Právne postavenie prokurátora v trestnom konaní ako určitá schizofrénia?

Postavenie prokuratúry v právnom systéme Slovenskej republiky

Prokuratúra v Slovenskej republike je koncipovaná ako samostatný orgán ochrany práva, s vymedzenou pôsobnosťou, právomocami, hierarchiou a personálnym obsadením. Postavenie prokuratúry je upravené v článkoch 149 až 151 Ústavy SR a v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Personálne záležitosti rieši zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (alebo tzv. statusový zákon), kde je riešené postavenie prokurátorov, podmienky výkonu funkcie, spôsob ich odmeňovania, ich sociálne zabezpečenie a ďalšie otázky. Organizačná sústava prokuratúry zodpovedá organizačnej štruktúre súdov SR. Na našom území pôsobí 54 okresných prokuratúr, 8 krajských prokuratúr a Generálna prokuratúra SR so sídlom v Bratislave. Na jej čele stojí generálny prokurátor, na čele okresných a krajských prokuratúr stoja vedúci okresní a krajskí prokurátori. Osobitné postavenie má Úrad špeciálnej prokuratúry na čele so špeciálnym prokurátorom. Prokurátori pôsobia vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.

Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori:

• trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania,
• dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
• uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,
• zastupovaním štátu v konaní pred súdmi,
• dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy,
• podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov,
• podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality,
• podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov.[1]

Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom, ani iným právnickým osobám, alebo fyzickým osobám. Ako vyplýva z uvedeného výpočtu, prokurátori pôsobia v trestnej i netrestnej oblasti. Tento článok sa bude zameriavať výhradne na postavenie prokurátora v trestnej oblasti a na úvahu o jeho zvláštnom postavení v trestnom konaní.

Postavenie prokurátora v trestnom konaní ako určitá schizofrénia?

 Postavenie prokurátora v trestnom konaní sa líši a je špecifické podľa toho, v akom štádiu trestného konania sa nachádzame. V závislosti od toho sa mení aj jeho postavenie. Na to, aby prokurátor mohol efektívne vykonávať svoje úlohy, musí mu Trestný poriadok ukladať celý rad práv a povinností, aby mohol disponovať možnosťou ovplyvňovať jeho priebeh.[2] Kým v prípravnom konaní je pánom sporu (dominus litis), v konaní pred súdom sa stáva jeho stranou. Tiež sa menia jeho možnosti ovplyvňovať priebeh konania. Dá sa zjednodušene konštatovať, že v prípravnom konaní plní akúsi úlohu garanta toho, že proces bude prebiehať zákonne a riadnym spôsobom. Má napríklad možnosť vykonávať dozor nad činnosťou polície, kontrolovať ich postup, vyžiadať si od nich spisy, kontrolovať, či policajt vo veci riadne postupuje vo veci, či vyžadovať si od nich vysvetlenia. Takisto disponuje možnosťou odňať vec určitému policajtovi a prideliť ju inému, nahradiť vykonané úkony vlastnými, či nariadiť, aby sa začalo trestné stíhanie. Ak sa obvinený domnieva, že jeho základné procesné práva (a prípadne aj ďalších subjektov) boli postupom policajných orgánov dotknuté, má právo obrátiť sa na prokurátora so žiadosťou o preskúmanie postupu (§ 210 Trestného poriadku). Prokurátor je teda ten, kto stojí nad činnosťou polície v trestnom konaní. Na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom však toto svoje postavenie stráca a od tohto momentu sa jeho činnosť v zásade obmedzuje na zastupovanie obžaloby pred súdom.

Druhým dôvodom, prečo podľa nášho názoru možno hovoriť o schizofrenickom postavení, je jeho postavenie a úloha na hlavnom pojednávaní. Na jednej strane, ak je prokurátor presvedčený, že je obžalovaný vinný, má urobiť všetko pre to, aby preukázal jeho vinu. Platí to však aj obrátene - ak je prokurátor presvedčený, že obžalovaný daný skutok nespáchal, má urobiť všetko pre jeho oslobodenie. V zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, OČTK majú povinnosť zaobstarávať dôkazy svedčiace v prospech, ako aj v neprospech obvineného (vyhľadávacia zásada). Bohužiaľ, často dochádza k zaobstarávaniu dôkazov iba v neprospech. Netreba však zabúdať na to, že je to práve a len prokurátor, ktorého na hlavnom pojednávaní zaťažuje dôkazné bremeno (obžalovacia zásada). Ak ho neunesie, môže to viesť až k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku.[3]  Súd by však nemal pri pasivite prokurátora na hlavnom pojednávaní suplovať jeho úlohu. Český Ústavný súd sa k tomu postavil negatívne, keď vo svojom náleze zo dňa 14.5.2008, sp. zn. II. ÚS 2014/2007 uviedol nasledovné (pre účely tohto článku je relevantná nasledujúca právna veta):

