Je potrebné skvalitniť vykonávanie dozoru prokurátora vo vzťahu k trestným činom spáchaným v doprave, a nevyhnutná je aj potreba vytvorenia špecializácie prokurátorov na túto trestnú činnosť. Vyplýva to z aktuálnej správy Generálneho prokurátora, ktorá bola zverejnená na webe Generálnej prokuratúry SR.
Postup prokuratúr nie je jednotný
Vyhodnotením trestnej činnosti v doprave je podľa aktuálnej správy Generálneho prokurátora SR možné skonštatovať, že postup prokuratúr pri stíhaní tejto trestnej činnosti nie je v rámci Slovenska jednotný. Na základe poznatkov, ktoré vyplynuli z previerok, bude pozornosť venovaná najmä špecifikácii skutkov a ich právnej kvalifikácii a včasnému vznášaniu obvinenia, aby sa predišlo zdĺhavosti trestného konania a zbytočnému opakovaniu úkonov. Bude tiež dôsledne skúmaná dôvodnosť a zákonnosť použitia odklonov pri tomto druhu trestnej činnosti.
Najviac problémov bolo zistených pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. Pochybenia boli zistené najmä pri ukladaní trestov zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov. Niektorým páchateľom nebol uložený trest zákazu činnosti na doživotie alebo v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, hoci takýto postup ukladá zákon. V niektorých prípadoch ďalší trest zákazu činnosti spolu s doteraz nevykonaným trestom zákazu činnosti presiahol hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Nesprávne bola v niektorých prípadoch určená polovica trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov a následne aj jej horná polovica. Bolo tiež zistené, že v niektorých prípadoch sa obvinení podrobovali dychovej skúške len raz, čo znalcom sťažilo alebo úplne znemožnilo preukázať skutočné ovplyvnenie alkoholom.
„V záujme presného zistenia alkoholického ovplyvnenia je potrebné vykonať dychové skúšky najmenej 2 s časovým odstupom najmenej 15 minút.“ konštatuje správa.
Neprimerane nízke tresty
Najzávažnejším zistením podľa generálneho prokurátora bolo, že tresty ukladané pre tento trestný čin boli neprimerane nízke. Tresty zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá boli ukladané spravidla v rozsahu 1 až 3 roky. Vyskytol sa dokonca prípad, keď súd uložil trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, prípadne súdy neuložili trest zákazu činnosti vôbec.
"Zvyčajne však boli obvineným ukladané spolu s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov podmienečné tresty odňatia slobody, peňažné tresty - spravidla 100 až 500 eur alebo tresty povinnej práce - spravidla 80 až 150 hodín."
Prísnejšie trestanie v priestupkovom konaní
Pre porovnanie je potrebné uviesť, že ak sa osoba dopustí priestupku v súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu, najnižšia výška pokuty je 200 eur, čo je viac, ako bolo mnohým vodičom uložené v trestnom konaní, kde boli často ukladané peňažné tresty 100 až 150 eur. Podľa štatistiky vyžiadanej z Prezídia Policajného zboru sa v roku 2015 priemerná výška pokuty za priestupky v doprave v súvislosti s alkoholom pohybovala v sume 411,85 eur a priemerná dĺžka zákazu činnosti za tieto priestupky bola 18,32 mesiacov. Za 9 mesiacov roku 2016 bola priemerná výška pokuty 425,13 eur a priemerná dĺžka zákazu činnosti 20,4 mesiacov. Z preskúmaných trestných vecí je podľa generálneho prokurátora možno vyvodiť záver, že prokurátori pri návrhu trestu ani súdy pri ich ukladaní nevyužívajú celý rozsah zákonom stanovenej sadzby trestu zákazu činnosti.
Nie je to tá pravá hrozba
Pri právnej kvalifikácii podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, resp. ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti takmer nikdy nepresiahol 36 mesiacov a spravidla sa pohyboval v rozmedzí jeden až dva roky. Pomerne nízke tresty a spravidla upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti po polovici jeho výkonu, nie sú tou pravou hrozbou, ktorá odradí páchateľa viesť vozidlo pod vplyvom alkoholu.
„Je absurdné, že v trestnom konaní je možné páchateľovi uložiť nepomerne miernejší trest ako v konaní o priestupku a takéto miernejšie tresty sú páchateľom aj ukladané. Túto anomáliu však môže napraviť len legislatívna zmena, ktorá určí dolnú hranicu trestu zákazu činnosti, aj dolnú hranicu peňažného trestu.“ vyjadruje svoj názor Generálny prokurátor SR.
Zdroj: genpro.gov.sk (Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike)
Ilustračné foto: najprávo.sk