Konanie, ktorého predmetom je umiestnenie stavby, jej povolenie alebo skolaudovanie, si mnohokrát vyžaduje, okrem poznania právneho rámca a skutkových okolností, aj vysoko odborné interdisciplinárne vedomosti.
V rámci konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení zmien a noviel (ďalej len stavebný zákon) sa mnohokrát vyskytuje situácia, kedy o istej kvalite skutkových okolností podá posúdenie odborná osoba. Nie vždy hovoríme doslova o súdnom znalcovi, na niektoré činnosti je potrebné prizvať osobitných odborníkov z oblasti environmentálneho hodnotenia, archeológie alebo statiky a statického posúdenia stavby. Ich závery môžu byť, z hľadiska niektorých situácií, veľmi vážne.
Napríklad podľa § 127a stavebného zákona môže fyzická alebo právnická osoba vykonať istý rozsah stavebných prác aj bez súhlasu stavebného úradu, ak hrozí bezprostredná havária, teda stav, kedy je ohrozený život, zdravie a majetok osôb. Osobou, ktorá môže vyhodnotiť takýto stav, je napr. statik. Aj z týchto dôvodov je potrebné zrozumiteľne definovať vzájomný vzťah stavebného úradu a znaleckej činnosti v rámci konaní.
Ide o vzťah správneho orgánu, ktorý vyhodnocuje dôkazy a rozhoduje vo veci samej a tretej osoby, ktorá predkladá, na základe svojich vedomostí, podklad pre rozhodnutie práve tomuto správneho orgánu. Základný rámec úpravy poskytuje ustanovenie § 36 správneho poriadku v nadväznosti na osobitné zákony, ako zákon o znalcoch, o ochrane kultúrnych pamiatok, o architektoch a podobne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal pod spisovou značkou 6 Sžp/6/2011 rozhodnutie, v ktorom sa veľmi podrobne venuje práve otázke vzájomného vzťahu znalca a stavebného úradu.
Znalecké posudzovanie je jednou z foriem dokazovania v rámci správneho konania. Zásadne treba povedať, že znalec (ect.) neposkytuje výpoveď o skutočnostiach, ktoré zachytil svojimi zmyslami, ale odpovedá na odborné otázky. Ide o všeobecnú rovinu dokazovania podľa správneho poriadku(§ 36 správneho poriadku). Znalecký posudok alebo iný odborný posudok sa vypracuje vtedy, keď je potrebné vyhodnotiť odbornú stránku predmetu konania alebo inú skutočnosť, viď. § 127a stavebného zákona, ktorá si vyžaduje odborné posúdenie nad rámec bežných odborných zručností úradu. Týmto, samozrejme, nie je dotknutá odbornosť zamestnancov stavebných úradov, ale sú otázky, ktorých posúdenie si vyžaduje nielen vyššiu odbornú znalosť, ale aj istú mieru zodpovednosti.
Preto stavebný úrad nesmie hodnotiť znalecký posudok ako taký. Podľa rozhodnutia NS SR pod spisovou značkou 6Sžpú150/2009, správny orgán nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny, nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Samozrejme, že správny orgán má právo hodnotiť aj tento dôkaz v rámci procesu dokazovania, ale pokiaľ chce preukázať opak záverov, ktoré sú uvedené v posudku, nemôže tak urobiť vlastnými prostriedkami. Správny orgán, podľa vyššie uvedených rozhodnutí NS SR, môže hodnotiť len zrejmé logické nesprávnosti, ale len evidentný rozpor so skutkovým stavom, nie samotný odborný záver. Ak je rozpor aj v rámci riadneho dokazovania, je správny orgán povinný sa pokúsiť tento rozpor odstrániť a až po tomto pokuse vyhodnocovať dôkazy. Teda ak pre posúdenie skutkovej stránky je zrejmé, že v dôkazoch sú rozpory, je potrebné ich najprv odstrániť a až následne vyhodnotiť ako dôkaz. Teda, v prípade znaleckého a podobného dokazovania, je povinný odstrániť rozpory kontrolným znaleckým posudzovaním, inak povedané obstaraním si kontrolného znaleckého posudku. Stavebný úrad si sám o sebe nemôže o odbornom alebo znaleckom posudzovaní urobiť záver sám.
Ak sa správny orgán sám, bez kontrolného posudku, rozhodne vyhodnotiť otázku a odchýli sa od záverov odborného posúdenia, pôjde o vadu konania, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia ako takého a jeho zrušenie.
Tento záver je zrejmý, bez ohľadu na skutočnosť, či konkrétny stavebný úrad je alebo nie je personálne vybavený, lebo osoba odborníka a znalca, v tomto prípade nielenže garantuje istú mieru odbornosti, ale aj zodpovednosť v prípade nesprávneho alebo nezákonného znaleckého posudku. Je zrejmé, že takéto osobitné postavenie nemá a nemôže mať zamestnanec správneho orgánu, ktorý rozhoduje.
Ilustračné foto: najprávo.sk