"Všeo­bec­né sú­dy sa pre­to nik­dy nes­mú sta­vať do po­zí­cie po­moc­ní­ka ve­rej­nej ža­lo­by usi­lu­jú­ce­ho tak­tiež o od­sú­de­nie. Prin­cíp spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su a z ne­ho vy­plý­va­jú­ce­ho rozvr­hnu­tia úloh je­ho jed­not­li­vých účas­tní­kov je pot­reb­né vy­kla­dať tak, že pred sú­dom má byť vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie v roz­sa­hu pot­reb­nom pre spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie, kto­ré ale ne­mu­sí byť od­su­dzu­jú­ce."[4] Ide síce o rozhodnutie českého Ústavného súdu, nepochybne ho však možno aplikovať aj v podmienkach Slovenskej republiky.[5] Napokon, malo by to podľa nás vyplývať aj zo zásady kontradiktórnosti konania, podľa ktorej má mať hlavné pojednávanie podobu akéhosi súboja- prokurátor stojí proti obžalovanému, ten však nemá zákonnú povinnosť brániť sa (vyplýva to už zo spomenutého dôkazného bremena prokurátora). K posilneniu prvkov kontradiktórnosti došlo po rekodifikácii trestného práva procesného v roku 2005, kedy najskôr obžalovaného vypočuje prokurátor (predtým ako prvý v poradí vykonával výsluch súd).

Ďalším dôvodom rozdielneho postavenia prokurátora v trestnom konaní za určitých podmienok je existencia protikladu zásady legality ku zásade oportunity. Tieto zásady považujeme v súvlosti s prokurátorom z mierne opozitné, keďže v zmysle § 2 ods. 5 prokurátor má povinnosť stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, v súvislosti s plnením svojich úradných úloh (zásada legality). Ak však záujem na nestíhaní prevyšuje záujem na stíhaní, prípadne sa takéto stíhanie nejaví účelným, prokurátor má právo takýchto páchateľov trestných činov nestíhať (zásada oportunity). Táto možnosť sa dostala do popredia s súvislosti s tzv. korunným svedkom a spolupracujúcim obvineným. Povinnosť prokurátora stíhať všetky trestné činy teda nie je absolútna a bez akýchkoľvek výhrad.

Záver

 Zákonná úprava postavenia prokurátora v trestnom konaní je mimoriadne zaujímavá, pretože v nej možno pozorovať premeny jeho postavenia v jednotlivých štádiách trestného konania. Na jednej strane je to ochranca a garant práv obvineného (a prípadne i ďalších subjektov trestného konania), na druhej strane v konaní pred súdom je jeho úloha výsostne obmedzená na zastupovanie obžaloby. V tomto článku sme sa pokúsili na tieto zmeny poukázať a taktiež stručne ilustrovať, prečo považujeme jeho postavenie v istých situáciách za dvojaké a mierne odlišné.

Bibliografia

Knižné zdroje

ŠIMOVČEK, I. a kol. Trestné právo procesné. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. 407 s.

Internetové zdroje

Postavenie a pôsobnosť prokurátora (online). (cit. 2017.03.26). Dostupné na internete: (https://www.genpro.gov.sk/prokuratura-sr/postavenie-a-posobnost/prokuratora-1ec9.html).

Dôkazné bremeno prokurátora a odmietnutie obžaloby (online). (cit. 2017.03.26). Dostupné na internete: (http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a310-dokazne-bremeno-prokuratora-a-odmietnutie-obzaloby).

Kontradiktórnosť hlavného pojednávania (niektoré teoretické a praktické problémy) (online). (cit. 2017.03.26). Dostupné na internete: (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a206-kontradiktornost-hlavneho-pojednavania-niektore-teoreticke-a-prakticke-problemy).

Právne predpisy

Ústava SR      

Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znei neskorších predpisov

Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Judikatúra

ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 2014/2007

[1] Postavenie a pôsobnosť prokurátora (online). (cit. 2017.03.26). Dostupné na internete: (https://www.genpro.gov.sk/prokuratura-sr/postavenie-a-posobnost/prokuratora-1ec9.html).