rámci všeobecnej odbornej pomoci. Podstatné je posúdenie osobitných potrieb obete.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

15.       V čl. I § 6 ods. 1 sa slová „na základe jej žiadosti“ nahrádzajú slovami „na požiadanie“.

 

            Ide o precizovanie textu tak, aby nebudil dojem, že obeť musí svoju žiadosť o pomoc formalizovať.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

16.       V čl. I § 6 ods. 2 tretej vete sa slovo „poskytne“ nahrádza slovami „môže poskytnúť“ a za slová „s obeťou“ sa vkladá čiarka.

            Niet dôvodu neumožniť subjektu poskytujúcemu pomoc obetiam bezplatné poskytovanie pomoci tam, kde inak vzniká nárok na odplatu.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

17.       V čl. I § 6 ods. 2 a 3 sa slová „na základe opakovanej žiadosti“ nahrádzajú slovami „na požiadanie“.

            Ide o precizovanie textu tak, aby nebudil dojem, že obeť musí svoju žiadosť o pomoc formalizovať.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

18.       V čl. I § 6 sa vypúšťa odsek 4.

 

            Ide o vypustenie pôvodného § 6 ods. 4, ktorý sa presúva do § 3 ako nový odsek 7.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

19.       V čl. I  § 10 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 2 písm. d)“ nahrádzajú slovami „§ 2 ods. 1 písm. d)“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje vnútorný odkaz predkladaného návrhu zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

20.       V čl. I § 11 ods. 2 sa slová „k odloženiu veci z tohto dôvodu,“ nahrádzajú slovami „k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku,“.

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

21.       V čl. I  § 13 sa slová „minimálnej mzdy“ nahrádzajú slovami „minimálnej mzdy12)“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

22.       V čl. I § 17 ods. 1 sa slová „obete násilného trestného činu odviesť na účet ministerstva spravodlivosti prostriedky, ktoré získala inak ako podľa tohto zákona“ nahrádzajú slovami „podľa § 21“.

            Navrhovanou úpravou sa spresňuje odkaz na príslušné ustanovenie predloženého návrhu zákona, v ktorom je zakotvená povinnosť obete násilného trestného činu vrátiť ministerstvu spravodlivosti finančné prostriedky, ktoré získala iným spôsobom.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

23.       10. V čl. I § 18 odsek 1 znie:

„(1) Ak bola obeti násilného trestného činu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, osobou bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu alebo osobou podľa § 10 ods. 1 druhej vety spôsobená ujma na zdraví trestným činom spáchaným na území iného členského štátu, môže obeť násilného trestného činu podať žiadosť o odškodnenie asistenčnému orgánu Slovenskej republiky.“.

            Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného výkladu textu príslušného ustanovenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

24.       V čl. I § 19 odsek 1 znie:

„(1) Obeť násilného trestného činu, ktorá je občanom členského štátu s trvalým pobytom na území iného členského štátu ako Slovenská republika, a ktorej bola na území Slovenskej republiky spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu, môže v súlade s procesným postupom upraveným právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého má trvalý pobyt, požiadať o odškodnenie poskytované podľa tohto zákona.“.

 

            Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného výkladu textu príslušného ustanovenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

25.       V čl. I § 23 ods. 3 prvej vete sa odkaz 14) nahrádza odkazom 6) a poznámka pod čiarou k odkazu 14) sa vypúšťa.

Nasledujúce odkazy na poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.                                  

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňuje duplicitná poznámka  pod čiarou.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

26.       V čl. I § 24 ods. 3 druhá veta znie: „Za odborne spôsobilú osobu na poskytovanie odbornej pomoci podľa § 5 ods. 3 písm. c) sa považuje advokát.“ a v tretej vete sa za slovo „spôsobilosť“ vkladajú slová „podľa prvej vety“.

 

            Navrhuje sa, aby odborne spôsobilou osobou na zastupovanie obete v konaní pred súdom mohol byť len advokát.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

27.       V čl. I § 24 ods. 4 sa za slovo „osobu“ vkladajú slová „podľa odseku 3 prvej vety“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „prvej vety a aspoň jednu odborne spôsobilú osobu podľa odseku 3 druhej vety“.

 

            Navrhuje sa precizovať právnu úpravu tak, aby z nej bolo zrejmé, že odborná spôsobilosť subjektu poskytujúceho pomoc obetiam vyžaduje odborne spôsobilé osoby, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, psychológia alebo sociálna práca.

 

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

28.       V čl. I § 29 ods. 2 písmeno b) znie:

„b) poruší niektorú z povinností  podľa § 28,“. 

 

            Navrhovanou úpravou sa precizuje text ustanovenia za účelom odstránenia nejasného výkladu dotknutého ustanovenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

29.       V čl. I  § 32  ods. 2 sa slová „príslušného ministerstva spravodlivosti“ nahrádzajú slovami „príslušného ministerstva“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Na základe navrhovanej zmeny sa upraví text ustanovenia do formy, v zmysle ktorej Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zapíše do registra subjekt poskytujúci pomoc obetiam na návrh príslušného ministerstva.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

30.       V čl. I v § 33 ods. 1 a 2 sa slovo „usmernia“ nahrádza slovom „usmernenia“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňuje zrejmá nesprávnosť s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

            Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

31.       V čl. III 4. bod  § 46 ods. 8 písm. e)  a 14. bod § 139 ods. 1 písm. e) sa slová „ústavnej na ambulantnú“ nahrádzajú slovami „ústavného liečenia na ambulantné liečenie“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaná terminológia Trestného poriadku s terminológiou v § 74 ods. 1 Trestného zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

            Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

32.       V čl. III sa vypúšťa šiesty bod.

 

 Ostatné body sa primerane prečíslujú. 

 

Ide o odstránenie duplicitnej právnej úpravy, ktorú už obsahuje platný Trestný poriadok v § 48a ods. 2.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

33.       V čl. III  8. bod  § 82 ods. 6 sa slová „ktorý má upravené právo styku s poškodeným, ktorým je osoba mladšia ako 18 rokov, rozhodnutím súdu vydaným v civilnom procese“ nahrádzajú slovami „ktorý má rozhodnutím súdu vydaným v civilnom procese upravené právo styku s poškodeným, ktorým je osoba mladšia ako 18 rokov,“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

34.       V čl. III  10. bod  § 125 ods. 5 sa slová „druhotnej alebo opakovanej viktimizácie“ nahrádzajú slovami „druhotnej viktimizácie alebo opakovanej viktimizácie“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

35.       V čl. III bod 11, v § 134 odsek 4 znie:

„(4) Ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona je potrebné vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté. Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu; ustanovenie § 270 ods. 2  tým nie je dotknuté. Orgán činný v trestnom konaní zabezpečí, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, ak sa tým nenaruší priebeh trestného konania. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté.“.  

 

            Navrhovanou úpravou sa precizuje znenie príslušného ustanovenia a súčasne sa zosúlaďuje so znením čl. 24 ods. 1 písm. a) preberanej smernice. Dotknutý článok smernice požaduje, aby sa všetky výsluchy detskej obete vykonali s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

36.       V čl. III sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:

 

„13. V § 135 odsek 3 znie:

„(3) Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov výsluch sa vykoná tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne . Ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.“.“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

            Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladiť znenie príslušného ustanovenia v nadväznosti na navrhované znenie § 134 ods. 4, ktorý ustanovuje, že výsluch osoby, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, t. j. aj dieťaťa sa uskutoční tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Navrhuje sa, aby tzv. ďalší výsluch dieťaťa, ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe bol podmienený súhlasom zákonného zástupcu alebo opatrovníka.   

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

37.       V čl. III  26. bod  sa slová „ods. 5 alebo ods. 6“ nahrádzajú slovami „ods. 5 alebo 6“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

38.       V čl. V  13. bod  sa za slová „§ 5 ods. 2 písm. f)“ vkladajú slová „sa slová „§ 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „ § 4 ods. 3““   a slová „sa bodka na konci nahrádza“ sa nahrádzajú slovami „a na konci sa bodka nahrádza“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti so zmenou navrhovanou v čl. V 7. bod predkladaného návrhu zákona (doplnenie nového odseku 2 do § 4).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

39.       V čl. V 14. bod  sa slová „alebo ods. 2“ nahrádzajú slovami „alebo 2“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

                                               Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

            Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 39) spoločne, s odporúčaním schváliť.

 

 

 

 

 

V.

 

 

            Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648)  odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

 

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 648a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 292 z 10. októbra 2017.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Petra Kresáka, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Róbert Madej 

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava  10. októbra 2017